Dá sa to. Aj keď to možno vyzerá ako nemožné. Ale aj na ME vo futbale sa zdalo, že Grécko "nemá nárok" na žiaden postup zo skupiny. Prehralo s Čechmi 1:2, Česi vzápätí prehrali s Rusmi 1:4. Kto by bol v tejto situácii vsadil čo len cent, že Gréci premôžu rozbehnutú ruskú mašinu....?! Ale stalo sa. Gréci nad Rusmi vyhrali, lebo sa pokúsili o "nemožné".
Možno paralela budúceho ekonomického vývoja Grécka s účinkovaním gréckych futbalistov na európskom šampionáte nie je najlepšia. Oba deje však môžu mať čosi spoločné: poznanie, že ľudskou vôľou (a pochopiteľne nevyhnutnou mierou kvalifikácie, majstrovstva, odbornosti, odvahy) je môžné dosiahnuť aj zdanlivo nemožné.
Grécki futbalisti i voliči to dokázali. Zachránili sa medzi najlepšími. Vyhraté ale ešte ani zďaleka nemajú. Grécky futbalový tím čaká vo štvrťfinále silné Nemecko. Gréckych politikov čaká úloha sformovať zodpovednú vládu a pustiť sa do práce.
Rozdiel medzi futbalom a politikou tu predsa len je: futbal má lepšie zadefinované a najmä lepšie merateľné, či vymožiteľné pravidlá. Najväčším súperom gréckych politikov je pliaga populizmu. Sú to rýchlokvasené politické celebrity, ktoré majú v rukáve vždy jednoduché, rýchle a "geniálne" riešenia. Pritom na chorobu gréckej ekonomiky (a nielen tej) žiadna zázračná medicína neexistuje. Iba tvrdá práca, venovaná skresávaniu deficitu rozpočtu verejnej správy,znižovaniu štátneho dlhu a najmä hlbokým, zásadným štrukturálnym reformám.
