The Game S01E06 Temnota na obzore

Dofi sedel na lavičke a vykonával svoju neobvyklú aktivitu. Premýšľal.V rukách zvieral svoju starú hokejku, s ktorou ešte dnes hral a teraz bola rozmlátená na márne kúsky. Ani Danovi nešlo do hlavy čo sa pred pár hodinami stalo. Chlapci premýšľali čo budú robiť, no boli viac ako zmetený. Dano vstal a nohami rozkopal sneh na ktorom bola ešte stále krv. Pozrel sa na Dofiho, ktorý v ruke držal mobil. Čo chceš robiť? Nervózne sa opýtal Dano. Musíme to niekomu povedať, odvetil Dofi a začal písať Smsku. Nie, to nie. Sme Markovi kamaráti a musíme s ním teraz držať, skríkol Dano a sklopil Dofimu mobil v ruke. Kamaráti? Opýtal sa ešte preto aby sa uistil. Pomaly sa stmievalo no ani jeden nemal chuť ísť domov. Čakali na Mareka. Minúty odrazu bežali akosi príliš pomaly. Nad celým sídliskom visel temný tieň...Pred necelou hodinou sa neďaleko odtiaľ, na zimnom štadióne skončil zápas dorastencov. Nakoniec vďaka fantastickému výkonu ktorý predviedol Kari, zvíťazili domáci rozdielom triedy a na striedačke sa novopečenému hrdinovi len tak hrnuli slová chvály. Kari sedel na striedačke sám, nešiel však ešte domov. Čakal na Dominiku, ktorá stála hore na tribúne. Bol trochu nervózny, napokon však vstal a vybral sa smerom ku nej. Podišiel k nej ťarbavou chôdzou na korčuliach a keď už bol celkom blízunko odvetil.Nemôžem uveriť že si predsa prišla. A práve dnes, dodal a zoširoka sa usmial. Dominika však bola ako zmrazená. To predsa nebol ten chlapec s ktorým si písala a stretla sa. To nebol človek na ktorého sa tak veľmi tešila. Prepáč, ale kto si? Opýtala sa prekvapene.Kari ostal mlčať. Ani vo sne by ho nenapadlo, čo môže mať na mysli, vonkoncom nie že šla na stretko s Marekom. Predsa Kari, no a ty si Dominika, či? V tej chvíli ňou celou prešiel neskutočne nepríjemný pocit. Prepáč. Ty si Kari, ten hokejista čo si spolu píšeme? Áno, to som ja, odvetil s absolútnou samozrejmosťou. Uhm, tak potom tu niečo nesedí, odvetilo dievča a s potuteľným úsmevom schmatla prekvapeného Kariho za ruku. Dofi si potiahol z cigarety a ohorok odhodil do topiaceho sa snehu. Slnko už takmer zapadlo a Marek stále neprichádzal. Nechápem ako môžeš fajčiť, povedal znechutene Dano.Počkaj, kým budeš starší, podpichol ho o tri roky mladší Dofi ale o moment na to, mu úsmev dokonale zmizol z tváre.Blížili sa k nim traja vysoký a svalnatý chalani. Tlak obidvom stúpol na maximum, vedeli čo budú chcieť. Najstarší z nich prehovoril. Kde je? Kto? Odvetil podobne neústupne Dofi.Marek Dunas, odvetil rázne ten svalnáč.Čo od neho chcete? Spýtal sa nesmelo Dano. Čo? Že čo! Skríkol nahnevane chalan a ukázal prstom smerom k miestu, kde sa pred pár hodinami odohral ten incident. Dokaličil mi bratranca. Čo chceme? Dokaličiť jeho, zrúkol znovu Erikov svalnatý bratranec. Tak kde je? Nebudem sa pýtať ešte raz.Obaja chlapci mlčali. Svalnáčovi praskli nervy a s celej sily jednu udrel Danovi. Malý chlapec zletel k zemi, tvár mu okamžite zaliala krv a rozplakal sa. Dofi sa roztriasol od strachu a okamžite začal kontrolovať Dana.Neďaleko odtiaľ, práve vychádzal z bytovky Marek. V ruke držal ešte nedojedený rožok ale keď zbadal dvojicu kamarátov, ktorých obťažovali tie gorily, rožok mu vypadol z ruky a Marek na sucho preglgol. Marek pocítil veľký strach, nielen o seba ale aj o kamarátov ktorý mali veľké problémy. Spanikáril a rýchlym krokom sa vybral opačným smerom, aby ho náhodou tá nebezpečná trojica nezbadala. Odrazu ale pocítil ďalší nepríjemný bolobruch. Presne oproti nemu prichádzal Kari. A nebol sám. Bola s ním Dominika!Na monitore naskočil obraz. Pred malou chvíľkou Peter zapol svoje PC a čakal kým sa Windows naštartuje. Keď sa tak konečne stalo, prihlásil sa na Skype, no Monika tam nebola, dokonca mu nenapísala ani žiadnu správu. Časom si začal zvykať na to, že čím ďalej sú si vzdialenejší. Najhoršie však bolo keď bola online a ani vtedy mu vôbec nenapísala. To ho hrozne mrzelo. Niekedy to boli aj hodiny, pamätá si že najdlhšie to bolo niečo cez dva týždne, keď sa mu vôbec neozvala a on sa potom cítil úplne sám, ako keby nikomu na tomto svete na ňom nezáležalo. Pre neho bola proste Monika stredobod vesmíru, celý jeho život, no aj tak pociťoval že sa mu za posledný rok čoraz viac strácala. To silné kamarátske puto bolo preč ako vietor. Napil sa čerstvej kávy a čakal. Práve v tej chvíli zbadal že na ICQ sa prihlásil Marek. Bol rád že už má doma konečne internet a môžu sa dohadovať rýchlejšie touto formou. Neváhal a napísal mu. Takmer celý rozhovor sa točil ohľadom včerajška, ktorý strávil Peter v Košiciach. Na reč ale neprišiel iba hokej a zábava v meste po ňom ale samozrejme aj to, čo včera Peter videl a pomerne chladné správanie Moniky k nemu. Treba povedať že Markovi mierne začínal liezť na nervy,stále sa len ľutoval a večne trápil pre dievča, ktoré si to vôbec nezaslúžilo. No keďže Moniku dobre nepoznal a Petra mal rád, tak sa mu snažil radiť ako to len šlo. Veď on sám si ešte dobre pamätal, ako to dopadlo kedysi dávno s Dominikou...Marek pridal na chôdzi a skutočne sa mu podarilo uniknúť medzi bytovkami tak, aby ho nezbadal nikto s prítomných a pre neho momentálne veľmi nežiadúcich ľudí. V tej chvíli mu ale začal vibrovať mobil a keď sa pozrel kto mu volá, zbadal že to bola nakoniec SMSka. Písala mu Dominika. Otvoril správu a pošepky si prečítal jej obsah. Zdvihol zrak a pomedzi stromy zbadal že Kari s Dominikou prišli až ku trojici Erikových goríl. Naklonil sa tak, aby mal na všetkých dobrý výhľad. Bol tam ten nabuchaný veľký chalan, bol to Erikov starší bratranec a potom jeho najlepší kamarát a bývalí spoluhráč a ďalší bratranec, dlhovlasý blondiak s trápnym ba priam až prihriatým vzhľadom a výrazom v tvári. Pokrútil hlavou keď to všetko videl. Najväčší strach mal ale s toho, čo si teraz pomyslí Dominika.Napísala mu správu, nech tam ihneď dôjde, no on nemal dostatok síl aby nabral odvahu tam ísť. Smel len dúfať že sa to nejako vyrieši a Dominika sa nedozvie o tom, čo sa dnes odohralo. Ani Marek doteraz nechápal čo sa to stalo. Strhla sa bitka a potom sa dal Erik na útek. No potom ho začali hľadať jeho známi a potom čo spravili Danovi, nemal o nich práve priateľskú mienku. Nevedel čo sa mohlo tak závažné stať. Veď to bolo len zopár rán, obyčajná bitka na ktorú sa dá rýchlo zabudnúť. Až na tú krv. Nebol si teraz vôbec ničím istý. Obavy a nervozita stúpali.Len niekoľko minút po obede sa Peter vybral do mesta. Mal namierené do Hypernovy, kde bola stávková kancelária. Bol vášnivým tipérom, jeho snom bolo vyhrať balík peňazí, napriek tomu to bola aj jeho záľuba. V poslednej dobe sa mu celkom darilo, pravidelne vyhrával na tutovkových tiketoch. Nešťastie v láske, no šťastie v hre. Aspoň v niečom.Dorazil do Hypernovy, odkiaľ práve vychádzal krívajúci chalan. Teda nazvať ho krívajúcim je asi slabý výraz, keďže Matej prezývaný Rámo mal vrodenú poruchu efektívnej chôdze. Nikto však poriadne netušil, čo Rámovi vlastne je. Prezývku si vyslúžil od Kariho, ktorý ho raz skoro ráno našiel spať na štadióne, kde opitý prespal celú noc. Mal šťastie že tam vtedy nezamrzol. Bol to proste čudák.Sérus, pozdravil sa mu Peter. Rámo len kývol pravou rukou a odzdravil sa. Bol si dnes podať? Skríkol za ním Peter. Rámo sa hlasne rozhovoril, jeho stručná odpoveď obsahovala rovnaké nezmysli ako vždy, o tom, že mu mama vyprala nohavice aj s tiketom, kde mal výhru desať tisíc. Peter však tieto jeho báchorky už dobre poznal. Vošiel do stávkovej, kde bolo pár starých chlapíkov vášnivo debatujúcich o hokeji a tiež zopár cigáňov, ktorým sa na veľkých pupkoch hompáľali tony zlata. Peter sa len pousmial a pristúpil k okienku. Oveľa viac ako tipovanie, ho ale zaujímala mladá, veľmi príťažlivá blondínka ktorá tu pracovala. Aj napriek svojmu trápeniu pre Moniku, patril k tým, ktorý sa radi potešia pohľadom na peknú samičku. Toto bola proste raketa, kus ktorý stál za hriech. Neraz mal predstavy ako si to s ňou užíva. Bol to však len jeden nesplniteľný, vzrušujúci sen. Keď jej podával papierik z vybratými zápasmi, nemohol odolať pohľadu do jej ľadových očí a bujného výstrihu. Normálne sa mu odtiaľ ani nechcelo ísť. Vonku si ešte skontroloval tiket a pár krát po ňom poklepal prstami, čo bol rituál nech mu vyjde.Ubehla hodina odvtedy, ako Marek špehoval spoza stromu. Mal nutkavý pocit niekomu sa zdôveriť, no vedel že najlepšie bude zatiaľ mlčať. Vedel že Dominika odišla prakticky hneď na to, ako sa Kari dal do reči s tými gorilami. Marek sa jej rozhodol napísať, napokon sa dohodli o polhodinku na vedľajšom sídlisku. Marek ešte skočil domov, ubezpečiť sa či ho nikto nehľadal. Potom sa ponáhľal na miesto, kde sa mal stretnúť s Dominikou. Odrazu ale spoza bytovky vyšiel Dano. Marek zmeravel ale oslovil ho. Dano! Čo sa stalo?Dano sa pozrel na Marka, oko mal podliate krvou a pozeral sa na neho priam zúrivo. To Traktorovi kamaráti. Jeho bratranec ma zmlátil, všetko kvôli tebe! Idú po tebe, ale kryli sme ťa. Nič sme im aj tak nepovedali, už len kvôli tomu čo spravili.Marekom prešli zimomriavky. Dočerta, prepáč mi to. Dano pokrútil hlavou. Vybral sa preč ale Marek ho zachytil rukou. Nechaj ma! Nemal si to robiť, buď rád že sme im nič nepovedali.Ale čo som mu urobil? Skríkol na neho zúfalo Marek. Dano len pokrútil hlavou a odišiel. Marek s nervozity kráčal vpred, pridával, nechcel prísť neskoro. Hádam si to nerozmyslela. Hádam jej nič nebude musieť vysvetľovať...Už sa takmer rozvidnievalo a dvojica kamarátov stále nemala žiadne nové informácie. Pôjdem domov, povedal Jahoda a Peter dodal.Hej, to bude najlepšie. Keby dačo tak ti zavolám ako je na tom. Obaja vstali a pomaličky opúšťali chladné múry nemocnice. Netušil som že je Marek tak vážne chorí, povedal Jahoda. Ak ti mám pravdu povedať, ani som netušil aký o neho môžem mať niekedy strach, odvetil Peter. V takýchto chvíľach začínam veriť tomu, že vtedy neklamal, povedal Jahoda.Našťastie je to za nami, nespomínaj to, povedal Peter a odkašľal si. Marek si to nezaslúžil, dodal.Obaja vyšli z nemocnice, pokračovali cez park až ku hlavnej bráne a potom dlhočiznou cestou, na ktorej konci bolo vidno kopce nad mestom a za nimi východ slnka. Ďalší deň bol na obzore. Temnota bola na obzore...