Od útleho detstva som mal sklony k umeniu. Nikdy som však neostával iba v pozícii konzumenta tejto prezentácie ľudských vlastností, vždy som sa snažil tvoriť a mojím najväčším koníčkom sa stalo písanie. Či už som chcel iba vyjadriť vlastné myšlienky a názory, alebo popustiť uzdu svojej fantázie, chýbala mi možnosť stať sa aktívnym a prezentovať sa verejne. Internet a hlavne blog mi to konečne umožnili.
Neprešiel by deň, čo by som niečo nenapísal alebo nad niečím tvorivým nepremýšľal. Ako malý som neskutočne rád kreslil, v škole som vždy počúval príjemné slová chvály od učiteliek a spolužiakov za svoje výtvory, nad ktorými sa teraz len nostalgicky pousmejem. Potom, vo vyšších ročníkoch, som si krátil čas kreslením rôznych komiksov do prázdnych zošitov, ktoré sa vždy tešili záujmu mojich spolužiakov. V tomto prípade už ale nešlo o kresby, ktoré rozhodne neboli dokonalé, ale o silu príbehov, základného motívu každého diela. Robil som to pre radosť, preto lebo ma to nesmierne bavilo, no príbehy som potom tvoril aj na žiadosti čítaniachtivých kamarátov, len aby som ich potešil novým príbehom, aj vtedy keď sa mi moc nechcelo.
Dnes som na tom presne tak, ako keby som sa ocitol v ich koži. Denne so záujmom a úsmevom na tvári privítam nového blogera na tomto webe, aj tých, ktorých témy a vlastné motívy ma nemusia zaujímať. Je to hlavne preto, lebo sa neboja prezentovať svoje myšlienky, lebo radi robia presne to isté čo ja - píšu.
Písmenká boli vždy moji najväčší kamaráti. Vytvárať doslova vlastné svety, veď to je krásna a ušľachtilá vec. Nie všetkým sa však podarí dosiahnúť na svoje sny. Tým svojim snom som sa nikdy netajil a pevne dúfam, že sa ho raz podarí naplniť. Chcem sa stať spisovateľom, no a aj keby sa mi to nakoniec nepodarilo a nikto by si moje knihy nikdy neprečítal, nebudem toho ľutovať. Lebo som nikdy nedusil svoje myšlienky v sebe. Nie všetkým sa podarí dôjsť k tejto hranici, a predsa sa takí nájdu, ktorých "sny" či myšlienky rozhodne stoja aspoň za povšimnutie.
Internet je najdostupnejšiou možnosťou na vlastnú prezentáciu. A ten, kto vymyslel blogy, si zaslúži odomňa pochvalu. Dal tak možnosť denne sa vyspovedať či podeliť o svoje myšlienky úplne každému, bez rozdielov. A nech sa už snažíme napísaním nového článku na blog o hocičo, musíme byť za túto jedinečnú možnosť vďační. A ja vďačný som. Za to, že "to všetko" môžem dať zo seba von, no a hlavne za to, že stále sa nájde niekto, koho dokážu moje "písmenká" osloviť.
