študijnej cesty po rozvojových projektoch v Etiópii). Autormi ďalších prezentácií boli Juraj Mesík (pedagóg Katedry rozvojových štúdií Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a autor novej knihy o problémoch Afriky s dôrazom na rozvojovú pomoc), Andrej Bán (novinár, fotoreportér a zakladateľ Občianskeho združenia Človek v ohrození), Branislav Tichý (zástupca PDCS a Platformy mimovládnych rozvojových organizácií) a Valeria Zolcerová (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR). Seminár sa uskutočnil z iniciatívy poslanca Mikuláša Hubu, ktorý celé stretnutie aj moderoval. Záštitu nad podujatím prevzala a úvodným slovom ho otvorila podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová. V následnej panelovej diskusii vystúpili ďalšie osobnosti akademickej sféry a tretieho sektora: Eduard Chmelár, Martin Bútora, Milan Galanda, František Pálka a iní.
Z prezentácií a diskusie vyplynuli nasledujúce podnety a odporúčania pre kompetentných i pre širokú verejnosť:
Napriek tomu, že aj na Slovensku pribúda ľudí žijúcich v biede a odkázaných, ktorí potrebujú našu pomoc, mali by sme oveľa väčšiu pozornosť okrem nich venovať aj odkázaným a trpiacim ľuďom v iných, oveľa chudobnejších krajinách a regiónoch sveta.
Slovenská republika si plní svoje medzinárodné záväzky v poskytovaní rozvojovej pomoci, ktoré prijala pred naším vstupom do OECD a EÚ, len čiastočne. Ak máme dodržať svoj medzinárodný záväzok, musíme do r. 2015 takmer štvornásobne zvýšiť podiel HDP, ktorý naša krajina poskytuje na rozvojovú pomoc. V tomto parametri zaostávame takmer za všetkými novými členskými štátmi EÚ a sme na úrovni Bulharska a Rumunska.
Žiaduce je zmeniť štruktúru poskytovanej rozvojovej pomoci v prospech bilaterálnej pomoci najchudobnejším krajinám, vzhľadom na to, že veľkú väčšinu v súčasnosti vykazovanej rozvojovej pomoci predstavuje multilaterálna pomoc bez priameho dosahu na adresátov pomoci.
Snažiť sa o to, aby sa stratégia rozvojovej pomoci postupne nahrádzala stratégiou rozvojovej spolupráce s aktívnym zapojením darcov i prijímateľov a s dôrazom na dlhodobú udržateľnosť.
Nevykazovať predvstupovú pomoc (napr. Srbsku) ako rozvojovú pomoc.
Optimalizovať počet a štruktúru prioritných krajín s prihliadnutím na to, v ktorých krajinách sa Slovensko už dlhšie angažuje a okamžité ukončenie pomoci by tam mohlo ohroziť realizované projekty, znehodnotiť dosiaľ vynaložené úsilie, poškodiť našu povesť a byť strategickou chybou (napr. Etiópia, v hlavnom meste ktorej sídli aj Africká únia).
Zároveň však pomoc príliš netrieštiť na veľa strán a tým neznižovať efektívnosť vynaložených prostriedkov a celkovo zvýšiť efektívnosť využívania prostriedkov na rozvojovú pomoc/spoluprácu.
Hľadať a podporovať dostupné formy pomoci a spolupráce, keď aj dobročinnosť bežných občanov môže reálne pomáhať odkázaným ľuďom v rozvojových krajinách.
Identifikovať dôveryhodných partnerov na strane príjemcov pomoci, ktorí sú najlepšou zárukou toho, že pomoc sa dostane naozaj tým, ktorým je určená.
Vytvárať ďalšie programy a schémy, v rámci ktorých by sa dali vysielať do rozvojových krajín učitelia/učiteľky, lekári/lekárky a ďalší obetaví a kompetentní dobrovoľníci/dobrovoľníčky. Preferovať vysielanie našich odborníkov a odborníčok do rozvojových krajín pred školením zahraničných študentov a študentiek u nás.
Viac pozornosti venovať tzv. tretej kategórii ľudských práv, kam patria aj práva environmentálne a kultúrne.
Uvedomiť si, že globálne problémy (environmentálne, ekonomické, bezpečnostné, sociálne a ďalšie - vrátane problému chudoby a ľudských práv) sú stále viac previazané a vzájomne podmienené, čo môže vyvolať nebezpečné synergické efekty, ale zároveň aj umožniť prostredníctvom jedného problému riešiť viacero ďalších.
Mikuláš Huba (po zohľadnení pripomienok účastníkov a účastníčky seminára v NR SR zo dňa 10. 12. 2012)
