Majstre, chýbate!

Július Satinský bol však aj angažovaným občanom. Po páde železnej opony výrazne prispel k tomu, že sme sa na Slovensku dokázali vpratať do svojej kože. Že sme prekonali hejslováctvo, aj koketériu s nie veľmi demokratickými móresmi vládnutia v 90-ych rokoch. Podporoval demokratov a reformistov. I keď rád hovoril o tom, že by nám skôr pasovala monarchia. Škoda, že sa ho už nemôžem opýtať, do akej miery to myslel ako žart a do akej miery vážne...:-) Vŕta mi to občas hlavou, keď v týchto časoch nevieme, čo s demokraciou. A nielen na Slovensku. Majster Satinský, už s vážne podlomeným zdravím, očividne zoslabnutý a ubolený nezaváhal ani na sekundu, keď sme ho vo volebnej kampani v roku 2002 požiadali, aby s Eduardom Kukanom nakrútil volebný spot o potrebe začlenenia Slovenska do EÚ. Nakrútil ho v Bruseli, iba pár mesiacov pred svojou smrťou. Bolo nám jasné, ako ho táto cesta potrápila. Satinský bol herec, komik, spisovateľ, umelec. Ale rozumel aj politike. Bol jedným z dvoch krstných otcov mojej knižky Kde je vôľa, tam je cesta, ktorú sme krstili v lete 2002. Na obal tejto knižky okrem iného napísal: " ...Slováci majú tú istú vlastnosť ako Arabi a Rómovia - nevedia sa zjednotiť na ceste svojej republiky k prosperite. Každý by si najradšej založil vlastnú stranu, a tak to aj potom dopadá..."
V týchto dňoch si pripomíname dvadsať rokov našej existencie ako samostatného štátu. Premýšľame a debatujeme o všetkých, ktorí formovali našu cestu k súčasnosti. Spomeňme si aj na vzácneho človeka, ktorý sa nenápadne, ale veľmi výrazne pričinil o to, že síce nie sme monarchiou, ale ani guberniou. A občas si aj prečítajme čo - to z toho, čo povedal o politike. Zdá sa mi to nielen zaujímavé, ale aj nadčasové a osožné.