politik, maratónec Zoznam autorových rubrík: Domáca politika, Zahraničná politika, Ekonomika, Nezaradené
Žijeme vo veľmi turbulentnej dobe, v ktorej sa veľa vecí nedarí riešiť, ani upokojovať, naopak, napätie skôr narastá. Či už sú to udalosti na Blízkom Východe, vyčíňanie extrémistov v Paríži, alebo to, čo považujem za najvážnejšie - vývoj u nášho východného suseda, Ukrajiny.
Uplynulé dni som nevychádzal z údivu. Predseda vlády Róbert Fico opakovane označil sankcie EÚ voči Rusku za nezmyselné.
Pred pár dňami som v Bratislave navštívil významnú osobnosť v oblasti informačných technológií, aby som ju pozval na pripomenutie si 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ. Prvá reakcia tohto človeka bola: "Nič lepšie sa nám, Slovákom, pred desiatimi rokmi nemohlo stať."
Vo víre rozbiehajúcej sa prezidentskej kampane na Slovensku, ale najmä kvôli dramatickému vývoju na Ukrajine unikla minulý týždeň slovenským médiám významná informácia: Srbsko začalo rokovania o svojom vstupe do Európskej únie. Stalo sa tak v utorok, 21.1.2014 v Bruseli, na prvej prístupovej konferencii EÚ a Srbska na ministerskej úrovni.
Dnes sa skončil samit EÚ a krajín Východného partnerstva. V médiách sa objavili správy, že Ukrajina nepodpísala s EÚ dohodu o svojom pridružení k EÚ, takzvanú Asociačnú dohodu. Je to prvé nedorozumenie, či dezinterpretácia v danej veci. Pravda je taká, že dohodu, ktorá býva považovaná za zelené svetlo pre krajinu, ktorá sa uchádza o členstvo v EÚ, sa rozhodla nepodpísať EÚ, nie Ukrajina.
V uplynulom týždni sme na zahraničnom výbore NR prerokovali zameranie dvoch novo vzniknutých veľvyslanectiev - v Macedónsku a Moldavsku - a vláda rozhodla o vzniku ďalšieho nového veľvyslanectva - v Gruzínsku.
Je to pochopiteľné. Rokovalo sa totiž najmä o Ukrajine a o križovatke, ktorá je pre Ukrajinu, i celú Európu nielen historická, ale aj veľmi vážna. O dva mesiace sa totiž vo Vilniuse bude rozhodovať o tom, či EÚ podpíše s Ukrajinou Asociačnú dohodu, teda zmluvu o pridružení Ukrajiny k EÚ. A tiež dohodu o voľnom obchode. Inými slovami, EÚ sa rozhodne, či dovolí Ukrajine nastúpiť na cestu do európskych štruktúr.
Som proti bombardovaniu Sýrie. Predovšetkým preto, lebo nevnímam Sýriu ako bezpečnostnú hrozbu. Či už pre Slovensko, USA, alebo pre ostatných našich spojencov v NATO (i keď chápem, že najmä Turecko znáša vážne dôsledky obrovskej utečeneckej vlny). Pripomínam, že operácia spojeneckých vojsk v Afganistane a v Iraku bola reakciou na 11.september 2001 a ďalšie aktivity teroristov, najmä Al - Káidy. Sýria sa však ešte donedávna javila ako spojenec Západu. Slovenskou tlačou prebehli informácie, prevzaté z britského Daily Telegraph, hovoriace, že súčasný minister zahraničných vecí USA John Kerry ako predseda senátneho výboru USA pre zahraničné veci začiatkom roku 2009 označil Sýriu za kľúčového hráča v rámci snahy USA o oživenie stagnujúceho blízkovýchodného procesu a v marci 2011 vyjadril optimizmus z vývoja vzájomných vzťahov.
Tak, ako v živote človeka, aj v živote krajiny alebo aj širšieho spoločenstva sa vyskytujú míľniky. Významné momenty, ktoré si treba nielen všimnúť, ale tiež je treba sa nimi inšpirovať, motivovať. Dnešným dňom, 1.júla sa Chorvátsko stáva 28. členským štátom EÚ.
To, čo sa deje v eurozóne, ktorá bail - outmi zachraňuje jednu krajinu za druhou a čo vyvrcholilo na Cypre rozhodnutím o vyvlastnení sporiteľov dáva stále zreteľnejšiu odpoveď na otázku, prečo sme na Slovensku na prelome tisícročí tak mohutne privatizovali.
Dnes sme na schôdzi NR SR prerokovali správu o plnení úloh slovenskej zahraničnej politiky za uplynulý rok a jej zameranie na rok 2013. Keď sa zamýšľame nad vyhodnotením a zameraním našej zahraničnej politiky , mali by sme si v prvom rade položiť otázku: O čom bol rok 2012 v Európe?
V utorok, 26.2., sa v Budapešti uskutočnilo rokovanie zahraničných výborov slovenského a maďarského parlamentu.Vždy, keď prekračujem slovensko-maďarské hranice, si uvedomujem, že vstupujem v prvom rade k susedovi, potom k členovi regionálneho zoskupenia Vyšehrádska štvorka (SR, ČR, MR, PR) a napokon k členovi EÚ. Susedský rozmer je však vždy najsilnejší. V súčasných turbulentných časoch nikto nevie zaručiť, že projekt EÚ je trvalým riešením. Ale to, že Maďari a Slováci budú žiť vedľa seba ďalšie stáročia, tým si môžeme byť istí. A podľa toho by sme sa mali aj správať. Tomu by sme mali prispôsobiť aj naše priority.
29.12.2012 tomu bude 10 rokov, čo zomrel Július Satinský. Majster slova. Veselého, ale aj vážneho. Hovoreného, i písaného. Človek s láskavým prístupom k svojmu remeslu. Rebel, ktorý komunizmus neporazil, ale prispel k jeho demontáži. Lebo svojím slovom vždy chcel niečo povedať. Niečo, čo malo oslobodzovať, nie spútavať. Niečo, čo malo povzbudiť, nie deprimovať. Naviac s vtipom, nákazlivým humorom a nenapodobiteľným výrazom. Bol to majster svojho remesla.
Zostaviť rozpočet štátu nikdy nie je jednoduché, osobitne v takých vonkajších podmienkach, aké prežívame v Európe a vo svete dnes. Vláda sa snaží o konsolidáciu verejných financií. Je to podmienka nutná, i keď nie postačujúca. Mnohí politickí lídri, ale aj ekonomickí odborníci volajú po takej konsolidácii, ktorá by nepodväzovala hospodársky rast, naopak, ktorá by takýto hospodársky rast podporovala. Preto sa treba pozerať na štátny rozpočet na roky 2013-2015 ako na jeden z hlavných nástrojov hospodárskej politiky vlády. Je to prvý rozpočet novej vlády, preto namieste je otázka, akú víziu, aký projekt chce vláda na Slovensku presadzovať, aké Slovensko chce vláda formovať? A tu je problém !
Dnes predpoludním poslanci SMER-u schválili zrušenie rovnej dane. Napriek tomu, že samotný minister financií pripustil, že práve rovná daň patrila medzi kľúčové, rozhodujúce nástroje dynamického vývoja našej ekonomiky v minulých rokoch. Doba je vraj ale dnes iná - potrebujeme konsolidovať verejné financie (teda znižovať deficit verejných financií) a vyspelé ekonomiky rovnú daň nemajú.
V utorok bola nemecká kancelárka v Aténach. Vyvolalo to masívne demonštrácie občanov, karikovanie Merkelovej do rôznych fašistických polôh ... Podľa demonštrantov Nemci môžu za ich dnešnú biedu...
Nemecký ústavný súd rozhodol, že európsky trvalý ochranný val nie je v rozpore s nemeckou ústavou. Predseda Európskej rady dnes predstaví princípy fiškálnej a bankovej únie. Európska centrálna banka sa rozhodla skupovať ďalšie dlhopisy zadlžených štátov. Dosť dôvodov na to, aby populisti v európskych krajinách, vrátane Slovenska, spustili novú lavínu kritiky tých, ktorí sa snažia udržať zjednotenú Európu pokope, zachrániť spoločnú menu a vklady občanov v bankách.
Spočiatku, začiatkom leta 2010, to vyzeralo na problém jedinej krajiny - Grécka. Ani táto krajina si to dlho nechcela priznať. Že má veľký problém splácať svoje dlhy. A keď už bola v kúte a požiadala o pomoc MMF a členské štáty EÚ, pravdu nechceli vidieť a pomenovať ani členské štáty EÚ, ani európske inštitúcie. Dlho sa bránili pomenovať, čo sa vlastne v Grécku prihodilo:
V ďalších predčasných voľbách, 17.júna, budú Gréci rozhodovať o svojej budúcnosti, ale do značnej miery aj o budúcnosti eurozóny a EÚ. Gréci sa rozhodnú, či budú plniť dohodnuté podmienky, za ktorých im bude svet, ale najmä eurozóna a EÚ pomáhať, alebo sa rozhodnú pre avantúru a chaos.
Zdá sa, že včera padlo v Aténach vážne rozhodnutie: Gréci budú po mesiaci opäť voliť. Lebo voľby 6.mája skončili patom. Vládu nevedeli zostaviť ani kresťanskí demokrati , ani sociálni demokrati, dokonca ani ich spoločná koalícia by v parlamente nemala väčšinu. Hoci od roku 1974 tieto strany vedeli temer vždy zostaviť vládu samostatne.
