The Game S01E03 Prvá láska

Nemáte tridsať halierikov na polievočku a čaj? Len zopár halierov... prosíkavo, ba priam až nariekal bezdomovec v otrhaných šatách, opierajúci sa o stĺp na železničnej stanici. Naliehal na dvojicu kamarátov, koho iného ako Marka a Petra, ktorý tam len pred malou chvíľou prišli.Peter vytiahol peňaženku, mierne ju pootvoril a potom s krútením hlavy zaklamal že nemá nič. Obaja sa otočili no práve vo chvíli keď vstupovali dverami do železničnej stanice sa spoza ich chrbtov ozvalo: Bodaj by ti mama... Petrovi praskli nervy. Nevydržal to a poriadne naštvane zvýšil hlas na bezdomovca. Naštvane vošiel dnu, snažiac sa nemyslieť na toho špinavého blázna. Marek sa pozrel na informačnú tabulu. Každú chvíľu tu bude ten osobák z východ. Kam vlastne pôjdeme? No nejaké fľašky na Shelku kúpiť a potom ideme oslavovať nie? Nadšene zvolal Peter. Obaja sa presunuli von, hoci bola zima oboch spájala záľuba vo vlakoch a tak nadšene čakali príchod kamarátov...Hoci bol deň, v potemnelej izbe svietil iba monitor PC. Za ním sedela štrnásťročná, čiernovlasá Dominika a nadšene, aj keď nervózne si chatovala a očakávala ďalšiu poštu, od toho zlatého chalana. Akosi sa zmenil, píše mi také krásne veci, premýšľala. Ako moc sa bála stretnutia, tak sa na neho zároveň tešila. Nebolo by to jej prvé rande ale takéhoto chalana naozaj ešte nepoznala. Dnes sa to mohlo zmeniť. Domča! Ozvalo sa odrazu z vedľajšej miestnosti. To na ňu kričal jej malý, podarený bráško a pribehol za ňou do izby. Na stolík jej položil krásne, papierové origami a podarene sa usmial.Ďakujem Maťko, povedala Dominika a pohladila ho vo vlasoch. Potom sa pozrela na monitor a napísala do správy. „ Teším sa na teba“ správu odoslala a schuti sa napila ovocnej šťavy. Nervozita stúpala...Vlak sa rýchlo prehnal stanicou až kým konečne nezastal. Milujem vlaky, odvetil Marek a Peter sa na neho zoširoka usmial. A ja milujem týchto típkov, zvolal Peter a vítal vystupujúcu partiu Grmáncov, dobre oblečených mladíkov. Trojica bratov a ich nerozlučný kamarát Peťo, prezývaní Ježko.Najstarší z bratov Milan, bol veľký pohoďák a intelektuál s ktorým sa dalo pokecať naozaj o všetkom, najlepšie však o futbale a jeho milovanom Inter Miláne, podľa ktorého si vlastne vyslúžil aj prezývku Intromiňo. A jeho dvaja mladší bratia, blonďatý nádejný tanečník Palo prezývaný Pony a najmladší Michal, chalan stvorený pre zábavu, nadovšetko milujúci kulturistiku a všetko s tým spojené. Gratulácie sa Marekovi len tak hrnuli, aj tak však bolo zjavné že sa najviac všetci tešia na chľast a dobrú zábavu. Celá táto podarená a uvravená skupinka sa vydala smerom dole mestom k najbližšej benzínke, v ktorej bol v tejto neskorej hodine jediný non stop obchodík. Alkohol tam bol síce drahý, ale dnes sa proste muselo oslavovať. Marek však predovšetkým myslel na to, že sa trochu odreaguje od všetkých tých trápení, ktoré ho za poslednú dobu postretli. Ani on sa nevedel dočkať.Kari sa nervózne pozeral na mobil. To dievča sa vôbec neozývalo. Aj keď pociťoval mierne sklamanie, nepatril medzi tých ktorými by toto nejak moc zamávalo. Marek rozhodne netušil, že jeho blízky kamarát môže mať na každý prst desať dievčat. Okolo mladých, vyšportovaných hokejistov sa ich predsa vždy toľko krútilo. A tak keď sa neozvala ani do ďalšej hodinky vôbec sa neunúval napísať či zavolať jej, či je všetko v poriadku, proste sa na to vykašlal keď sa ona vykašlala na neho. Radšej si vyložil nohy pekne doma v teple pred telku, zapol si video a sledoval ako Van Damme znovu neohrozene ničí nepriateľov a ešte popritom stíha dávať na všetky svetové strany tie svoje umelé zuby. Pre Kariho bol takýto kľud vzácny, prísny otec ho večne nútil trénovať a zlepšovať sa. Na odych či klasické detstvo nemohol Kari pomyslieť, možno aj to bol jeden z dôvodov prečo si s Marekom tak rozumeli. Vedel, že by sa mal radšej učiť aj keď boli prázdniny, predsa len jeho výsledky v škole neboli také super ako tie čo odvádzal na ľade. No bol toho názoru že načo mu je škola, keď raz aj tak bude slávny a bohatý. Stačilo len vedieť poriadne strieľať a mať pohyb. To bola nateraz jeho životná filozofia a len tým sa dokázal riadiť. Pritom všetkom zasnene upieral svoj pohľad na plagát Maria Lemieuxa, ktorý mal zavesený v izbe nad svojou posteľou. Sny sú sny, realita je však iná, pomyslel si Marek keď sa doma pozeral do zrkadla a čistil si pritom zuby. Prvé rande to bola pre neho už predsa len iná káva, no a keďže sa nikdy o svoj vzhľad nejako extra nestaral, dnes bol konečne čas na zmenu. Vyzerám ako strašiak ale niečo sa s tým musí dať spraviť, pomyslel si a kyslasto sa pousmial. Vedel ako vyzerá ona. Z tej fotky čo mala v profile. Milá tvár s bucľatými líčkami a nádherne prenikavými modrými očami. Ak bude aspoň sčasti taká pekná ako na tej fotke, bude viac než rád. Len to, že ona netušila ako vyzerá on a už vôbec nie že nepôjde o Kariho28 ale jeho kamaráta. Nervozita stúpala obom. On v kúpeľni, ona tiež. On sa stále pozeral na hodinky, ona stále kontrolovala mobil. Tak typické, tak nevinné. Ešte pred nedávnom boli obaja deťmi, ktoré sú úplne závislé od svojich rodičov, trochu vyrástli, prešiel krátky čas a už je to všetko úplne inak. Prvé nesmelé pohľady a potom tie najsladšie bozky. Každý z nás si to raz prežil a určite rád spomína na to aké to vtedy bolo. To isté teraz čakalo túto dvojicu. A hoci boli nervozitou celý bez seba, ani jeden sa už nevedel dočkať.Královnááá tenisjek, bielych oných... spod mosta sa ozýval príšerný spev opitej partie. Ježko a Marek sa snažili spestriť zábavu a tak sa snažili spievať staré slovenské hitovky. Niekto si schuti upíjal z fľašiek, niekto v kľude pofajčieval opretý o stenu ale títo dvaja proste žili. Mohlo to byť naposledy čo sa takto zišli, dvadsiatka je predsa len raz za život. Nálada bola skvelá, keď sa dopilo a dospievalo vyštverala sa partia hore po schodoch a hor sa do mesta. Marek sa konečne začínal cítiť dobre, táto oslava prebiehala nad očakávania. Zišla sa stará dobrá partia, náladička bola po dlhšej dobe konečne skvelá. Peter sa na moment oprel o zábradlie na moste a zasnene sledoval oblohu posiatu hviezdami. Pod ním tiekla temná voda, po okrajoch zamrznutá v tenký ľad. Peter sa ešte na chvíľku zamyslel a potom zatvoril oči...Hrala príjemná hudba a v zafajčenom bare sedel Peter. Úplne sám.Mal niečo po svojej osemnástke, rozjímal nad nedopitým pohárom piva. V poslednej dobe to preháňal s pitím a fajčením. No nebolo na tom nič extra zvláštne, jeho mladé srdce zažilo prvú veľkú ranu. Jediné dievča ktoré mal kedy skutočne rád, dnes videl s niekým iným. Srdce mu pukalo pri pomyslení na to. Neustále mal ten obraz pred očami. Znútra ho to nekonečne spaľovalo. Znovu si rozklepanou rukou potiahol, vyfúkol dym a zapil to pivom. Pozrel sa na mobil, bolo pol jedenástej večer. Vôbec ho netešil ani hokej, Mikuláš prehral s Košicami 1:9. Keď si to tak vzal, cestoval sem do ďalekých Košíc vlastne celkom zbytočne. Vraví sa, že na prvú lásku sa nikdy nezabúda. Nebolo to prvýkrát čo bol zamilovaný, no nikdy predtým mu žiadna jeho city neopätovala. Až kým nestretol ju. Moniku.Monika bola neskutočne milé dievča, nabité energiou a rovnakou vášňou pre hokej ako on sám, nikdy si zo žiadnou tak dobre nerozumel, nikdy ho žiadna tak moc nepriťahovala. Ako práve ona. Jeho malá Monika.Predtým si s ňou iba písal cez internet, no keď ju prvýkrát uvidel nedokázal na ňu celú noc prestať myslieť. Srdce mu bilo spôsobom ako nikdy v živote predtým. A on vedel jediné. Že sa skutočne zamiloval.Odrazu začala hrať z Jukeboxu skladba Power of love a Peter pocítil úzkosť. Znovu sa trocha napil, aby potlačil to nepríjemné sucho v krku. Zatvoril oči a myslel iba na jediné. Na Moniku...Bol podvečer a z oblohy znovu začalo husto snežiť. No po meste sa začal vytvárať nepríjemný odmäk, všade boli mláky a vlhko. Marek nervózne prešľapoval neďaleko Kina a čakal na Dominiku. Bude mať na sebe oranžovú mikinu, pamätal si čo mu napísala. A odrazu zbadal dievča opreté o stenu v oranžovej kapucni ako sa skrýva pod strieškou pred nepríjemným snehom. Mierne znervóznel no už nechcel viac ustupovať a tak sa vydal priamo za ňou. Sklopil svoju kapucňu a nesmelo ju pozdravil. Ahoj ja som Marek. Dievča si dalo dole kapucňu, spod ktorej sa vynorili husté čierne vlasy. A keď sa pozrela svojimi očami a usmiala sa na neho, Markovi sa silno rozbúchalo srdce. Na privítanie sa objali. Ubehla hodinka, snežilo čoraz hustejšie a začínalo mrznúť. Tým dvom ale nebola zima. Ani neviem ako ide ten čas. S tebou, nesmelo odvetil Marek. Ani ja. S tebou je tak dobre a dá sa o všetkom porozprávať, doplnila ho Dominika. Hneď bolo jasné ako si tí dvaja porozumejú. Vôbec sa spolu nenudili, aj keď sa dnes videli prvýkrát v živote. Marek bol veľmi rád že ju spoznal. Budeme kamaráti? Spýtal sa jej. Ja ta tak beriem už teraz, si naozaj super, povedala Dominika a pevno stisla Marka. Marek sa usmial a zohrial ho neopísateľný pocit. Dominika sa však cítila trochu sklamaná. Predsa len čakala viac, no vedela že Marek pre ňu bude niečo znamenať. Neváhala a tak mu vtisla nesmelú pusu na líce. Tak kedy sa stretneme? Spýtal sa jej.Neboj, cez net sa ešte nejako dohodneme, znela jej odpoveď v ktorú tajne dúfal.Odprevadil ju k autobusu, zakývali si a Marek sa už v tej chvíli nemohol dočkať až s ňou zas bude. Ešte mu stihla prezvoniť čo ho potešilo. Už teraz jej chýbal, nikdy nestretla takého milého chlapca s ktorým sa dalo porozprávať o všetkom. Veľmi sa tešila na ďalšie „rande“ s ním. A Marek? Ten kráčal zamyslený domov, ruky vo vreckách a úsmev od ucha k uchu. Taký skvelý večer ešte v živote neprežil...Ježko, Ježo, ach jaj ako ta ja mám rád, povedal Marek a potľapkal kamaráta po chrbte. Sedeli za stolom, vášnivo debatovali a popíjali pivko. Peter sa znovu motal v blízkosti Jukeboxu, najradšej by tam nahádzal všetky mince čo má, len aby hrali jeho obľúbené skladby bez ktorých si nevedel predstaviť pohodový večer. Keby to euro nezaviedli, tak by ich mal v peňaženke aj viac. Len oslávenec Marek sa stihol voľakde vytratiť. Ešte pred chvíľou sedel za stolom, bavil sa s Ježkom a teraz ho nikde nebolo. Oslávenec zmizol, ozval sa od stola IntroMiňo, jeden z tých ktorí boli tradične naj triezvejší. Peter chytil mobil a chystal sa prezvoniť kamošovi. Potom si to ale rozmyslel a pustil Metallicu. Vrátil sa ku stolu a divoko sa zabával. Marek stál vonku, za Pubom. Mrzli mu ruky, no potreboval čerstvý vzduch aspoň na chvíľu. Privrel oči a odrazu pocítil na rukách hrejivé teplo. Hrejivé teplo jemných dievčenských rúk. Bleskovo otvoril oči a zbadal pred sebou stáť niekoho, koho by v tejto chvíli absolútne nečakal. Je to už tak dávno, odvetila jemným hlasom a uprene sa mu pozrela do očí. Nebeský pohľad, tak známy, no už nebol tak nevinný ako kedysi, pôsobil utrápene. Chýbala si mi, odvetil Marek až sa mu rozochvela brada a pevne ju objal. Aj ty mne, odvetila pošepky a tisla svoju tvár k jeho pleciam. Vonku bol znovu mráz a snežilo, tak ako kedysi...