Kto bude tým zlým tentoraz?
Bez ohľadu na (ne)sympatie k jednotlivým stranám plynového sporu, sa ako ten nespoľahlivý partner profiluje Ukrajina. Kým na prelome rokov a zatvorených kohútikoch bola situácia dosť zmätočná a samotná podstata sporu zapadla v kope rôznych obvinení a protiobvinení, teraz je situácia dosť jasná. Neustále hrozí, že Ukrajina nesplatí svoje záväzky za odobratý plyn a Gazprom hrozí, že jej zastaví dodávky. Ukrajina je asi v dosť zlej situácii, pretože aj keď vždy deklaruje snahu zaplatiť a zatiaľ sa jej to darí, druhým dychom nezabudne dodať, že ak sa dodávky zastavia – bude odoberať tranzitný plyn určený pre EÚ. Pritom podľa novej zmluvy medzi Ukrajinou a Ruskom je tranzitný plyn obchodne a aj technicky oddelený od plynu dodávaného Ukrajine a prípadné spory by sa ho nemali týkať. Ako vidno, Kyjev má na situáciu iný názor. Padajú vyhrážky a každá strana sa snaží brániť si svoje pozície a oslabiť protivníka.
Ukrajina pritlačená k múru
Dohoda s EÚ o modernizácii ukrajinskej tranzitnej sústavy je len logickým obranným krokom. Na prvý pohľad je to múdry krok a reakcie ruských predstaviteľov tomu aj nasvedčujú, veci však môžu byť úplne inak, ako sa to na prvý pohľad zdá.
Ruská federácia jednoducho príliš tlačila na pílu a vo svojej podstate Ukrajine nenechala žiadnu inú možnosť, len požiadať EÚ o pomoc. Je to niečo podobné, že ak Vám Váš obchod niekto neustále vykráda, tak dobrým riešením je ponúknuť majetkovú účasť bosovi miestnej mafie – ak Vás samozrejme už nevypaľuje. Samozrejme, tento príklad je pritiahnutý za vlasy, ale mechanizmus ako taký funguje.
Rusko sa už nechalo počuť, že spolupráca EÚ a Ukrajiny pri modernizácii jej tranzitnej sústavy je ignoráciou záujmov Ruska. Isto, Rusko sa cíti ohrozené tým, že Ukrajina získa vplyv EÚ a teda silnejšiu vyjednávaciu pozíciu voči nemu. Na strane druhej však táto situácia môže paradoxne Rusku pomôcť v tom, aby si upevnilo svoj dodávateľský monopol a neutralizovalo hrozbu výpadkov tranzitov cez Ukrajinu.
Qui bono?
EÚ má množstvo dôvodov k tomu, aby pomáhalo Ukrajine, ale po plynovej kríze zo začiatku tohto roka sa do popredia dostal len jeden – zabezpečiť spoľahlivé dodávky plynu do EÚ. Tým, že EÚ získa svojou účasťou na modernizácii istý vplyv na tranzit možno hlavne vnímať ako snahu o poistenie si prepravných trás. Ukrajina by si mala uvedomiť, že v prípade ďalšieho sporu Ukrajina – Rusko, EÚ uplatní svoj vplyv a donúti ukrajinských predstaviteľov k tomu, aby plyn do EÚ prúdil aj naďalej. Kyjev tak stratí svoju najsilnejšiu zbraň a keďže tranzit bude spoľahlivejší, EÚ nebude mať žiadnu silnú a rukolapnú motiváciu diverzifikovať svoje zdroje.
Možno ide o komplot EÚ a Ruska voči Ukrajine a možno sú Rusi naozaj takí prefíkaní stratégovia, že sa im EÚ a Ukrajinu podarilo do tejto dohody vmanévrovať a ich reakcie sú len povinným folklórom, ktorý má obe strany utvrdiť v tom, že robia dobre. V každom prípade by si ukrajinskí predstavitelia mali uvedomiť, že v prípade hrozby prerušenia dodávok EÚ využije svoj vplyv, ale nie tak, ako by si to Kyjev predstavoval.
