Minule som stretla muža snov. Tých mojich. Ale len na minútku. No stačilo mi. Nám. Bolo nám spolu prekrásne. A to iba vďaka tomu, že to bol piatok trinásteho. Nveríte? Naozaj! Slnko nám krajšie svietilo, obloha bola modrejšia a more priehľadnejšie. Láska úprimnejšia, nezradila nás. Ba priam nás vyniesla do výšin nekonečných.. Potom sme leteli strmhlav dole dolami, horami, vrchmi, štítmi.. Až sme pristáli nohami na zemi a uvedomili si, že nadišiel čas lúčenia. Nepovedali sme si však zbohom, ale do videnia! A ostali nám krásne spomienky.
Predminule som zasa stretla druhé ja. Tento raz však nie to svoje, ale nejakého, dovtedy pre mňa neznámeho, človeka. Bolo tiež úprimné. Navyše veľmi vztriecne. Všeličo mi poprezrádzalo. Rozprávali sme sa asi hodinu. Dozvedeli sme sa o sebe toľko vecí.. Zoznámili sme sa, spoznali.. Avšak aj tak nám to bolo málo. Chceli sme viac času, ale žiadna krásna chvíľa netrvá večne. Tak sme sa pozdravili : "Do skorého videnia!" a odkráčali sme každý svojím smerom, za svojím cieľom..
Som veľmi zvedavá čo ma stretne dnes. A možno nič. Možno budem mať len pekný deň, na ktorý budem spomínať po mnoho rokov. Všetkým vám želám - prežite tento deň naplno, aj keď je už piatok a nič sa vám nechce. Len to, samozrejme, neprežeňte! Prajem vám z celého srdca, aby ste i po celý život nepremárnili jedinú sekundu nejakým zbytočným duchaprázdnym rozjímaním. Sme len ľudia. Naše životy sú prikrátke na to, aby sme okúsili každý kúsoček tohto sveta a nekonečného vesmíru.
Viem, že sú na svete ľudia, ktorí veria, že sa dnes môže stať, alebo s najväčšou pravdepodobnosťou stane niečo nekalé. A ak sa nejakou náhodou preklikali až sem, tak im chcem povedať : "Nebuďte poverčiví, nebojte sa vyjsť z domu, ani nasadnúť do auta, či ho rovno riadiť. Dnešný deň je ako každý iný, avšak pre mňa každý rok niečím zvláštny." To je všetko, čo som vám dnes chcela zvestovať.
