Je to prvá európska vlajka na Západnom Balkáne. Slovensko má na tom veľmi významný podiel. Pred desiatimi rokmi sme spolu s predstaviteľmi niektorých iných krajín presadili pozvanie Chorvátska začať rokovania s EÚ. A pomáhali sme Chorvátom v celom procese. Dnes sa tešíme, aj na spoluprácu v EÚ a blahoželáme občanom Chorvátska.
Tieto dni sú veľmi významné aj pre ďalší štát Západného Balkánu: na európskom samite v piatok 28.6. tak, ako pred 10 rokmi Chorvátsko, bolo Srbsko pozvané začať svoje rokovania o vstupe do EÚ. Bolo to veľmi symbolické, keďže 28. júna si Srbi pripomínajú výročie bitky na Kosovom poli v roku 1389. Udalosť, ktorá sa stala symbolom spolupatričnosti všetkých Srbov. Verím, že pozvánka začať rokovať o vstupe do EÚ zomkne a povzbudí Srbov na ich ďalšej ceste konsolidácie a modernizácie. Pozitívna skúsenosť Chorvátska i Srbska má veľký význam aj regionálne: ešte pred necelými 15 rokmi boli Chorváti so Srbmi vo vojne, Balkán sa zmietal v krvavom konflikte. Dnes majú oba národy a štáty európsku perspektívu. Bolo by dobré, keby príbeh Chorvátska a Srbska inšpiroval aj ďalšie balkánske štáty, napr. Bosnu a Hercegovinu.
Rokovanie Európskej rady piatok 28.6. nieslo v sebe ďalšiu silnú symboliku - presne pred 99 rokmi výstrel v Sarajeve spustil I. svetovú vojnu. Na budúci rok - 100 rokov od sarajevského atentátu - by mohol prísť zo Sarajeva iný signál: o krokoch, vedúcich k pozitívnym vnútorným zmenám, ktoré aj túto krajinu posunú k európskej perspektíve.
Udalosti týchto dní sú veľmi významné aj pre EÚ a Slovensko. Členstvo Chorvátska a Srbska v EÚ je dôležité nielen pre Slovákov žijúcich v Chorvátsku alebo vo Vojvodine, ale aj pre nás, občanov SR. Západný Balkán predstavuje susedstvo EÚ a temer bezprostredné susedstvo pre Slovensko. Bezpečný a pokojný Balkán je teda v životnom záujme SR. Preto tak, ako sme pomáhali Chorvátom, pomáhame a budeme pomáhať aj Srbom.
