Arogancia.
V prvej epizóde som v skratke predostrel najčastejšie príčiny arogancie, ktoré sú v spojitosti s fajčením – zbabelé, ale vedomé klamstvá a neohľaduplnosť niektorých fajčiarov.
Pri pohľade na tehotnú ženu, ktorá fajčí, sa mi robí zle. Buď je natoľko hlúpa, že si neuvedomuje, ako veľmi ohrozuje nielen seba, ale hlavne zdravý vývoj svojho ešte nenarodeného dieťaťa, alebo v tom ešte horšom prípade jej na tom vôbec nezáleží, či závislosť je silnejšia než ona sama. Áno, bohužiaľ nájdeme aj takéto osoby.
Už v prvej časti som narážal na niektoré mladé ženy, ktoré sú natoľko povrchné a zadubené, že im nerobí problém fajčiť trébars aj na detskom ihrisku, kde sa môžu s ostatnými „mamičkami“ poriadne vyklábosiť, no a deti sú odsunuté na druhú koľaj. Načo sú takýmto ľuďom deti? To čo však nedokážem pochopiť je, že sa im nikto neodváži nič povedať, každý si len niečo pomyslí a nikto nezasahuje. Naozaj sa nikto taký nenájde? A tie deti nemajú trébars starých rodičov, ktorí by dokázali svoju primitívnu dcéru trochu skrotiť?
Čo sa týka arogancie niektorých fajčiarov, túto tému som začal v skratke rozoberať už ja v prvej časti môjho článku, no celkom výstižne ju predostrela Janka Dravtová v tom nasledujúcom …
Jej článok nájdete tu http://dratvova.blog.sme.sk/c/229550/Panelakovi-fajciari-prosim-na-slovicko.html. a každému, koho zaujíma táto téma vrelo odporúčam prečítať.
Pravdu povediac, zhodujem sa s jej názorom, aj s názormi ľudí, ktorí o tejto téme diskutovali. Problematika takzvaných panelákových fajčiarov je na mestských sídliskách bežná vec, zdanlivo neriešiteľná – keďže každý má právo si trébars na svojom balkóne robiť čo sa mu zachce. Jedna vec určite je, že tento problém sa dotýka najmä ľudí, ktorí žijú v starších panelákoch. Cez staré vetracie šachty naozaj neraz prejde všelijaká háveď, vrátane nepríjemného cigaretového dymu. Proti ľudom, ktorí si zapália na balkóne, nemám absolútne nič, ale len v tom prípade, ak svoju cigaretu zahasia v popolníku a ten si vysypú doma do koša. Nechápem, aký má zmysel zahodiť ešte horiaci ohorok vonku, keď vietor ho môže priviať na susedov balkón a na svete môže byť nešťastie.
To som už raz dokonca pocítil na vlastnej koži. Bývame na prízemí a ktosi z vyššieho poschodia zhodil tlejúci špak dolu. Vietor ho priamo odniesol na náš balkón a keďže bolo toho dňa mimoriadne teplo, špak sa chytil o handru položenú na balkóne a začalo horieť. Na tom všetkom bolo najhoršie, že nikto práve vtedy nebol doma a keby nebolo pohotovosti nášho suseda, ktorý bleskovo oblial horiacu handru vedrom vody, netuším a ani nechcem vedieť čo by sa mohlo stať.
Čo sa týka kopca špakov pod balkónmi, toto je podľa mňa problém tých panelákov, ktoré nemajú dobre organizovanú službu. No a ako povedal jeden môj známy, možno by sa mali vymyslieť cigaretové filtre, ktoré by sa pri kontakte s vodou začali rozpúšťať. O niečom podobnom som už kdesi počul, aj keď pochybujem že sa dá tento celkom dobrý nápad zrealizovať.
Čo sa týka fajčenia na chodbách, priznám sa, že som sa s tým stretol iba raz v živote. Špaky vo výťahových šachtách boli kedysi problémom aj v našom paneláku, ale znovu vďaka zlepšenému prístupu k upratovaciej povinnosti sa tento problém dá bez zbytočných opletačiek celkom jednoducho vyriešiť.
Čo však vôbec nepochopím je, ak si niekto zapáli na záchode. Drvivá väčšina panelových bytov nedisponuje oknom a teda priamym vetraním. Dym sa teda ľahko dostane do šachty s rozvodovými rúrami a keďže stúpa, ľahko sa roznesie do ostatných bytov. Záchod je navyše veľmi malá miestnosť, v ktorej vás už po dvoch či troch šlukoch začnú štípať oči. Prečo sa teda zatvárať do akejsi plynovej komory, kde sa idete zadusiť a ešte otravujete svojou nedbalosťou susedov? Toto skutočne netuším a zaujímal by ma názor človeka, ktorý takú nechutnú a arogantnú činnosť praktikuje.
Pochybujem, že sa niekedy veci v širšom meradle pohnú vpred k lepšiemu. Nikto predsa nemôže prikázať susedovi, nech odrazu prestane fajčiť na svojom balkóne a podobne. Ale práve ten fajčiar by si mal uvedomiť, čo vlastne robí zle a pokúsiť sa o nápravu. No a nefajčiar by mal byť rovnako tolerantný a namiesto častých hádok radšej ísť na všetko miernou dohodou.
Poznám veľa panelákov, kde to už dokázali – vďaka perfektnej spolupráci a komunikácii na bytových schôdzach či upratovaniach spoločných priestorov. Preto je podľa mňa najlepším krokom zvolenie takého správcu vchodu či obytného domu, ktorý naozaj dokáže s ľuďmi komunikovať a osloviť ich. Aspoň u nás sa to vďaka tomu zlepšilo.
