Pohreb nemusí byť vždy smutný.

Organizácia pohrebov je aj v našich končinách neraz drahou záležitosťou. Čo ale takto zariadiť si vlastný autobus pre prípadných zvedavých turistov, nekonečne veľa jedla a pitia, drahých odevov a darov pre zosnulého? Na Indonézskom ostrove Bali, majú vo zvyku pozostalý vypraviť zosnulého na oný svet tým naj veľkolepejším spôsobom. Napriek tomu že peniaze pri organizácii takejto „oslavy“ hrajú veľmi dôležitú úlohu, na ničom sa nešetrí. Ak sú úspory na pohreb dostatočné, je po spopolnený tela nebožtíka vo zvyku postaviť pohrebnú vežu, nazývanú Bade.Tá sa následne doslova obsype darmi pozostalých a hostí, od najrozličnejších predmetov na pamiatku až po peniaze. Veža sa následne podpáli, aby dary odišli na druhý svet spoločne s nebožtíkom. Stavba takejto veže však nie je lacná záležitosť, ide o náročnú stavbu, pri ktorej sa musia stavať aj nové elektrické základy či premiestňovať tie existujúce, aby nevznikli zbytočné nepríjemnosťi.Navyše sa nebožtíkovi tesne pred posvätným obradom musia zarovnať všetky zuby, aby neostali špicaté, čo by znamenalo jeho prechod k démonom. Telo je najlepšie spáliť, iba tak sa totiž podla miestnych povier dokáže očistiť a najlepšie pripraviť na nekonečný kolobeh ďalších životov. Rakva zo spopolnením telom sa potom pustí do mora a popol odpláva na večnosť. Nasleduje niečo na spôsob nášho karu, rozdiel je len v tom, že slzy vymení smiech a dobrá nálada. Je vo zvyku zorganizovať poriadnu oslavu, na ktorej sa rozprávajú vtipy a veselé príhody zo života zosnulého, nesmie chýbať dobré jedlo, alkohol a vítané sú aj cigarety od prípadných hostí či zvedavcov zo sveta. Stačí priniesť podobný dar a môžete si všetko vyskúšať na vlastnej koži. V Africkom štáte Tanzánia trvá pohreb tri dny, no niekedy aj celý týždeň. O vykopanie hrobu a donášku alkoholu, sa tu starajú mladý muži, približne od 18 do 25 rokov. Pamiatku si uctieva celá osada, nezomrel len príslušník nejakej rodiny ale predsa obyvateľ osady, ktorá sa tu berie za jednu veľkú rodinu. Preto si tu uctievajú jeho pamiatku všetci miestny. Pohrebom aj svadbám sa tu prikladá veľmi veľká dôležitosť. Je to niečo, čo sa môže organizovať iba raz za život a tak si to predsa treba poriadne užiť! Predsa je však na prvý pohľad bádať rozdiely a podobnosti s európskou či ázijskou kultúrou. Áno, musí sa zaobstarať čo najviac jedla a alkoholu, peniaze sa vyberajú po celej osade aby pohreb mohol trvať minimálne tri dni. Ale predsa je v tom jeden háčik.Ten kto dostatočne nesmúti, musí byť potrestaný. Týka sa to však iba členov rodiny, hostia sa môžu baviť koľko chcú. Najstaršie ženy navyše sedia a spievajú smútočné piesne pri tele nebožtíka, bez prestávok aj niekoľko dní. Veľmi dôležité je aj to, aby pohrebný oheň nikdy nezhasol. Okrem popíjania piva je to druhá a najväčšia starosť okolo pohrebu, čo majú na práci muži. Pokiaľ by oheň predsa len prestal horieť, tento neodpustiteľný hriech potrestá miestny šaman. No a v tom celom je irónia, trest nie je žiadna kliatba ako by ste čakali, ale najmladší muži musia zo svojich peňazí dokúpiť ďalšie zásoby piva. Pravdu povediac, kebyže som starší člen takejto osady, tak by som ani nebol proti. Podobne ako u kresťanov, je hriechom telo spáliť, to musí byť normálne pochované do hrobu. Navyše sa zakopávania truhly musia zúčastniť všetci zúčastnený, inak by duša mohla odísť z niekým z nich. A jeho duša má predsa ostať tu na zemi, naveky spojená z pozostalou rodinou. Možno si poviete, že na podobné zvyklosti by ste si u nás len ťažko zvykli, ak aj vôbec áno. Strata milovaného blízkeho, je väčšinou sprevádzaná ťažkou ranou na srdci a mysli pozostalého. Navyše klasický pohreb ani kremácia nepatria k najlacnejším záležitostiam a tesne po smrti blízkeho, si len málokto dokáže zachovať chladnú hlavu. Každý národ má však svoje tradície spojené s pripravením duše pozostalého na prechod na onen svet. Je ťažko porovnávať praktiky kresťanov s inými národmi. Netreba však zabudnúť na to, že pre niekoho je smrť iba začiatkom. Slzy nám blízkeho nevrátia, mali by sme skôr myslieť na radosť, ktorú nám prinesú spomienky na krásne prežité chvíle z blízkym človekom.