Love is a Shield 2

2.Iné priority.Moje meno je Radovan a môj príbeh sa začína písať na začiatku deväťdesiatich rokov, keď som začal navštevovať Spojenú strednú školu Elektronickú, na ktorej som študoval odbor vtedy ešte stále sa len rozvíjajúcej výpočtovej techniky.Bol som taký výrastok, mal som síce meter osemdesiat na výšku ale vážil som sotva šesťdesiatpäť kíl. Vlasy som mal dlhé a večne strapaté, s čoho mali nervy najme páni profesori a panie profesorky, zatiaľ čo ja som bol na svoj imidž v štýle Guns N Roses právom hrdý, úzkoprsím starším ľudom som bol ako nepríjemný tŕň zabodnutý priamo v oku. Podobné to bolo aj s otcom, keďže mama ma do školy vždy pekne vyparádila, ale ja som proste tie svetríky, s ktorých ma aj tak svrbelo celé telo nezniesol. Radšej som vždy zbehol do pivnice, tam na seba nahodil otrhané džínsy a ako najväčší rebel pod slnkom sa ráno vybral do školy. Áno, poviete si že na podobných frajerov čo pred školou fajčia a púšťajú naplno hudbu vždy baby leteli, áno, najme neskôr keď som týmto „závislostiam“ úplne podľahol to tak aj bolo, no problém sa skrýval niekde úplne inde.Dočerta si ty snáď buzerant alebo čo? Tak na túto vetu sa len ťažko zabúda. Vyslovil ju Mišo, v tom čase môj spolužiak a kamarát, aspoň som bol o tom vtedy presvedčený. Ja a gay? Tak to určite nie. Len napriek tomu všetkému, čo tvorilo celý môj doterajší stredoškolský život, napriek tomu tu bola prekvapujúco celkom iná vec. Štúdium. Moje prehnané ambície. Keď som bol doma, najme po nociach, nerobil som nič iné len zahrabal sa medzi knihami a doslova hltal každú novú informáciu. Jednoducho som chcel zmaturovať medzi prvými a odkopnúť sa čo najlepšie na výšku. Vravel som si, na nejakom intráku bude mladých husičiek plno, tam si určite „omočím“. Preto som sa sústredil len na tri veci. Učenie, cigarety a hudbu. Ale to učenie bolo aj tak na prvom mieste.No a teraz vám určite napadne, neverím. Kto by to do mňa povedal že? Ako môže mladý chuligán uprednostňovať učenie pred ženami? Asi to bolo mojím sebavedomím. Určite. Všetko čo som kedy spravil, všetko čoho som sa dotkol sa mi darilo. Strávil som pár hodín nad knihami, stačilo sa pár krát na hodinách prihlásiť a vysvedčenie som mal v suchu za niekoľko týždňov. Potom som si mohol vyraziť s kamošmi niekde sa odviazať, na všetko som mal dostatok času. Profesori si ma chválili, chalani si to nepriznali ale bol som im vzorom a baby boli zo mňa hotové. Pán dokonalý. Problém bol v mojom nekontrolovateľne stúpajúcom sebavedomí. V mojej nadutosti.Sám som začínal byť presvedčený o svojej „dokonalosti“. Bola to len moja pýcha a nie dokonalosť ktorá stúpala. Párkrát som niekomu zaklamal, párkrát niekoho využil vo svoj prospech, neskôr som už nemal zapotrebu pomôcť druhým a maturitu som zvládol najlepšie z celého ročníku. Vysoká škola bola iná ako som si ju predstavoval. Tam sa už nehralo na frajerov, všetko išlo vážne, nikto ti nič len tak neprepáčil. Vstúpil som do celku dospelo uvažujúcich ľudí a odrazu mi všetko to sebavedomie bolo na nič. A baby? Tie boli ešte viac naduté ako ja sám. Padol som proste na hubu. Jediné čo mi ostávalo,bolo to štúdium. Skoncoval som s pitím, neskôr sa mi podarilo obmedziť aj fajčenie, lebo skoncovať s tým nadobro dokáže len málokto. Na typické intrákové pijatiky som si nenašiel čas, radšej som sa zavrel v izbe alebo knižnici a tam do seba hltal čo najviac informácií. A na baby, na tie som zanevrel úplne.Jedna tu však predsa bola. Andrea bola veľmi milé, slušné dievča. Nebola moc výrečná, tvár skrývala dlhými hnedými vlasmi a hrubými rámami, ktoré jej trónili na nose. Pod nimi sa však skrýval ten najkrajší pohľad aký som kedy mal možnosť vidieť. Spočiatku sme si nerozumeli, no učenie nás zblížilo. Všetky tie spoločné veci ktoré sme na sebe postupne našli, z nás spravili nerozlučných kamarátov. Mal som z nej pocit že to nesmelé dievča začína cítiť ku mne niečo viac, no odrazu som nedokázal to, s čím som nemal nikdy problém. Opýtať sa jej na to.Nemôžem povedať že by mi bola Andrea úplne ľahostajná. Bola prvá, kto ma naučil nemyslieť iba na seba samého. Ukázala mi, že na tomto svete existujú aj jemnejšie a vznešenejšie veci. Mohol s nás byť ideálny pár, po dokončení štúdia sme sa však už nikdy nevideli. Mohli sme byť spolu, nebyť mojej zaslepenosti. Napriek tomu všetkému ničoho neľutujem. Dnes mám po tridsiatke, pracujem ako technický poradca pre jednu telekomunikačnú spoločnosť, robím to čo ma skutočne baví, mám všetko po čom som kedy túžil. No v živote mi predsa niečo chýba, niečo čo som nikdy neokúsil lebo som sa sám tomu bránil. Láska.