The Game S01E08 Keď nervozita zatemňuje myslenie

Na hodinách bolo pol jedenástej večer. Štedrý večer. Večera bola už dávno zjedená, darčeky porozdávané a do tmy svietili len svetielka a pritom celom mu nepríjemne zvieralo v krku. Na obrázku bola jeho stará mama. Len pred rokom podľahla rakovine. Tej zákernej čiernej víle. Vinil s toho doktorov, ktorý ju včas neliečili na ochorenie, no v kútiku duše vedel že si to len nahovára, že sa tomu nedalo zabrániť. Osud je proste nevyspytateľná sviňa, ktorá sa nedá pozmeniť. Život je diaľnicou po ktorej sa dá neustále utekať len dopredu. Bez zákrut, zastávok či návratov. Trpkosť toho bola dokazovaná v ľudských životoch stratou milovaných. Ani zďaleka to neboli také Vianoce ako by si predstavoval. Až moc veľká prázdnota ostala v jeho srdci. A aj radosť mizla v temnote týchto Vianoc...Keď znovu otvoril oči zbadal prichádzať priateľa. Bol to Peter s pohárom piva v ruke a s úsmevom na tvári. Pozdravil ho a prisadol si naproti. Nepovedal si mi že sem dnes dôjdeš, odvetil Peter a Marek ho ponúkol poslednou cigaretou ktorú mal v krabičke. Potom si potiahol zo svojej, vyfúkol dym ale mlčal ďalej. Peter si posunul cigaretu k sebe, napil sa piva a vyložil si nohy. Obaja tak mohli naďalej kľude premýšľať, no tie Markove myšlienky boli až moc temné. Žiadny úsmev na jeho tvári, aspoň nie skutočne úprimný Peter nevidel už dlhšiu dobu. Vedel čo jeho priateľ prežíva, no nedokázal si to ani zďaleka predstaviť aké to musí byť. Pred mesiacom sa začalo všetko rútiť. Dominika sa s Marekom rozišla a prvotné predvolanie na policajný výsluch bolo len začiatok dlhšieho a mimoriadne psychicky únavného procesu ktorý mal nasledovať. Svedčil o tom dopis ktorý Marek neustále zvieral v ruke. Nevedel čo si teraz počne. Prvýkrát to nezvládol s nervami, keď videl svoju milovanú starú mamu nevládne vo veľkých bolestiach ležať v nemocnici. Potom roztrasene unikal dole ulicou, popri rieke proti žiarivému slnku, ako by bol bez duše, bez chuti ďalej žiť. No a teraz to bolo podobné. Našiel svoju mamu doma hrozne plakať na posteli. Následne na to zistil aj prečo. A pravda bola skutočne krutá. To čo obsahoval dopis z prokuratúry, to mohlo zničiť celý jeho život na dobro. Marek si znovu potiahol, udusil ohorok a pozrel sa na Petra. Usmial sa a kývol pritom hlavou. Peter sa tiež usmial a rovnako kývol hlavou, chápajúci pritom čo mu kamarát naznačil. Marek sa napil piva a znovu zatvoril oči.Ježko sedel doma za počítačom a chatoval. Veľmi rád si dopisoval s dievčatami, no zatiaľ mu ani jedno rande nikdy nevyšlo podla jeho predstáv. Dodnes mal v živej pamäti, keď sa trepal na stretko až do Trenčína a to dievča nakoniec vôbec neprišlo. No a čo, aspoň že bol vtedy na internáte v Žiline a nemusel potom cestovať ďaleko domov. Napriek tomu že to s babami na živo nevedel, nevzdával sa a tajne dúfal že raz sa predsa nájde taká, pre ktorú bude aj on dobrý.Už istý čas si dopisoval s veľmi milým dievčaťom z Mikuláša a veľmi dobre si rozumeli. Veľmi rád by sa s ňou stretol aj naživo, no znovu tu boli tie obavy z predošlých sklamaní. V tej chvíľi však jeho pokojné vysedávanie za počítačom prerušil hluk sirén prichádzajúci z vonku. Čo sa deje? Zašomral si popod nos a ponáhľal sa k oknu aby to zistil. Obraz ktorý videl mu doslova vyrazil dych. Stará píla, závod na ťažbu a spracúvanie dreva bol v plameňoch! Dym sa šíril všade naokolo a požiarnici boli iba na ceste. Rozbehol sa do izby pre mobil, odpísal tomu dievčaťu a hneď na to začal všetko nahrávať na mobil. Ešte pred polhodinou, práve keď vyliezol z vane, sa vonku nič nedialo. A teraz bola celá píla v obrovských plameňoch. To na čom stavalo toto malé mestečko, skryté medzi horami mu teraz doslova mizlo pred očami. Ten pohľad bol hrozný no zároveň fascinujúci a nedokázal od toho odtrhnúť zrak. V tom chaose nevedel čo sa deje a mal strach.Marek sa len pousmial, keď mu došla Smska od vydeseného Ježka. Tam u nich sa aspoň niečo deje, pomyslel si Marek. Veľmi sa nudil a nemal predstavy čo bude dnes robiť. Zároveň ale pomyslel na to dievča, s ktorým si Ježko dopisoval. Chúďa, nevie s kým sa to zaplietla. Ježko nebol zlý, no bol to proste Ježko. Napriek tomu to večnému smoliarovi Ježkovi Marek prial. Myslel aj na Dominiku. Čerstvá rana potom ako sa rozišli sa ešte nezahojila. Ale s odstupom času jej dôvody aj chápal. Bolo lepšie nechať to tak. Teraz sa na neho ľudia pozerali inak ako predtým. Bolelo ho to viac, keďže to nemal ako zmeniť. Lenže práve to, že mu teraz ľudia neverili, nebol si istý dokonca ani tým či mu verí Peter, či dokonca jeho vlastná mama, z neho robilo iného človeka. Musel len čakať na večer a potom sa mu ťažko zaspávalo. Priveľa myšlienok a trápení na jedného mladého človeka. A ten rozhodujúci deň sa čoraz viac blížil...Sali, Erikov kamarát, postával neďaleko zimného štadiónu, opretý o výmeničku a poťahoval si z cigarety. Čakal tam na kamarátov. O chvíľu už na neho pískal Erikov bratranec.Je na štadióne? Spýtal sa Sali. Hej, ten blbeček sa išiel pozrieť na tréning, odvetil Erikov mladší bratranec. Sali zahodil cigaretu a celá partia sa vybrala na štadión. Konečne mali možnosť zatlačiť Marka do kúta a poriadne sa s ním vysporiadať. Marek a Dano sledovali tréning áčkarského mužstva. Už sa neviem dočkať sezóny, povedal Marek a pozrel sa na ohnutého Dana, ktorý hľadal pod lavičkami nejaké vystrelené puky, ktoré sa ľahko dali od hokejistov vymeniť za celú hokejku. Zatiaľ našiel len dva, no Karol Miko hovoril, že ich treba aspoň desať a potom mu dá tú svoju. A hokejka priamo do Mika, tak to už by bolo niečo. Pri hokejbale sa mu navyše hrozne dolámali hokejky, nemal už ani s čím poriadne hrať. Marek zodvihol zrak a poobzeral sa po tribúnach. No a čo čert nechcel, zbadal naň vchádzať partiu Erikových prívržencov. Chudák Dano mal smolu. Bol akurát na druhej strane a nebezpečná partia mala k nemu bližšie. Okamžite ho chytili a to bol signál pre Marka, že nič nie je v poriadku. Pocítil strach, skočil na rovné a utekal po tribúne dole. Vykopol dvere a zadným vchodom rýchlo ubzikol preč. Utekal čo mu nohy stačili a keď dobehol ku plavárni, zaklučkoval do prava a bol v bezpečí. Hodnú chvíľu sa za sebou obzeral, cítil strach a útek bola jediná možnosť. Zároveň mal však výčitky kvôli Danovi, zbabelo ho nechal na po spas tým bláznom. Zvonenie oznámilo koniec školskej hodiny. Zasnený Peter sedel za lavicou, no netrvalo dlho a čosi ho z jeho premýšľania vyrušilo. Vstal, pobral si veci a spoločne zo spolužiakmi sa vybrali dlhou chodbou, ktorá spájala dva pavilóny, až na jej koniec kde sa nachádzala telocvičňa. Vedľa nej bola učebňa informatiky. Peter si sadol za PC a rýchlo, kým hodina nezačala zapol internetový browser. Prihlásil sa na účet a skontroloval si poštu a e – maili, nič dôležité tam však nenašiel. Potom sa pozrel na tabuľku zobrazujúci jeho priateľov, nikto okrem niekoľkých spolužiakov tam však nebol prihlásený. Zablúdil trochu nižšie a prezeral si profil jednej osoby. Oveľa viac mu ale srdce zaplesalo keď si pozeral jej fotoalbumy, až na dve odfotené na hokeji bolo všetko v poriadku. Boli na nich dvaja mladíci, ktorých nikdy predtým nevidel. Objímali sa s ňou, vyzerali byť tak spokojný ako tá naj nerozlučiteľnejšia partia. Srdce mu v tej chvíľi začalo prudko biť, tlak sa mu rapídne zvýšil až očervenel a zhlboka a od zlosti fučal. Radšej to vypol a povedal si, že si to lepšie pozrie keď už bude doma. Po zvonení si bol zapáliť za školou zo spolužiakom Milanom. Ujo Žralok, ako ho prezývali, dobre vedel čo Petra trápi, no aj keď mal Petra rád tak celkom to na ňom nechápal. On sa pre žiadnu nedokázal trápiť, babám sa vždy páčil a keď ho nejaká nechcela, hneď tu bola iná.Peter zahodil ohorok na zem a pristúpil ho. Dobre vedel čo musí urobiť. Musí sa čo najskôr vybrať do Košíc, za Monikou...