The Game S01E07 Začiatok len prichádza

Marek sedel na lavičke a s napätím čakal na Dominiku. Mal zmiešané pocity. Na jednej strane sa veľmi tešil že zas budú spolu, na tej druhej mal obavy že odhalila kto je skutočný Kari a aby nevedela nič o tom, čo sa udialo dnes. O malú chvíľu pocítil dotyk jemných rúk na svojich očiach. Prekvapila ho odzadu a ešte skôr než ho stihla pozdraviť, vtisla mu jemnú pusu na líce. Marekovi v ten moment odľahlo. Zoširoka sa usmial a pevne ju objal. Asi by som ti mal niečo...rýchlo ho prerušila. Nie nemusíš, ja už všetko viem a som nakoniec ešte spokojnejšia, že ty nie si nejaký trápny hokejista ako ten, ten Kari? Marek ostal prekvapene na ňu civieť.Aj tak je dokonca nižší ako ja, uštipačne prehodila a nespúšťala z Marka svoje modré oči.Marek sa konečne zasmial.Ty si teda potvora. Som veľmi rád že sme zas spolu. Chytila ho za ruky, naklonila sa k nemu a začala mu čosi pekné šepkať do ucha...Peter doslova utekal do stávkovej kancelárie. Ten tiket mu skutočne vyšiel, splnil sa jeho sen o výhre viacerých peňazí. Konečne sa zlomila jeho smola. Aj keď nevyhral toľko čo vyhrávali tie rôzne indivíduá, ktoré pravidelne trávili čas v stávkových kanceláriách, bol to stále celkom slušný balík pre chalana v jeho veku. Vošiel dnu, dal si skontrolovať tiket a o chvíľku na to už kočka ktorá tu pracovala vyplácala peniaze s jej typicky chladným no mimoriadne zvodným pohľadom. Nevedel sa na ňu vynadívať a opätoval jej úsmev. V srdci však nezabúdal na tú, ktorú miloval ako jedinú. Aj napriek tej vzdialenosti, mala nad ním stále veľkú moc. Zobral si peniažky a s radosťou si výhru ešte raz prepočítal a odložil do peňaženky. Premýšlal či sineskočí kúpiť ešte niečo na jedenie, potom si to však rozmyslel a opustil obchodný dom. Radšej sa naobeduje doma, mama dnes určite niečo výborné navarí. Mal pred sebou pohodový deň bez starostí. A rozhodne sa nehodlal trápiť pre Moniku.Marek došiel domov viac než spokojný, kľúče pohodil na stôl a schuti sa natiahol na posteli.Strávil ďalší, snáď ešte krajší večer s Dominikou než bol ten posledný. Veľmi túžil potom aby spolu chodili, no rozhodne nechcel na ňu tlačiť. Bola pre neho výnimočná. No zväzovala ho nervozita.Prečo ho dnes hľadali? Čo sa mohlo Erikovi stať? Bolo priveľa otázok a žiadne odpovede. Začínala ho bolieť hlava a tak zavrel oči a snažil sa nemyslieť na nič zlé. Jedine na jej nebeský pohľad a pokoj, ktorý s ňou prežíval. Začínal sa cítiť tak výborne. No ani zďaleka netušil, ako sa všetko začne komplikovať.Neubehla ani minúta a Marka z rozjímania prebudilo vibrovanie mobilu. Pozrel sa kto mu volá, bol to Daniel. Keď sa však chystal že mu dvihne, Dano rýchlo zložil. Len mu prezváňal, čakal ho na internete. Marek vytočil jeho číslo a o chvíľu mu Dano zodvihol.Nemôžem ísť teraz na net. Čo potrebuješ? Opýtal sa Marek a čakal na Danovu odpoveď.Ja fakt neviem. Tí traja tvrdili že si ho dokaličil. Neviem komu môžem veriť, odvetil Dano po miernom odmlčaní sa.Chápem že máš dilemu, povedal Marek a dodal, ale nechápem čo sa vlastne stalo.Keď dotelefonovali Marek si sadol na posteľ, v izbe mal úplnú tmu a premýšľal. Nemohol na to prestať myslieť, mal čoraz väčší strach. No vedel že musí mlčať. Nebolo však tak isté, či to nebude chyba.Jeden z Erikových bratrancov vypľul žuvačku na zem a oprel sa o stenu na paneláku. Medzitým nervózne nakúkal na sídlisko, očakával príchod jedného kamaráta. Pozrel sa na hodinky, potom si prekontroloval obsah svojej peňaženky. Mal tam presnú sumu ktorú sa chystal vyplatiť tomu známemu za dobre odvedenú prácu. Aj keď to nebolo práve veľa, čoskoro bude mať aj druhú polovičku. Časom určite a zatiaľ to tomu dotyčnému stačilo.Odrazu začul zvuk prichádzajúceho automobilu. Keď auto konečne zastalo, pristúpil k nemu, okienko sa sklopilo a muž vo vnútri načiahol ruku aby sa zvítali. Skvelá práca, odvetil a tajomný muž v aute sa usmial. Po prevzaný odmeny sa obaja rýchlo vyparili. Erikov bratranec naskočil na bicykel, preštrikoval sa pomedzi paneláky a pustil sa odvážne dolu klzkou cestou. Všetko teda prebehlo podla plánu. Ešte doladiť pár maličkostí, medzi ktoré počítal aj trest pre Dunasa. Erikove zranenie, obvinenie Marka a tučný baík peňazí iba pre neho...Prostredie vyhotovené predovšetkým s hrejivého dreva, motorky a plakety zavesené na stenách, príjemná hudba a cigaretový dym. Nohy si vyložil na druhú stoličku a schuti si ďalej poťahoval s cigarety. Bol to Marek, na stole mal položený mobil a dobre vychladené pivko. Bol to jeden z tých klasických dní, keď nemal čo robiť a tak si s Petrom skočili na jedno, dva pivká. Obaja mali niečo cez osemnásť rokov, Marek však mal už dávnejšie za sebou a všetky tie zlé veci, ktoré sa udiali odvtedy ako spoznal Dominiku a hlavne Erika. Aj napriek tomu však nebolo všetko v úplnom poriadku. Petra trápila jeho nenaplnená láska a keďže m dnes vyšiel tiket, nemal problém skočiť na pár piviek do ich obľúbeného Pubu. Pre Marka znamenali takéto chvíle aspoň čiastočné vykúpenie z bežného života plného trápení, pre Petra to bola ideálna možnosť ako prestať aspoň na moment myslieť iba na Moniku. No keď ostali ticho a hrala nejaká pekná skladba, znovu sa mu vynárala, nebolo to pre neho vôbec jednoduché. No vedel že Marek je ten, čo ho dokáže pochopiť najlepšie. A aj to ich takto spájalo. Ani jeden to nemal ľahké, aj keď oboch trápili úplne rozdielne veci. Marek sa však vedel vcítiť do Petrových pocitov spojených s nešťastnou láskou. Aj on si dosť vytrpel pre city ktoré v ňom stále tleli k Dominike. No bola to už len minulosť, len čierny tieň v jeho mysli. V jeho srdci. Bolo to ďaleko a dávno...Marek si práve umýval ruky v kúpeľni, keď práve vtedy niekto zazvonil. Oklepal si ruky, utrel si ich a cez priezor na dverách sa pozrel kto to je. Bol to jeden z tých chlapcov ktorý sa boli pozrieť na to, ako hrali včera hokejbal. Premýšľal čo tak môže chcieť. Napriek tomu sa po chvíľke rozhodol otvoriť mu. Ahoj, čo potrebuješ? Spýtal sa chlapca ktorý mal smutný pohľad. A práve vtedy sa spoza výťahovej šachty vynoril Erik.Prepáč, odvetil ten chlapec a zo sklonenou hlavou odišiel preč. Prekvapený Marek sa pozrel priamo na prichádzajúceho Erika. Zbadal že Erik má ruku v sadre, musel ju mať zlomenú a navyše mal niekoľko zreteľných monokelov na tvári. Čo sa ti stalo? Vyhŕkla rýchla otázka z Markových úst.Prišiel som si pre ospravedlnenie a nejaké odškodné, odvetil na drzo Erik a zamračil sa na neho.Prosím? Zvýšil hlas Marek.Dobre si počul, odvetil Erik a pokračoval. Čistá bitka to áno, ale čo si potom predviedol to nemalo konca kraja. Si obyčajný sviniar a dosť že som to tvoje besnenie prežil, dodal roztraseným hlasom.Vďaka tebe teraz nebudem môcť hrávať hokej ani trénovať, pokračoval Erik skľúčene. Všetky moje sny sa mi rozplynuli za malú chvíľu vďaka tvojej zlosti. Ale ty budeš za to pykať, dokončil zdrvený a nahnevaný Erik.Marek len nechápavo krútil hlavou a pociťoval nepríjemné pálenie na hrudi. Nechápal jeho slová, nechápal čo má toto všetko vôbec znamenať. No vedel že je to až príšerne skutočné. A v ten moment spravil ďalšiu chybu. Nič som ti neurobil, zmizni odtiaľto! Skríkol Marek a zabuchol mu dvere priamo pred nosom. Potom sa o ne oprel a pomaličky sa po chrbte zviezol dolu. Veľmi ťažko sa mu dýchalo a absolútne nič z toho, čo mu Erik práve povedal, nemohol pochopiť. Erik už vedel čo spraví a nemal zľutovania. Marek sa mal zachovať inak.Ubehol celý jeden týždeň odvtedy, ako sa oslavovali Marekove narodeniny a jemu chudákovi prišlo záhadne zle. Podľa všetkého sa jeho stav nezlepšoval a stále musel nevládne ležať v nemocnici. Peter sa snažil ho často navštevovať, ale v poslednej dobe nemal ani on čas. Jedna z vecí ktorá ho trápila bol ten telefonát čo mal tú noc kedy Marka hospitalizovali. Dnes o piatej sa mal stretnúť inkognito na jednom opustenom mieste. Nemal s toho vôbec dobrý pocit, no bola to zvedavosť ktorá v ňom napokon zvíťazila. Nemal sa predsa čoho báť a tak bol úplne odhodlaný tam ísť. Nič nikomu nepovedal a vedel, že toto všetko má nejakú súvislosť. Netušil však vôbec o koho môže ísť, kto to môže byť. Pravdepodobne niekto z Markovej minulosti. Ale kto? Ešte pár hodín ostávalo kým sa to mal dozvedieť. Oveľa radšej by však bol aby sa Marek zotavil a všetko by bolo OK. Ako kedysi. Teraz po istej dobe pokoja znovu začínali problémy. A samozrejme sa mu to vôbec nepáčilo. Jemný sniežik dopadal na drevené okenice chaty. Vonku bola tma a hrozná zima, Peter však mal hlavu opretú o ruku a väčšmi premýšľal nad Monikou. Nepoznali sa dlho, jemu sa chýlila škola ku koncu. Spoločne s triedou prežíval parádne dozvuky niekde tu, na chate odrezaný od celého sveta, kde tiekol alkohol prúdmi a bola dobrá zábava. Aj napriek jeho povestnému úsmevu a spoločenskosti, túžil byť na moment sám. Sedel hore v izbe, premýšľal a len matne počul hlasy priateľov. Po chvíľke sa znovu nadýchol, usmial sa a tešil sa dole medzi ostatných. Toto však bol len začiatok celého príbehu a on to ani len zďaleka nemohol tušiť.