-že Grécko žilo dve desaťročia vysoko nad pomery a reálny výkon ekonomiky;
- že Grécko dlhodobo falšovalo štatistiky o svojom rozpočtovom hospodárení
- že v Grécku sa politici dopúšťali morálneho hazardu nezvyčajných rozmerov;
Slovensko zohralo v tomto štádiu európskej dlhovej krízy významnú a pozitívnu rolu: ako jediná krajina EÚ sme odmietli Grécku požičať a otvorene sme povedali, prečo. Na jednej strane sme nikomu nebránili, aby Grécku požičal, na strane druhej sme vyprovokovali otvorenú, poctivú debatu o tom, čo sa vlastne v Grécku deje. Na začiatku sme boli pod veľkým tlakom, obviňovaní z nedostatku solidarity. Čím viac sa však odhaľovala skutočná diagnóza gréckych problémov, tým zreteľnejším a naliehavejším sa stával apel, aby Gréci zreálnili svoj sociálny status a aby pristúpili k hlbokým, zásadným štrukturálnym reformám. K podobným reformám, aké sme vykonali na Slovensku my v rokoch 1998-2006. A to bez toho, žeby sme s našimi ťažkosťami obťažovali iných. Postupne sa však ukázalo, že:
a) pôžička Grékom stačiť nebude;
b) podobné problémy s úhradou svojich záväzkov majú aj iné krajiny, najmä Írsko a Portugalsko;
c) nákaza dlhovej krízy ohrozuje aj niektoré veľké ekonomiky, najmä Španielsko a Taliansko;
d) zápasíme nielen o Grécko a ďalšie ohrozené krajiny, ale vlastne o našu spoločnú menu, o eurozónu a zrejme aj o EÚ a jej budúcnosť;
A tak sa zrodili dočasný (EFSF - European financial and stability facility) a trvalý (ESM - European stability mechanism) európsky ochranný val. Ako nástroje, úlohou ktorých je pomáhať ohrozeným krajinám zvládať ich dlhy. Slovensko opäť zohralo dobrú úlohu: výrazne sme prispeli k presadeniu princípu kondicionality. To znamená: pomoc áno, ale iba pri dôslednom plnení prísnych podmienok, zameraných na ozdravenia verejných financií tak, aby sa krajiny, ktoré sú v problémoch, mohli časom opäť samy financovať prostredníctvom finančných trhov. Výrazne sme prispeli k nastoleniu tabuizovaných tém: riadeného bankrotu krajiny, uplatnenia automatických sankcií pri neplnení fiškálnych záväzkov, účasti súkromného sektora (komerčných bánk) na reštrukturalizácii dlhov ohrozených krajín, spravodlivejšieho a pre Slovensko výhodnejšieho distribučného kľúča (zloženia základného kapitálu) pre ESM,... Výsledkom doterajšieho úsilia je, že:
1. Euro stále žije a má reálnu šancu prežiť;
2. Gréci vo voľbách rozhodli, že o záchranu v eurozóne zabojujú. Tak, ako o tom pred nimi rozhodli Íri, Portugalci, Španieli i Taliani;
3. Máme dohodnutý mechanizmus programov pomoci z EFSF i ESM, ako i mechanizmus posudzovania plnenia podmienok čerpania pomoci a uvoľňovania jej jednotlivých tranží s prísnym dohľadom "trojky" (MMF, Európska komisia a Európska centrálna banka);
4. Nikto nič lepšie ( a ani iné) na ochranu spoločnej meny, ako je EFSF a ESM doposiaľ nevymyslel;
Preto by sme ESM ratifikovať mali. Mali by sme tak urobiť aj preto, aby sme mali silu brániť iným - zjavne nesprávnym a pre Slovensko nevýhodným tlakom. Tlakom, ktoré podporujú morálny hazard a diskriminujú štáty so zodpovednou rozpočtovou politikou. Napríklad tlaku vydávať spoločné eurobondy. Len ak preukážeme odbornosť, kvalifikovanosť, ale aj nutnú mieru lojality s európskym spoločenstvom, dokážeme presadzovať naše "videnie sveta", naše postoje. V praxi to znamená, že buď ponúkneme lepší nástroj, ako je ESM, a o tomto nástroji presvedčíme našich spojencov, alebo budeme ratifikovať ESM. Púhe, tupé "nie" pre ESM by Slovensko poškodilo. Keďže na Slovensku, ale ani v žiadnej inej krajine EÚ sa iné riešenie, ako je ESM, neobjavilo, mali by sme ESM podporiť. Mali by sme ratifikovať ESM aj preto, aby sme sa udržali v samom jadre európskeho klubu, aby náš hlas v tomto klube počúvali aj v budúcnosti. Aby Slovensko malo v Európe a vo svete vážnosť.
Zároveň by sme mali dbať aj o prísne plnenie podmienok pre poskytnutie požadovanej pomoci. Mali by sme vždy dbať o to, aby stanovené podmienky viedli k potrebnému cieľu a potom, aby sa tieto podmienky nezmäkčovali (viď aktuálne snahy niektorých politických strán v Grécku). Mali by sme dbať o to, že každá jedna tranža zo schválenej pomoci bude uvoľnená iba vtedy, keď príslušná krajina bude dôsledne plniť podmienky pomoci. Bolo by preto dobré a prínosné, keby aj slovenská vláda každý program (pomoc) ale aj uvoľňovanie jednotlivých tranží každého programu vždy vopred konzultovala s Národnou radou SR. Nepochybne by to posilňovalo dôveru občanov v zodpovedné nakladanie štátu s verejnými zdrojmi. Ratifikácia zmluvy o ESM nie je prípad pre čierno - biele vnímanie a posudzovanie. Ani pre účtovnícky prístup. Je to komplexná politická téma, ktorej dominuje otázka: dokážeme my, Slováci, obstáť v globálnej konkurencii samostatne, alebo iba ako súčasť širšieho celku - eurozóny a EÚ? Je to fundamentálna otázka nielen pre našu perspektívnu prosperitu, ale aj našu bezpečnosť. V najširšom slova zmysle. Ak sa niekto domnieva, že "odstrihneme" Grécko a náramne sa nám uľaví, tak je na veľkom omyle. Proces integrácie a dá ľahko obrátiť na proces dezintegrácie s dôsledkami, ktoré by neveštili nič dobrého. Preto každá krajina by mala dostať šancu vyhrabať sa z problémov. Ak niekto takouto šancou pohrdne, to už jeho alebo jej zodpovednosť. Ale každé úsporné, racionálne, efektívne rozhodnutie vlád a reforma v Grécku, Španielsku, Taliansku, či akejkoľvek inej krajine je a bude na prospech týchto krajín i EÚ. Preto takéto rozhodnutia a reformy treba podporovať a povzbudzovať. Aj prostriedkom, akým je ESM.
