Majú sa krajiny eurozóny i celej EÚ vývoju v Grécku iba prizerať? Alebo majú tieto krajiny, teda i Slovensko, v tomto období nejakú úlohu?
Myslím si, že našou úlohou je povedať Grékom pokojné, priateľské, ale jasné slovo. Našou úlohou je odpovedať Grékom na otázku: Ustúpi eurozóna a EÚ gréckym populistom a extrémistom, ktorí presviedčajú občanov, že nie je nutné plniť dohodnuté podmienky pomoci? Zmäkčí eurozóna a EÚ svoj postoj a nenechá Grécko padnúť bez ohľadu na to, či bude Grécko šetriť a robiť potrebné reformy, alebo nebude?
Gréckym politickým populistom a extrémistom nahráva to, že nový francúzsky prezident
prišiel s novým zaklínadlom - hospodársky rast - a novým receptom na krízu - vydávaním
eurobondov. Akoby niekto v Európe doposiaľ hospodársky rast nechcel a akoby eurobondy
boli niečím iným, ako novými pôžičkami, čiže novým zadlžovaním sa. A samozrejme ďalším povzbudením nezodpovedných a neschopných vlád.
Myslím, že je najvyšší čas, aby sa Slovensko, ale i ostatné štáty EÚ k takto nastoleným
otázkam vyjadrili. Predseda vlády Fico po návrate z neformálneho summitu EÚ 23. mája
vyslovil sklamanie z toto, že po roku a pol, čo na summity EÚ nechodil, nemá EÚ dostatočný ťah na bránku... Nuž, aj my, Slovensko, sme EÚ, takže aj my by sme mali potiahnuť... O to viac, že aj my sme si na prelome tisícročí museli pretrpieť svoje problémy (prejsť svoju krížovú cestu). Mali by sme teda zaujať včasný a jasný postoj. Postaviť sa na správnu stranu. Podmienky dohodnuté s Gréckom by Európa nemala meniť, teda zmäkčovať. Sú síce pre Grékov tvrdé, ale ponúkajú im - a aj celej eurozóne a EÚ - východisko. Osem rokov tvrdej práce môže Grékom ponúknuť perspektívu. Ak však teraz eurozóna, EÚ, či MMF podľahnú vydieraniu nových gréckych populistických politických celebrít, zrúti sa nielen ekonomika Grécka, ale i celá európska architektúra.
Pretože problémy Grécka podporujú populistické nálady v iných krajinách. Extrémistické
sily v Grécku zhoršujú jeho vnímanie ostatnou európskou verejnosťou a robia svojej krajine medvediu službu. Veď aj na Slovensku sme svedkom toho, že časť občanov veľmi ochotne načúva rečiam a „argumentom", koľko peňazí nás stojí pomoc Grécku, ako Slovensko dopláca na euroval alebo rovno na celé svoje členstvo v eurozóne a v únii. Populizmus sa šíri ako nákazlivá choroba - každá akcia vyvolá reakciu. Táto epidémia by mohla Európe spôsobiť väčšie škody, politické aj ekonomické, než samotná kríza. Túto súvislosť by mali mať grécki voliči na pamäti pri svojom rozhodovaní.
Na druhej strane by aj slovo Slovenska malo byť jasné: budeme podporovať ďalšie už schválené tranže podpory Grécku, ak Grécko bude plniť podmienky dohodnutých memoránd. Ak Grécko tieto podmienky plniť prestane, nedostane z európskych fondov žiadne ďalšie peniaze.
