Výhodou populistov je, že radikalizmus je „lepkavý", páči sa ľuďom, najmä mladým. Vyvoláva ilúziu, že existuje aj ľahké riešenie. Stačí iba pozbierať odvahu" a udrieť medzi oči tomu, kto je na rane. Čím je situácia komplikovanejšia, čím viac sa ľudia obávajú, tým je radikalizmus účinnejší. Slabinou populistov je to, že neponúkajú východisko, neponúkajú reálne riešenie. Pokiaľ riešením nie je rozpad eurozóny, rozpad zjednotenej Európy so všetkými hospodárskymi, sociálnymi a bezpečnostnými dôsledkami takéhoto rozpadu. Populisti nevedia, čo bude deň po, a ani ich to veľmi netrápi.
Aká je alternatíva k populizmu v Európe? Redukcia verejných výdavkov v našich krajinách, šetrenie a štrukturálne reformy. To znamená, že budeme podporovať oblasti, ktoré sú alebo môžu byť efektívne, ktoré povedú k tvorbe pracovných miest. A utlmovať tie, ktoré nie sú a nemôžu byť efektívne. Pochopiteľne, mali by sme mať zmysel aj pre opatrenia, ktoré pomôžu preklenúť zadlženým krajinám financovať potreby štátu v tomto ťažkom prechodnom období neistoty na finančných trhoch. Práve k tomu majú slúžiť predovšetkým dočasný a trvalý ochranný euroval. Samozrejme, nemusíme a ani by sme nemali automaticky akceptovať všetko, čo prichádza z európskych metropol alebo európskych inštitúcií. Mne osobne sa nepáči myšlienka vydávania eurobondov - spoločných európskych dlhopisov. Pretože by to zahmlievalo to, ako si kto plní „domáce úlohy", ba ešte viac, demotivovalo by to jednotlivé krajiny k prijímaniu domácich úloh. Demotivovalo by to zodpovedné vlády a podporovalo by to morálny hazard nezodpovedných krajín.
Práve preto by sme však mali akceptovať ochranné valy. O ktoré sa ohrozené krajiny môžu však oprieť iba vtedy, ak začnú plniť podmienky stabilizácie, dohodnuté s medzinárodným spoločenstvom. Neviem, či eurozóna, všetky členské štáty EÚ budú mať odvahu a silu prejsť tŕnistou cestou, ktorá Európu čaká. Obdobie, keď ľudia šetria a investori sa obávajú investovať, môže trvať dlho. Ale som si istý, že lepšia, zmysluplnejšia cesta neexistuje.