12xMoje1x

1 X NádychÚplne prvá vec ktorú človek v živote urobí, je prvý nádych tesne po narodení. Samozrejme nebudem opisovať svoj prvý nádych, to je vec ktorú si nemôže pamätať nikto. Rozhodne to ale musela byť zaujímavá chvíľa, keď prvýkrát po deviatich mesiacoch vývoja v tele matky sa organizmus prvýkrát nadýchne úplne, nezávisle sám.1 X ChodenieV živote každého rodiča mimoriadne dôležitá chvíľa. Keď učíte svoje dieťa chodiť a keď samé robí prvé, nesmelé krôčky smerom k životu, je to niečo na čo sa nezabúda.1X S inými deťmiMatne si pamätám na jeden zo svojích prvých kontaktov s inými deťmi. Bol som vtedy na ihrisku, babral som sa v piesku s formičkami, spoločne s ostatnými, mne podobnými harantmi. Viem že deti sa venujú najme tomu hraniu, k prvému kontaktu zväčša dochádza keď niekomu zaberiete jeho „herné políčko“ alebo prvýkrát pocítite potrebu niečo niekomu zobrať. V tomto prípade šlo o hračkársky bágrik, to sa druhému chlapcovi nepáčilo a bol s toho veľký plač. To je jedna z vecí ktoré si pamätám, ale určite silnejšie to prežívajú práve rodičia. Časom však prídete nato, že ostatným krpcom hračky brať nemusíte a tak prichádza na rad prvá „spolupráca“, vedúca k úplne prvým kamarátstvam. Ach, aké to pekné časy.1X V školeMyslím, že toto je pre mnohých nezabudnuteľný zážitok. Niektoré deti sa na svoj prvý deň medzi „veľkými“ tešia, o to viac sú potom sklamané. Svoj prvý deň v škole si perfektne pamätám. Nemal som z neho žiadne pocity, prakticky som si nevedel predstaviť ten rozdiel aký bude medzi škôlkou a školou. Všetci mali krásne aktovky, rodičia ich náležite vyparádili. Keď sme boli prvýkrát v triede, viem že som bol tým všetkým nadšený, bol som ticho a všetko si skúmavo prezeral, pozorne počúval. Nevedel som sa dočkať až začne škola, len mi bolo smutno za mamou ktorá ma musela počkať von. Nie však až tak smutno ako jednému z mojich budúcich spolužiakov, ktorý si sfučane sadol na zem a celý čas hlasne preplakal. Aj to je jeden zo zážitkov na ktoré sa nedá zabudnúť.1X V kineSvoju lásku k filmom a celkovo k všetkému čo je spojené s umením som si začal budovať už v rannom detstve, úplne prvýkrát v kine som bol ešte na predškolskej, keď sme tuším boli na nejakej Dysneyovke, pravdepodobne to bol Bambi alebo niečo podobné. Prvýkrát čo som si z filmu a celkového zážitku z kina odnášal nejaké dojmy, bola až premiéra Jurského Parku v roku 1993. V tých časoch som bol doslova pobláznený Dinosaurami, keďže už len z názvu sa dá vyčítať o čom mal byť film, strýko neváhal a zobral ma naň. Už po príchode do kina som bol očarený tou atmosférou ktorá tam panovala, fascinovalo ma všetko od kožených sedačiek, starých malieb sovietskych kozmonautov na stene až po premietačky. Najlepšie to však bolo na filme ktorým som ostal užasnutý a dodnes patrí k mojím najobľúbenejším, o to horšie však že išlo o sci fi triller, čo strýko netušil a pri niektorých scénach som mal pocit že sa snaží od strachu zakrývať oči, predsa len na začiatku 90 rokov musel vyzerať tento film maximálne brutálne. Zatiaľ čo sa krpec dobre bavil a ostával užasnutý Dinosaurami, dospievajúci strýko sa len čudoval že mne s toho nič nebolo. Naopak na film sme potom išli aj na druhý deň, avšak už bez vyľakaného strýka. 1X Na cestePrvýkrát som niekam cestoval ako 4 ročný, bolo to s mamou do Prahy. Išli sme tam vlakom, cesta sa mi zdala vtedy neuveriteľne dlhá, ako keby sme šli na druhú stranu zemegule. Keďže v tom čase pracoval starý otec na železniciach, od malička som mal vysoko pozitívny vzťah k vlakom. Navyše taká dlhá cesta ma vzhľadom k môjmu útlemu veku neunavovala, naopak som vkuse pozeral von s okna a s úsmevom od ucha k uchu sledoval ubiehajúcu krajinku. A ten zvuk čo vlak vydáva. Proste krása. Dodnes rád cestujem vlakmi, som nadšencom tohto štýlu dopravy. Niekto sa sťažuje na meškania, nie najlepšie prostredie vo vagónoch a nie najpríjemnejšie cestovania v noci, keď si k vám prisadne celé rómske mestečko, napriek tomu má toto všetko pre mňa neopakovateľné čaro. Veď vždy je lepšie keď sa máte kadiaľ prejsť, vystrieť a veľkou rýchlosťou ubieha vlak cez krásnu, rozmanitú krajinu. Ešte vyskúšať lietadlo a uvidím. 1X OpitýNeviem či môžem doslova použiť termín „opitý“, ale vtedy som si tak rozhodne pripadal. Boli Vianoce 2000, ešte som bol žiak základnej školy, no už som začal vystrkovať rôžky. Teta mi naliala do maličkého pohárika ešte menej vaječného likéru, tá sladučká chuť mi mimoriadne zachutila, to som si ale neuvedomil že to obsahuje aj alkohol. Keď všetci zaspali, zobral som fľašu a popíjal ju ako malinovku. Nevypil som veľa, no na malého chlapca ktorý ešte nikdy nepil to aj tak stačilo až, až. Alkohol začal pôsobiť, keďže som neznášal ofinu ktorá mi padala do očí a ktorú som musel nosiť, lebo som tak babke pripadal „chutnučký“, chytil som nožnice a urobil jedno krátke ale definitívne „cvak“. Vlasy spadli na zem, ofina bola konečne preč a ja som ostal vysmiato sedieť pred zrkadlom. O chvíľu na to vošla do izby mama a bolo po smiechu. Aspoň som si dal pekný darček na Vianoce :-D1X Čo som niečo napísalMohol som mať tak dvanásť rokov. Dočítal som jednu zaujímavú knižku, navyše v telke dávali film, nespomeniem si už ako sa volal, ktorý ma vtedy mimoriadne zaujal. Začal som si predstavovať rôzne príbehy, rád som chodil do knižnice, niekedy len tak sa prejsť pomedzi knihy, zamyslieť sa a predstavovať si, o čom môžu byť tie príbehy. No a potom som večer doma začal do písanky písať prvé, krátke poviedky. Navyše som si v škole krátil čas kresleným rôznych komiksov, tie mali medzi chalanmi vždy veľký úspech a tak som pokračoval. Už od druhej triedy na ZDŠ mi učiteľky vraveli, že by som sa mal venovať kresleniu, rovnako tak presviedčali mamu nech ma dá na nejakú krúžok. Hoci mi kreslenie podľa ostatných šlo, vedel som že ja chcem povedať viac, viac než sa zmestí do hocijakého obrázku. Preto som písal a dodnes s tým neprestal. Žijem si tak svoje sny, ktoré neostávajú stratené medzi myšlienkami. 1X Na praxiTo už bola celkom iná káva. Ešte som sa ani poriadne neohrial na strednej škole a po týždni sme už aj mali robiť. Keďže som sa učil za predavača, skončil som v hypermarkete a bol som vrhnutý do víru pre mňa dovtedy úplne neznámych vecí. Na počudovanie som sa ale do všetkého dostal rýchlo a práca ma začala baviť ešte viac ako škola. S praxou mám spojených hrozne veľa zážitkov, sú to spomienky ktoré ostanú navždy hlboko v mojom srdci. Ale o tom viac na inom mieste.1X Som varilNebolo to tak celkom prvýkrát, ale rozhodne to bolo prvýkrát čo som ostal na všetko sám a chystal sa urobiť niečo „teplé do brucha“, s čoho sa samozrejme neotrávim. V obchode som kúpil kilo zemiakov a chladené kurča. Doma som si to všetko vopred pripravil, najväčšie problémy mi ku podivu robili škrobanie zemiakov, predsa len starým, tupým nožom to nie je bohviečo ale dodnes sa mi tak „švábka“ škrobe najlepšie. Všetko som to hodil do trúby, dal piecť a čakal čo s toho bude. Povedal som si že na takomto jedle sa nedá nič pokaziť, opak bol však pravdou. Zemiaky ostali priškvarené na spodku, len zopár neprepečených kúskov som odtiaľ nejako dokázal vydolovať, kurča bolo zvonku spálené a vo vnútri poriadne krvavé. Nejako som ho obral a aspoň trochu si tak vychutnal svoj prvý, vlastnoručný obed. 1X „Dokonale citovo rozpoložení“Len málo ľudom v živote nastane dokonalá temná chvíľka. Krásne prežité ráno na školskej praxi, keď som sa konečne cítil ako tak fajn, vystriedal najtemnejší deň môjho doterajšieho života. Po návrate domov som našiel mamu a strýka nemo stáť na balkóne, pofajčievali a hľadeli do blba. Stačil jediný pohľad do ich očí a vedel som čo sa stalo. Babka prehrala svoj dlhý boj zo zákernou rakovinou, zomrel človek ktorého som najviac miloval. V mojom srdci ostalo hrozné prázdno. Ostal som zaskočený, no nedokázal som vyroniť ani slzičku. Poobede navyše prišiel dopis z prokuratúry. Jeden z najväčších bojov v mojom živote sa práve začal. A aby toho zlého na jeden deň nebolo málo, večer mi napísala jedna kamarátka že jej je to hrozne ľúto. Šiel som za ňou aby som sa aspoň trochu odreagoval a povedala mi pravdu o dievčati, o ktorom som si vtedy myslel že ju mám rád. Bolo to prvýkrát a posledný, čo som prepadol tichej temnote.1X Keď som pocítil skutočnú lásku. Najme v období puberty som prežil nespočetne veľa platonických lások. Ostávali však len v mojich snoch a hoci mi vtedy myšlienky utekali len smerom k tomu či onému dievčaťu, s odstupom času viem že to boli len „zahladenia“ sa do niekoho. Skutočnú, pravú lásku som prežívam až teraz. Nikdy mi srdce nebúchalo pri myšlienke na dievča tak, ako na moju súčasnú. Láska ma zastihla práve vtedy, keď som ju absolútne nečakal. Po veľmi zle prežitom období, keď som nemal dostatok síl a chuti ani žiť, práve v ten moment kedy aj dievčatá patrili k tomu, čo ma absolútne nezaujímalo. Vonku pršalo a pritom svietilo slnko. Bolo tak krásne, pred sebou som mal celý večer. A potom sa to stalo, stretol som ju. Bola to číra náhoda alebo skutočný osud? Viem, že keď som ju uvidel prvýkrát, netušil som ešte kto to je, ale mal som pocit že ona zmení môj život. A tak sa aj stalo. Tak to bolo len máličko z môjho po „ prvý krát“. Všetky tie chvíľe však ostávajú navždy pevne zakorenené v mojej mysli, v mojom srdci. Aké boli vaše po prvýkrát? Čo vám najviac utkvelo v mysli?