reklama

Spoveď fajčiara

V živote každého človeka existuje okamih, za ktorý sa či chce, či nie, niekedy hanbí. Fajčil som, aj teraz si niekedy zapálim. Aj keď si uvedomujem riziká s tým spojené, nepociťujem na seba zlosť z toho, že by som robil niečo zlé. A predsa...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Aby som najprv mohol prejsť k podstate veci, musím sa vrátiť na začiatok. Teda do čias, kedy som s fajčením začal. Nebudem rozoberať podrobnosti, ako vlastne prebehol „prvý kontakt cigaretového filtra s mojimi perami“, lebo ak mám pravdu povedať, naozaj netuším. Ale veľmi dobre viem, kedy sa to rozrástlo do takého štádia, keď sa vyfukovanie lahodného dymu voľne do priestranstva predomnou stalo jedinou útechou pred stresom bežného života, či poobedňajšia cigaretka vhodným spoločníkom na zabitie voľného času a príjemný relax. To určite každý fajčiar veľmi dobre pozná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Tak kedy? Niekomu to prinesie zlá partia, kde sa dôkaz hrdinstva (či lepšie povedané čistého frajerstva) dokazuje vylochaním pol litra červeného a zapálením si „dýmky mieru“. Niekoho naopak privedie k fajčeniu škola – trebárs stres z maturít a následné zapíjačky v baroch pred a po maturitnom období, tak obľúbené a nezabudnuteľné pre každého študenta. Je ale aj menšia skupinka ľudí, ktorí to „šťastie“ nemali – tam sa môžem s pokojným svedomím zaradiť aj ja, lebo môj prvý krôčik k prvej bleskovo miznúcej krabičke viedol celkom inak.

Vďaka práci.

Obrázok blogu

Áno, keď na nočnej zmene v hypermarkete ste neskutočne vyčerpaní, (čo zapríčiňuje hlavne deficit spánku z režimu obráteného totálne naruby) neviete sa dočkať prestávky. Tej trápne krátkej tridsaťminútovej pauzy, keď si konečne môžete opláchnuť zašpinenú tvár osviežujúcou ľadovou vodou, zložíte ubolený zadok na lavičku a zhlboka si vydýchnete. Keďže som nemal pri sebe žiadnu večeru, no a guľáš naliaty v akejsi predpotopne a hlavne prehrdzavene vyzerajúcej plechovke ma vôbec nevábil (na rozdiel od pánov údržbárov, niekoľkých inteligenciou nie moc obdarených brigádnikov z Východnej a naopak neskutočne inteligentne sa tváriacej a povrchnej manažérky nočnej zmeny, navlečenej síce v drahých handrách ale s make-upom odlupujúcim sa do tej gebuziny...), hodil niekoľko mincí do automatu, zobral si horúcu kávu v klasickom hnedom kelímku a prešiel do fajčiarskej miestnosti. Aj keď som nemal pri sebe žiadne cigarety, nevadilo mi to, aspoň tam som mal relatívny kľud – okrem mňa tam sedel nabúchaný pracovník strážnej služby a akýsi starší chlapík, pravdepodobne tiež jeden z brigádnikov. Bolo stokrát lepšie počúvať ich rozhovor, ako mľaskanie tej zberby vedľa – navyše keď ste hladní a oni tam idú doslova zežrať celý kýbeľ studenej a mastnej polievky. No ako tak pozerám, celkom slušne som sa rozpísal – a stále neprešiel k veci, toto by vystačilo na ďalšie pokračovanie celkom iného, ale tiež môjho článku – denník predavača. Tak konečne k veci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žena.

Obrázok blogu


Hovorí sa – za všetkým hľadaj ženu. Áno, aj v tomto prípade to tak bolo. Presnejšie dievča, osoba, ktorá so mnou pracovala a veru že mi spríjemňovala tie trpké chvíľe. Okrem už vyššie spomínanej únavy a neskutočného hladu som mal ešte jeden dôvod na viac – nie práve najlichotivejšie sms správy od mojej priateľky. Hádka, to predsa k vzťahu patrí. Ale aj také celkom nezmyselné hádky vám vedia poriadne zabrnkať na nervy, najmä keď ste uväznení v práci a nemôžte sa s tým človekom ísť okamžite porozprávať.

Žena mohla za moje trápenie, žena mohla za moje vykúpenie. Čertovské vykúpenie.

Dlhé čierne kučeravé vlasy, hnedé očká s krásnou iskričkou pri krajíčku, zvodný úsmev. Milé reči, ktorými sa snažila odbúrať môj stres a hnev, až kým nevytiahla krabičku, no a ja som prosto neodolal. Kdeže čertovské, priam diabolské.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kedy bude prestávka?

No a chuť na cigaretu bola na svete, dokonale oživená. Nočných som mal v ten mesiac habadej, tuším cez pätnásť a prestávková cigaretka s Vandou, ako sa to dievča volalo, padla vždy vhod. Až kým sa nezmenila aj na predrobotnú a porobotnú, takú cestovnú – keď si s úsmevom nad ránom kráčate domov, krútite si kľúčmi na prste a spokojne si vyfukujete dym, aby vám cesta domov zbehla čo najrýchlejšie. Proste krása.

Ideme na pivko? Čo takto sa ísť prejsť? Počkáš ma za školou?

Obrázok blogu


Typické otázky ktoré mi neskôr začali adresovať kamaráti. A všetky viedli k jedinej veci – uvolniť sa, zrelaxovať. Samozrejme s cigaretou v papuli, veď ako inak. Stačilo málo – aby som podľahol cigaretám a aby sa to dozvedel aj môj najlepší kamarát, ktorý bol na tom rovnako. Nikto iný to predsa nemusel vedieť. No možno ešte pár známych, ktorí si s nami raz za čas vyšli na pivko tiež. Ale nikto iný. Rodina a ani moja priateľka. Rodili sa klamstvá, len kvôli krátkemu super pocitu, ktorý mi prinášala cigaretka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde najlepšie? Predsa v obľúbenom Pube. Mimochodom, práve na tomto mieste pracuje kolektív, ktorý sa skladá výhradne z fajčiarov. Nový zákon prísne zakazoval fajčiť a predávať cigarety v podnikoch, kde sa varí a podáva jedlo. Niekto si však povedal, že zákony sú na to, aby sa porušovali. Ceduľka zo zákazom fajčenia bola zvesená, terasa vyhradená pre fajčiarov zatvorená a barman si schuti pochutnával na cigaretke popri čapovaní. Tržby začali znovu rásť tak prečo nie?

Obrázok blogu


Poviete si, možno je to nespravodlivé voči tým, ktorí nefajčia. Zákon o ochrane nefajčiarov je správna vec, to že ho všade úplne neakceptujú, je žiaľ už celkom iná kapitola. Ani fajčiar nemá rád, keď mu prísediaci fúkne dym priamo do tváre. Jedna vec je, že v baroch sa naďalej húli ostošesť. Iná, že niekto zabúda na to, čo sa nazýva ohľaduplnosť. Nemám na mysli ľudí, ktorí si zapália aj pritom, keď sa práve niekam ponáhľajú a odhadzujú špaky len tak tak voľne na zem. Komu prekáža, že sa fajčí v baroch, zatiaľ čo on si chce vychutnať teplú čokoládu v spoločnosti plnej chlapov lejúcich do seba jedno pivo za sebou preto, lebo Slovensko práve dostáva šalát od Nemecka, alebo aj z iných rozličných dôvodov, nech radšej ide do cukrárne a drží klapačku.


No iná vec je, keď vidím úžasne starostlivé novodobé mamičky, spokojne si „pobafkávať“ a klebetiť priamo na detskom ihrisku, kde sa ich zjavne nezaujímavé deti idú zadrhnúť z toľkého dymu. A že takých prípadov poznám veľa. Bohužiaľ.

Obrázok blogu


Preto som a vždy budem toho názoru, že ak niekomu prekáža fajčenie, nech nechodí do priestorov, ktoré sú na to priamo určené. No to a podobné témy budem rozoberať v ďalšej časti môjho blogu. Budem rád ak som vás aspoň trochu zaujal a ešte viac, ak sa k tejto problematike vyjadríte v diskusii.


Milan Banáš

Milan Banáš

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ak chceš vedieť aký som - spoznaj ma. Ak chceš vedieť ako píšem - čítaj ma :) Čo viac dodať? Som začínajúci autor z Liptovského Mikuláša. Zoznam autorových rubrík:  Liptovský MikulášÚvahaThe GameFilmyHokejVyjednávačZáhadyLegendyPoviedkaSpektrumSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu