Ak chceš vedieť aký som - spoznaj ma. Ak chceš vedieť ako píšem - čítaj ma :) Čo viac dodať? Som začínajúci autor z Liptovského Mikuláša. Zoznam autorových rubrík: Liptovský Mikuláš, Úvaha, The Game, Filmy, Hokej, Vyjednávač, Záhady, Legendy, Poviedka, Spektrum, Súkromné, Nezaradené
Niektoré okamihy v našich životoch ako by sa už raz stali. Sú také dni, ktoré vám či už v dobrom alebo zlom, pripomenú tie staré časy. Pomerne nedávno som jedno také ráno zažil aj ja sám. A ako bežne sa niektoré dni začínajú, tak niekedy majú úplne iný priebeh.
Internet je rozhodne jedným z najväčších fenoménov dnešnej doby. Na internete nájdete snáď všetko a každého. A ťažným motívom je prezentácia. Čo však s názormi a myšlienkami? Blog nám ponúka práve túto možnosť. A prečo je vlastne blog taký výnimočný a prečo som aj ja sám členom obrovskej komunity blogerov?
Poviete si, ono to tak bolo vlastne vždy. V každej dobe sa našli malí huncúti, ktorí privádzali starších ľudí od rozpakov až na pokraj nervového zrútenia. Ja sám som ako dieťa nebol iný, rovnako ako takmer všetci moji rovesníci. Čo sa ale deje dnes, tak to už naozaj nemá obdoby.
Je to vážne. Som vo voľnom vzťahu. Som zasnúbený. Som ženatý... a podobne rôzne stavy či statusy na nás hľadia odvšadiaľ, čomu sa bežne hovorí sociálna sieť. Veď to poznáte, rečí a hlavne článkov na rozličné Facebooky, pokecy a podobné stránky kde sa denodenne združujú tisíce ľudí, tu bolo nespočetne veľa...
Včerajšie pokojné nedeľnajšie popoludnie som strávil skutočne príjemne. Vonku za oknami sychravý dážď, ktorý síce výborne stimuluje moju myseľ, dnu však príjemne teplúčko, nohy pod perinkou, v ruke šálka s "tak-akurát" kávou a v príjemnom pohodlí na posteli položený notebook. Až pokým...
Trinásť hodín a päť minút. Nedeľa, pätnásteho augusta, na prvý pohľad celkom bežný víkendový deň. Pre mňa však nie, odkladám Krstného otca na stolík, vypínam si mobil a sadnem si za písací stroj, aby som mohol napísať tento článok.
Je tma, je noc a ja premýšľam. Hlavou sa mi roja tisíce myšlienok, no všetky sa predsa len zbiehajú v jednom, jedinom bode. V tom prečo som sa rozhodol napísať tento článok.
Už dávno nepatrím k tej skupinke ľudí, ktorá si voľný čas kráti sledovaním televíznych relácií. Vlastne sa k telke dostanem len raz za čas, aj to ráno, keď je televízny program vyhradený klasickým ranným spravodajským reláciám, ktoré svojím obsahom aspoň čiastočne dokážu zaujať bežného diváka. No dnes som si povedal, že po dlhej dobe si aj ja pozriem niečo v telke. No a ako to dopadlo?
Aby som mohol začať, musím sa v spomienkach vrátiť až do svojho útleho detstva. Do tých čias, keď som nemusel snívať, lebo detská myseľ je snom, ktorý nekončí s úsvitom, ale začína novým dňom.
Medzi fajčiarmi a nefajčiarmi existovalo vždy mierne napätie. V druhej časti môjho článku vás prevediem po tenkom ľade na druhú stranu rieky, kde na obe strany čaká spoločné porozumenie.
22.máj 2010 sa niesol v znamení Dúhového pochodu, ktorý sa uskutočnil v Bratislave. Ide o pochod organizovaný homosexuálnou komunitou, akási prezentácia odvahy ukázať sa a dokázať rovnoprávnosť gayov a lezbičiek voči ostatným v našej spoločnosti.
23. marca si nikto nedal servítku pred tvár. Dokonca ani ja, sediac v príjemnom prítmí obľúbeného Pubu. Hlavou sa mi rojili len negatívne myšlienky, na krajíčku som potláčal jemnú slzičku a nechápavo krútil hlavou. Hrudník sa mi dvíhal od ťažkých nádychov a to, že pred malou chvíľou kamarát sediaci naproti mne tresol pohárom piva o stôl tak silno, že ho s hlasitým buchotom rozmlátil, nebolo vonkoncom zvláštne...
V živote každého človeka existuje okamih, za ktorý sa či chce, či nie, niekedy hanbí. Fajčil som, aj teraz si niekedy zapálim. Aj keď si uvedomujem riziká s tým spojené, nepociťujem na seba zlosť z toho, že by som robil niečo zlé. A predsa...
Každý rok v tieto jarné dni prepadne celé Slovensko horúčke. Pýtate sa akej? No predsa tej, ktorú spôsobuje hokej. Ten medzinárodný. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, vrchol celej sezóny a to, čoho sa celý rok každý správny hokejový fanúšik nevie dočkať.
Je nedeľa, 25. apríla 2010. Ako obvykle po príchode domov, nejdem si hneď ľahnúť, ale zapnem notebook a zvalím sa na posteľ. Hoci hodiny sa pomaly ale isto prehupnú do ďalšieho dňa, na spánok ani nepomyslím. Akurát si čítam povyberané, zaujímavo pôsobiace články z blog.sme.sk.
Zmierenie s rozchodom je veľmi bolestivá skúsenosť. Každý jeden z nás si tým v živote prešiel alebo ešte len prejde, záleží však na tom, ako sme to schopní zvládať. No a čo môže viesť k tomu, aby sa jedno krásne obdobie života dokázalo razom zmeniť na splnenú nočnú moru?
Nie je tomu tak dávno, čo som sa šiel prejsť v areáli, kde sa nachádza moja bývala základná aj stredná škola. Na mieste kde kedysi stálo hokejbalové ihrisko, som však našiel niečo, čo ma úprimne a doslovne povedané šokovalo – a nie v tom najoptimistickejšiom zmysle slova.
Nech si už pod týmto nadpisom predstavíte čokoľvek, každá vaša nasledujúca myšlienka nebude rovnaká. Niekedy by bolo lepšie, keby neboli žiadne nevyslovené myšlienky, keby sme ich dokázali voľne vypustiť na svet a spustiť tak následný vír ďalších a ďalších, ktoré by plodili nové nápady. Niekedy. A možno...
