Film však sklamal hlavne skalných fanúšikov ( verím však tomu že tí po dopozeraní EIII všetky Lucasove zámery pochopili ), no našiel si množstvo nových ( väčšina dnešných fanúšikov SW vyrástla práve na novej trilógii a originálnu bez digitálnych úprav ešte nikdy nevidela! )
Ako vrátiť Hviezdnym vojnám to, prečo sú Hviezdne vojny? Ako priblížiť príbeh starším fanúšikom originálnej trilógie, ale naopak pokračovať v príbehu tak, aby presne zapadal do celého konceptu a aby som si naplnil vlastný sen?
Aj takéto otázky si určite kládol George Lucas pri písaní scenára k druhej epizóde svojej vesmírnej fantasy. Dobre si uvedomil, že niektoré veci v Epizóde I mu nevyšli podľa predstáv. Nešlo tak ani o náročné trikové sekvencie, ako o dobrú kompaktnosť deja a jeho prítažlivosť pre širšiu skupinu divákov. Ale priznajme si, Star Wars nikdy neboli pre každého.
Predsavzatie však niekedy nestačí. Do príprav na Epizódu II pod pracovným názvom „Vojna klonov“, sa pustil ešte z väčšou dôslednosťou. Napriek tomu konečný výsledok nebol taký, ako by fanúšikovia a dokonca aj sám jeho tvorca George Lucas očakávali a film ktorý mal premiéru tradične v máji roku 2002, je dodnes považovaný za najslabší celok celej ságy.
Okolo Epizódy 2 sa nestrhla až taká prehnaná reklamná kampaň, ako tomu bolo pred premiérou Skrytej hrozby v roku 1999.
To ale nebránilo spusteniu šialenstva nadšených fanúšikov, ktorý síce Lucasa po príliš detinskej epizóde I už odpísali, ale v kútiku duše verili že Darth Vader sa nenadýchol poslednýkrát cez svoju „astmatickú“ čiernu masku. Film mal byť temnejší, to čakali aj diváci. Rovnako temné bolo aj embargo, ktoré sprevádzalo celý film pred jeho premiérou. Zverejnených bolo len zopár fotiek, ktoré však moc nehovorili, dej bol takmer neznámy a spoilery rovnako nehovorili nič, čo by už dávno všetci ostrielanejší fanúšikovia sveta Star Wars nevedeli.
Musím priznať že osobne som toto čakanie na dvojku pocitoval viac ako na predošlí film, predsa len vedel som toho o svete Star Wars už omnoho viac, zhliadol som v televízii aj originálnu trilógiu. A naspäť k originálnej trilógii!
Lucas sa rozhodol skludniť fanúšikov vskutku pekným gestom. Uvolnil práva na vysielanie originálnej trilógie v upravenej verzii ( tá z roku 1997, ktorá sa dostala do kín ako special edition a je najvydarenejšia ) a ako bonus aj Epizódu 1 Skrytá Hrozba.
Všetky významnejšie televízie v Európe tak odvysielali sériu Hviezdnych vojen pekne za sebou, u nás to bolo tuším cez piatkové večery vždy o 20:00. Spomínam na tie časy rád, konečne som videl pôvodnú trilógiu v jednom „kuse“ a porozumel jej, tak isto som si vychutnal aj Epizódu 1.
K filmom navyše chodili aj dokumentárne filmy, mapujúce podobne ako môj blog vznik Star Wars, rozhovory s Lucasom, film o filme E1 a podobné. ( každému kto by mal niektorý z týchto dokumentov aspoň v PC by som ruky bozkával, skutočne ťažko sa zháňajú ).
Ešte si spomínam ako na ČT1 vždy pred vysielaním nejakej epizódy chodil dokument ktorý uvádzali droidy C-3PO a R2-D2. Poriadne si ale nespomínam o čom to bolo, tuším mapovali život Skywalkerovcov, Anakinov aj Lukov a viem že do poslednej epizódy tohto cyklu, teda pred vysielaním Epizódy 1, zakomponoval Lucas veľmi šikovne niekoľko overených spoilerov z E II, no a dokonca aj trailer na svoj najnovší film.
Aj keď kritiky po samotnej premiére, ktorá jednoznačne patrila k najočakávanejším filmom roku, boli skôr negatívneho rázu, nevyčítam jej nič, okrem zle napísaných „romantických“ dialógov medzi ústrednou zamilovanou dvojicou hrdinov. Naštastie, ako už teraz všetci dobre vieme, to Lucas dokázal odčiniť v EIII.
Epizódu 2 však zdobí jasne bohatší dej, ktorý sa navyše celkom príjemne odsýpa. Postavy oproti predošlej epizóde poriadne „dospeli“, z každej cítite nadupané emócie, skutočne celkový kásting sa podaril na výbornú.
Lucas bol však kritizovaný za výber Haydena Christensena pre rolu dospievajúceho Anakina. Síce ten aj na mňa pôsobil poriadne slizko, myslím že to bol skôr zámer samotného herca, ktorý správne pochopil svoju rolu – zahrať láskou poblázneného pubertiaka, ktorým lomcujú všetky možné pocity, ale hlavne ten ktorý proste k sebakontrole Jediov nepatrí – strach zo straty.
Určite sa poteší aj chlapské oko, Natalie Portman v roli senátorky Padmé je proste krásna žena. Rozhodne ale najlepší výkon podáva Ewan McGregor v roli majstra Jedi Obi Wana Kenobiho. Navyše sa konečne dozvieme viac o Vojne klonov, o samotnom pôvode imperiálnych úderných vojenských oddielov a mnoho ďalšieho. Proste typické Hviezdne vojny.
Medzi najzaujímavejšie na druhej časti patrí spôsob, akým sa tento film natáčal. Je totiž kompletne použitá digitálna kamera. Epizóda 2 bola vôbec prvým filmom natočeným bez použitia klasického filmového pásu.
Digitálne efekty tak pôsobia oproti prvej epizóde omnoho lepšie, napriek tomu som mal pri pozeraní filmu v kine pocit až prílišnej umelosti v niektorých sekvenciách. Neviem si fakt vysvetliť čím to bolo, keď som neskôr videl film na DVD vôbec nič také som nepostrehol.
Lucas však dokázal opäť že je režisérom, ktorý stanovuje nový pokrok. Podarilo sa mu to pri Star Wars ( 1977), Phantom Menace ( 1999 ) a rovnako aj pri Epizóde 2. Najväčšiu prácu si však chcel dať na príbehu, ktorý by sa ešte viac priblížil k originálnej trilógii. Znovu nám dáva odpovede na mnoho dovtedy nezodpovedaných otázok, niektoré však skutočne zaujímavým spôsobom. Aspoň čiastočne sa mu tak podarilo napraviť to, čo pokazil pri prvom filme – nechcene rozdeliť svojich fanúšikov na dve nezmieriteľné skupiny.
Rozhodne by som však vyzdvihol fantastickú hudbu Johna Williamsa, ktorý naplno využíva všetky svoje staré melódie a dopĺňa ich čoraz krajšími. Williams je pre mňa génius, čo film to umelecký počin.
Nemôžem opomenúť ani výpravu, ktorá je rozhodne najexcelentnejšia v celej sérii. Planéty ktoré tu uvidíme sú doslova očarujúce, u mňa rozhodne vedie vodný svet Kamino. Kenobiho druhá línia príbehu je navyše veľmi pútavá, konečne nám ukazuje bežnú prácu rytiera Jedi v nasadení.
Samotná dejová línia je podaná rovnakým spôsobom ako to bolo už v Impériu vracia úder, teda sledujeme dve rozdielne dejové línie, ktoré sa spoja až na konci vo skutočne velkolepom finále. Práve na finále vidno rutinérnosť Lucasa. Rozhodne mohol z toho dostať ešte viac, neviem čo obmedzovalo jeho neobmedzenú fantáziu.
Druhým filmom sa podľa mňa podarilo Lucasovi prepojiť všetky dovtedy spálené mosty. Starú republiku hýriacu životom a farbami spojil s temnotou klonových vojen a všetkým čo prišlo ( alebo len príde ) potom. Fanúšikovia prijali druhú časť pomerne kladne, až na vlnu kritiky ktorá sa spustila ohladom romantickej „vložky“ medzi Anakinom a Padmé. Som ale toho názoru že aj keď sa Lucasovi nepodarili dialógy ( oproti bezchybnému romániku z pôvodnej trilógie ), nejako týchto dvoch musel dať dokopy. Veď Luke a Leia sú na svete už takmer štvrťstoročie! A o tom čo prišlo potom, o tom v ďalšej časti môjho mini seriálu mapujúceho ságu Star Wars...
