Lenže nie vždy to stačí k vytvoreniu toho ´správneho´ článku. Občas dôjde aj k situácii, ktorá nie je práve najpríjemnejšia, a to-zazvoní telefón, niekto vojde do miestnosti, vypadne prúd a pod. Tentokrát sa ale nič podobné nedeje, a tak som presvedčená, že môžem v kľude začať tvoriť. Inými slovami písať o niečom, čo ma zaujalo, prípadne naštvalo, vystrašilo..
Včera večer som si čítala zaujímavý článok (v časopise, nie na blogu :)) o jednej bulimičke, ktorá v ňom opisovala svoje strastiplné dni, týždne a mesiace počas svojej choroby. Opísala to naozaj veľmi úprimne a varovne. Prinútilo ma to k menšiemu zamysleniu. Poznám jedno dievča, alebo skôr mladú ženu (irelevantné), ktorá si niečím podobným prešla. Píšem niečím podobným, pretože to nebola bulímia ani anorexia, ale len nejaké to zanedbateľné a veľmi ťažko povšimnuteľné hladovanie. Hladovanie poskytujúce úľavu pri pohľade na svoje rovesníčky, ktoré sú síce nezdravo vychrtlé, avšak pre onú dievčinu priam vzorové a exemplárne krásne (už len kvôli tej ´sexi´ postave).
Hladovať začala veľmi nenápadne a dôvtipne. Na dovolenke pri mori..
Cestou v autobuse, v sede, si začala uvedomovať, že ma obrovskú pneumatiku na jej nechutnom brušisku-rozumej miniatúrna vrstva tuku, ktorú za normálnych okolností nie je vidieť. Nebola vždy najštíhlejšia, ale bolo to spôsobené jej telesnou konštrukciou, a nie čokoládami a nanukmi. Síce jej všetci vraveli, že ´aspoň sa ti bude lepšie rodiť´, ale čo asi táto veta dá násťročnej pubiške? Vždy bola aktívna, športovala a jedla veľa zeleniny a ovocia. Ale to tým kozám zo sídliska nikdy nedochádzalo, a tak sa jej len posmievali aká je tlstá (aj keď pri výške 175cm mala necelých 55kg..) a uťahovali si z nej, že je tehotná a pod. Lenže decká sú niekedy zákernejšie než dospelí..
A tak v tom autobuse vyše 20 hodín premýšľala, ako sa čo najrýchlejšie (a hlavne navždy) zbaviť toho nechutného sadla (získať ešte väčšiu podváhu). Tešila sa na more, bude veľa plávať, plávanie prospieva celému telu a dobre sa vraj pri ňom chudne. Vtedy ešte netušila, že to bude oveľa rýchlejšie a jednoduchšie..
Prvý deň na ostrove bol úplneženajsamskvelejší. Strááášne sa vytešovala z mora, a hlavne z toho neskutočného tepla a dlho do večera vyhrievajúceho slnka. Zakúsila vodný aerobic, volejbal-plážový aj morský, a vôbec, celý deň len pobehovala sem a tam až do neskorého večera. Po večeri sa išlo na trhy. Obzerala si tam všemožné náramky a prívesky, veď to poznáte, dovolenka pri mori..
Druhý deň už to bolo o čosi zaujímavjšie. Po ostrej výmene názorov s babkou ohľadom jedla sa zdula a odišla na pláž. Sadla si do piesku na breh mora a snažila sa pochopiť mentalitu slovenských kuchárov v južanskej prímorskej krajine. Napríklad, že prečo podávajú v 40 stupňovej horúčave na obed segedínsky guláš a na večeru chystajú špagety-ale zabudnite na to, že pravé talianske, ale len nejaký psí grc s hordami mäsa a neidentifikovateľného akožesyra. Nuž, ale pomyslela si-aspoň som čo-to schudla-veď bez obeda, bez večere, keď to takto pôjde ďalej, schudnem raz-dva, hlad-nehlad. Hlad sa dá zahnať aj vodou a cigaretami, no nie? Typická úvaha v takom veku..
Na tretí deň sa začalo prejavovať, čo spôsobilo včerajšie-takmer ničnejedenie. Hrôzu. Schudla-bájočko 3kg, čo je za deň a noc až-až. Ale pre ňu to také hrozné určite nebolo. To je ono-pomyslela si-takto to tie baby na sídlisku robia, proste nejedia. No to je skvelé, to ju nikdy nenapadlo. Resp.napadlo, ale nevedela, že sa žiadúce účinky dostavia vpodstate okamžite. A teraz nastáva menší zlom. Na tretí deň sa rozhodla, že si zájde na pláž skoro ráno a bude tam celý deň, aby ju babka neotravovala s jedlom a povie jej, že si nejaké jedlo kúpila z vreckového na pláži. To, že jej vynadá, že míňa na niečo, čo má zaplatené na celý týždeň nejak zvládne, hlavné je, že schudne. Čím viac, tým rýchlejšie :) Lenže akosi nerátala s tým, že sa dostaví po celodennom pobyte na slnku úpal. A prišiel nečakane. Zrovna keď odpočívala na lehátku. Vždy keď sa začne opaľovať, zaspí. Tak na hodinku, dve, tri.. Prebrala sa okolo 4 poobede s ukrutnými boleťami hlavy. Aj žalúdku, ale to si uvedomila až oveľa neskôr-keď ležala vo vychladenom karavane. Bolo jej tak zle, až ju napínalo, všetko z jej vnútra chcelo ísť von, lenže akosi nemalo čo..
Štvrý deň-koniec koncov tak ako aj zvyšok toho tretieho, preležala-namiesto na pláži-v posteli. Bolo jej asi ako niekomu, koho opekajú za živa a lejú naňho pri tom ešte smradľavý ocot. Takto preležala podstatnú časť pobytu, takže piaty, šiesty a siedmy deň nebudem popisovať, stačilo by dať len opakovacie znamienko..
Takže tu máme ôsmy deň-2 dni do odchodu domov. Konečne vyliezla z postele a.. Oproti nej na posteli-namiesto babky a dedka-sedí mladý (krásny, opálený, usmievavý, noprosteúžasný) muž a civí na ňu ako na nejaké pokusné zviera. Nezmohla sa na slovo, a tak sa chopil inicitívy sám. Vraj ho poslala babka strážiť, keďže je animátor, a že sa má vnučka najesť a veľa piť. A.. Vraj.. Že čo naňho tak zíza, akoby ho videla prvýkrát, a že sa o ňu už pekných pár dní stará. Tak to je gól, pomyslela si. Ležím tu v horúčkach, od hladu nevidím a celý čas čo si myslím, aký je ten dedko obetavý, že babka je na výlete a on ma zatiaľ napája vodou a kŕmi ovocím a prikrýva a pridŕža mi vlasy aby som si ich neogr.... A on.. A on je vlastne na výlete s ňou a tento tu mladík tu snáď aj spáva? Ahoj, volám sa ..... a som tiež z Blavy a si hrozne zlatá keď spíš, lebo sa pri tom sladko usmievaš, preniesol, aby reč nestála..
Celý deviaty a desiaty deň strávili prechádzkami po plážach. Vysvetľoval jej ako je to s tým prílivom a odlivom, a prečo sa to vlastne deje, ale jedno jej nevysvetlil. Prečo musí stále myslieť na to, že čas sa kráti a ona s ním bude už len niekoľko desiatok hodín. To je fakt nevysvetlil. Nikto. A tak zase celý deň nejedla, iba čo-to popili v bare. Uvedomila si, že za posledných pár dní zhodila dosť na to, aby sa mohla stať modelkou. Teda niežeby po tom túžila, ale len si tak v duchu konštatovala. Takže misia splnená, s kľudom môže ísť domov. Lenže to ešte netušila, aké muky nastanú.. Keď nastal čas lúčenia (s novým ´objavom´) nebola vôbec smutná, pretože si domov odnášala viac ako ´nejakého ďalšieho uloveného chlapa´. Konečne mala svoj zázračný recept. A tak sa niet čomu diviť, že stratila papierik s kontaktom na toho príťažlivého mladíka. Áno, po jeho návrate domov sa párkrát stretli (nejak si zistil kontak, veď robí v cestovke, nie?:)) a bolo im spolu krásne, ale takéto veci akoby pre ňu už prestali mať ten význam ako pred dovolenkou. Teraz už videla len svoje telo a hľadela na to, aby nejedla, resp. jedla čo najmenej.
Tá ´super postava´ jej ale na jej veľké sklamanie vydržala len mesiac. Pretože po druhom týždni hladovania prišla obrovská žravosť, a s ňou nielen zhodené kilá, ale aj zopár naviac. A s týmto faktom rozhodne nepočítala. Keď ju kváril hlad, jedla len po troškách, aby ho zahnala, ale nejak sa jej to nedarilo. Odrazu mala pocit, že je zo dňa na deň hladnejšia a hladnejšia. Už ani tie kozy zo sídliska jej nechválili postavu, lebo si všimli, že znova priberá, a to dosť rapídne a neprirodzene.
Čo dodať na záver? Nuž, ťažký je život krtka..
