The Game S01E04 Životné stretnutie

Iskry lietali všade naokolo. To len akurát pán Peterka brúsil mladým hokejistom korčule. Nech som na nich ako blesk! Skríkol na drzo Erik.Klídek Traktor, ty si aj bez toho blesk, povedal mu Peterka a s úsmevom mu podal korčule. Traktor mu úsmev opätoval, nadýchol sa a odvetil. Bez vás by som ale musel po ľade behať iba v teniskách. Peterka sa za mladíkom obzrel a pokrútil hlavou. Ach jáj, títo mladý.Traktor si prevesil korčule cez plecia a blížil sa k šatniam dorastencov. Ostávala približne pol hodina do začiatku tréningu, no on sa vôbec neunúval troška sa rozcvičiť, tak ako to práve robili ostatný jeho spoluhráči. Nebol ani zďaleka taký usilovný, ako bol trébars Kari. Veď stačilo aby práve on zabojoval na ľade a posielal mu presné prihrávky, z ktorých potom dával ľahké góly. Oveľa viac sa vyžíval v tvrdej, ba priam až nečestnej hre a keďže bol zavalitej postavy, rád vyprovokoval bitku alebo niekoho tvrdým hitom zranil. Bola pre neho proste zábava vidieť niekedy aj o desať kíl ľahších a hlavu nižších chlapcov, ako s plačom a zakrvavený znechutene odchádzajú domov. Jeho nadutosť nemala konca kraja a ani takéto príhody s ním nepohli. Traktor, kam ideš? Zvolal na neho zo striedačky jeden zo spoluhráčov. Erik sa poobzeral a potom zo šibalskou žiarou v očiach odvetil. Hybaj so mnou na chvíľu za štadión.O chvíľu na to už boli obaja chlapci vonku za zimákom a Erik vyťahoval z vrecka dve cigarety. To by sme nemali, Traktor. Ak nás uvidí tréner, obaja poletíme, namietal vystrašene Erikov mladší spoluhráč, no ten mu už dávno pripaľoval cigaretu.Nemali by sme to robiť, Erik. Erik sa zamyslel. Ak nechceš, nebudem ťa nútiť ale aspoň mi ju podrž kým sa vycikám, Ok?Chlapec odsúhlasil a zobral si horiacu cigaretu. Erik zašiel za roh a zákerne sa usmial. To máš za to že si mi vytlačil miesto. Takmer.Potom vbehol do šatní a zadychčane zvolal na spoluhráčov a trénera. Tréner! Tréner! Niečo vám musím ukázať.Čo sa deje, Erik? Spýtal sa prekvapený tréner. Rovnako tak mal prekvapený výraz Kari, niečo mu na tom celom smrdelo.Niečo vám musím ukázať, prosím podte so mnou, odvetil nástojčivo Erik a ťahal trénera von. Obaja rýchlo vyšli zo šatne, Erik priam ťahal trénera za štadión. O chvíľu na to boli obaja von a Erik len zlomyseľne a s nevinným výrazom v tvári ukazoval na spoluhráča, ktorý mu zatiaľ ochotne držal cigaretu a raz si z nej aj potiahol. No a to bola tá najväčšia chyba.Čo to má byť! Dýchni na mňa, skríkol tréner a drmol chlapca za ruku až mu cigareta spadla na zem. Ja, ja, zakoktal sa chlapec. Na vysvetlenie však bolo neskoro. Takéto porušovanie pravidiel sa prísne trestalo. Bolo viac než jasné že si už hokej nezahrá. Vďaka Erikovi ktorý sa s úsmevom vracal do šatní, aby oznámil ako pomohol trénerovi to všetko odhaliť. Pretože bol Erik najtrestanejším hráčom, v ďalších zápasoch nemal dostať toľko priestoru. A ten chlapec bol o triedu nižšie, napriek tomu to bol talent a tak ho tréner vytiahol hore. No a miesto ktoré mal zobrať Erikovi, bolo opäť znovu pevne v jeho rukách. Tento zákerný plán mu teda vyšiel dokonale a on jednoducho vedel, že v tom je najlepší. Rytmické bubnovanie nočného dažďa narúšal iba plač mladého muža. Po tvári mu stekali chladné dažďové kvapky, aj keď sa triasol od zimy, bolo to v ten moment absolútne zanedbateľné oproti bolesti, ktorá ho spaľovala zvnútra. Ten kto sa topí v minulosti. Tak vela som pre ňu urobil a len tak málo chcel. A čo mi na konci ostalo? Kládol si samému sebe vnútorné otázky.Odpovede hľadal v zomierajúcom plamienku nádeje. Nevedel si zo sebou rady. Zo svojimi krehkými citmi. Pozrel sa na mobil, blížila sa polnoc a on musel stíhnuť vlak, aby sa do rána vôbec dostal domov. Napriek tomu málo času, vzdialenosti od stanice, ďalej kráčal smerom na západ Košíc. Znovu vytiahol mobil a našiel jej telefónne číslo v adresári kontaktov. Začal jej s malou nádejou prezváňať. Ďalej pokračoval ťarbavou chôdzou po kopčeku, netušil čo bude ďalej nasledovať. Neozývala sa. No srdce búšilo čoraz viac, čoraz viac ako sa blížil k sídlisku, na ktorom bývala. Nevládal s dychom a pálilo ho pri srdci. Nikdy takto pre lásku netrpel, pevne veril tomu že sa mu to už v živote nestane. Ak nie je ona pre neho tá pravá, nebude už žiadna, snažil sa si vsugerovať chabé myšlienky. No musel ju vidieť. Aspoň na moment. Bol tak blízko.Tak strašne mi chýba. Tak moc ako to dokáže bolieť...Peter. Peter! Troška života, nie? Zvolal na neho Pony a zoširoka sa usmial. Peter sa vytrhol z myšlienok a pridal sa ku kamarátom, ktorý sa zabávali pri boxovacej hruške. Pony vhodil do zábavného prístroja zopár mincí a ponúkol jednu hru práve Petrovi. Ten sa pousmial, napil sa trochu Fernetu a popukal si prsty. Potom sa prudko ohnal po hruške, ohlušujúca rana akou ju zasiahol zdvihla pozornosť viacerých ľudí v Pube. To nie je možné! Nadšene zvolal Ježko pri pohľade na merač úderu. Tak toto je rekord, prizvukoval Pony. A skutočne, Peter prekonal všetky dosiaľ namerané rekordy. Hodnota presiahla 900, čo sa nikomu inému predtým nepodarilo.Som myslel že tou labou rozbiješ aj stenu, zasmial sa Paťo Slížna a potľapkal kamaráta po pleci. Ten sa snažil rozdávať úsmevy na všetky strany, vo vnútri však vedel kde nabral takú nevídanú silu. V zlosti zo sklamaní ktoré prežíval. Z bolesti ktorú nosil vo svojom srdci.Ešte na chvíľu sa zamyslel, pozrel sa na boxovaciu hrušku a potom sa usmial. Pozdvihol prázdny pohár a zvolal. To čo je? Snáď pijeme, no nie?Marek naďalej mrzol vonku. Aj keď bol už dávno sám a ruky sa mu triasli ešte viac ako predtým, vôbec nemal chuť vrátiť sa hore do Pubu za kamarátmi. Potreboval byť sám. Ešte chvíľu sám.Pozeral sa na spln luny, len mierne zakrytí šedými oblakmi na temnej oblohe. Krajší darček na svoje narodeniny som nemohol nikdy dostať, premýšľal pošepky. Doteraz mu ale nebolo celkom jasné, ako to že prišla. A prečo práve dnes? V tento deň? Prečo teraz? Minulosť mu naďalej nedala spávať...Tréning bol v priamom prúde. Vystrelený puk smeroval k mantinelu a hoci tam mal Kari ďalej ako Traktor, za šprintoval a schuti oprel Traktora o mantinel. Ten nedokázal udržať rovnováhu a spadol na ľad. Nebol jediný chlapec, ktorý by sa na tom schuti nezasmial. Nebolo predsa časté, aby bol práve Erik ten, kto dostáva rany.Hej! Nešaškujte tu a obaja si dajte desať koliečok okolo! Prísne skríkol už beztak nahnevaný tréner. Kari podal Erikovi ruku a pritom sa mu uprene pozrel do očí. Erik sa len s nechuťou postavil.To aby si vedel ako máš „čestne hrať“, prízvukoval Kari posledné slová. Erik zo seba holou rukou striasol námrazu a pozeral sa na Kariho korčulujúceho k ostatným spoluhráčom. Mal tušenie že vedel o jeho malom podraze. No nebál sa že by mu na to nakoniec tréner mohol prísť. Dobre chalani, pre dnešok to balíme, odvetil tréner no prstom ukázal na Kariho a Erika, pre ktorých stále platil trest v podobe korčuľovania naokolo. Keď konečne obaja poriadne prepotený skrz naskrz dokorčuľovali a konečne zišli z ľadu, Kari na striedačke hodil Erikovi fľašu s pitím. Viem, dobre viem čo ťa k tomu viedlo. Nepáči sa mi to ale pamätaj si, nabudúce ti to už neprejde. Potom Kari odišiel a Erik ostal namosúrene sedieť na lavičke. Ved vy všetci ešte uvidíte, odvetil nazlostene Erik a fľašu s vodou nechal len tak pohodenú, bez toho aby sa s nej napil. Danovi blikala na ICQ správa od Dofiho. Kedy hráme ďalší hokejbal?Zajtra, sú prázdniny takže môžeme ligu naplno rozbehnúť, odpísal okamžiťe Dano a napil sa Spriteu. A čo Marek? Príde? V poslednej dobe ako keby sa úplne vytratil, napísal Dofi ďalšiu správu.Dano sa zamyslel a pozrel sa na nástenné hodiny. Jasné, kapitán nesmie chýbať, odoslal Dano správu. Stmievalo sa. Dano sa zajtrajška nevedel dočkať, no netušil čo je s Marekom. Potom sa pozrel na hokejku opretú v izbe o stenu. Dúfam že je všetko v poriadku Majo, pomyslel si a vypol PC.Marek sedel vo svojej izbe na posteli. Bola úplná tma a potichu hrala hudba. Tešil sa na zajtrajšok podobne ako Dano, chcel si už konečne zahrať. Vedel že by sa mu mal ozvať, no stále musel myslieť iba na Dominiku. Nevedel sa dočkať, kedy zase budú spolu. Mal pri nej pocit, ako keby sa poznali odjakživa. A pritom ju takmer vôbec nepoznal. Už aby bolo ráno, pomyslel si a ľahol si. Oči mal zatvorené iba moment, no o chvíľu na to už spokojne spal. Na druhý deň ráno ho zobudili slnečné lúče prenikajúce do izby. Odrazu ho trhlo a pozrel sa koľko je hodín. Zaspal som! Dobrú polhodinku už mal byť na ihrisku a pomáhať chalanom v zápase. Rýchlo sa poobliekal a vbehol do kuchyne, kde sedela jeho mama. Hľadal ma niekto? Spýtal sa zadýchane. Hmm, uhm, pred polhodinou tu boli tí chlapci, s ktorými hrávaš hokej, odpovedala mu zamyslene. Prečo si ma nezobudila? Spýtal sa Marek a začal sa obúvať.Len mykla plecami. Nemal čas a tak rýchlo zobral kľúče a utekal smerom na ihrisko, dúfajúc že ešte nezačali hrať. Vonku bola zima, napriek tomu si dal len mikinu aby tam dobehol čo najrýchlejšie. Fúha chlape, tak dnes si to fakt prehnal, povedal Pony a rukou sa opieral o na mol opitého Paťa Slížnu. Obaja boli vonku za Pubom, lebo Paťovi prišlo zle. Pony sa pozrel na Ježka a nahodil svoj typický úsmev. Moc pijete chalani, odvetil Ježko. Od dnes ma volajte Slivka, prehodil pripitým hlasom zvracajúci Paťo. Ježko sa zasmial a zhrbene sa poobzeral po okolí. Na konci uličky v úplnej tme zbadal akýsi pohyb a tak zalarmoval chalanov, v domnení že by mohlo ísť o mestského policajta. A potom to konečne zbadali. Bol to Marek a opieral sa o stenu. Nehýbal sa, len tak mlčky pozeral pred seba. Ježko, kaam ideš ideme piť? Spýtal sa Paťo a znova mu prišlo zle. To je Marek, povedal Pony a pozrel na Ježka. Nechali na chvíľu Paťa samého a pribehli ku Marekovi. Tak sem si zmizol, odvetil Pony no Marek nereagoval.Poony! Skríkol Ježko na kamaráta pri desivom pohľade aký sa mu naskytol.Ponyho večne vysmiata tvár odrazu skamenela. Ježko sa zohol k Marekovi a rukou mu nadvihol bradu aby sa mu pozrel do tváre.Sneh sa sfarbil do červena, Ježko pocítil na ruke čerstvú krv. Marekove ruky boli voľné a chladné, už ich nikto nehrial. V ďialke bolo počuť hudbu a smiech zabavajúcich sa ľudí. Tie zvuky sa však zdali ako by išli naozaj z veľmi, veľkej ďialky...Marek si odpľul a krvavé kvapky dopadli na bielučký sneh. Znovu dvihol zrak a upriamil svoj pohľad do Traktorových slizkých očí. Ten sa len usmieval. Mal vela dôvodov na radosť. Vďaka tomu že Marek došiel neskôr, zápas sa skončil nerozhodne a práve sa začalo predĺženie. Marek dnes nastúpil ako hráč v poli, sám sa predral pred brankára ale v rozhodujúcom okamžiku zasiahla tvrdá rana od Erika. Nasadil mu prudký bodyček a Marek nepríjemne dopadol na chrbát. Erik však zabudol na to, že Marek je od neho oveľa starší a aj on má v sebe silu. Nedopadol sám, strhol zo sebou aj Erika ktorý skončil ešte horšie. Dopadol priamo na brankára a rozbil si pritom koleno. Erikovi však praskli nervy. Prudko sa päsťou ohnal po Markovi a zasadil mu tak tvrdú ranu, že sa Markovi zapotácali nohy a takmer stratil rovnováhu. Z úst sa mu začal valiť potôčik čerstvej krvi a zanechával za sebou červené kvapky. V tom do Mareka vošla nevídaná zlosť. S celej sily vrazil Erikovi až ho potriaslo. Erik tak silný úder nezvládol, šmykol sa a nechutne dopadol na ruku. Na snehu ostala červená stopa. Marek sa vrátil ku kamarátom mierne roztrasený s toho, čo sa práve stalo. Nebol konfliktný typ, bitky neznášal no po hlave od takého sopliaka si skákať nedal. Mal obavy či Erikovi neublížil. Erik sa rozbehol preč, darmo za ním Marek kričal. Videl ako sa mu ešte šmyklo, znovu spadol a silno sa udrel. Dočerta, povedal Marek v hlúčiku svojich kamarátov. To sa nemalo stať.Neboj sa nič, povedal Dofi. My to už nejako vyriešime. Marek si odpľul a na snehu ostala iba ďalšia zbytočná krv...Za bránkou sa rozžiarilo červené svetlo a tých zopár ľudí, čo si našli cestu na štadión muselo byť spokojných. To práve Kari strelil hattrick, parádnou strelou do vinkla. Dnes nastupoval v útoku bez Traktora a strelecky sa konečne prebudil. Po radosti z gólu sa pozrel na tribúnu. Nebola tam jeho rodina. Otec bol alkoholik a o syna mal záujem len keď niečo potreboval on sám. Niekedy mal z neho zlosť, že ho nezaujíma nič iné len ten jeho hokej a chcel aby sa dal na nejaké poriadne remeslo, aké robil on. Niečo s čím sa v živote aj uživí, nielen na hranie sa a lietanie po ľade. No Kari patril k talentom, k jedným z hráčov ktorých nečaká fádna budúcnosť, jeho otec mu proste neveril. Alebo chcel len syna nasilu dohnať k tomu, aby nakoniec neskončil tak ako on sám. Lebo vedel že už je starý, že sa s toho nikdy nedostane a bude piť naďalej. Namiesto neho zbadal Kari na tribúne Peťu, svoju spolužiačku a vedľa nej stála nejaká kamarátka. Kari sa pozrel lepšie, mierne sa zahanbil. To je predsa Dominika! Pomyslel si a zoširoka sa usmial. Tak sa na mňa predsa nevykašlala, pomyslel si a odkorčuloval na striedačku.