The Game S01E09 Šrouby do hlavy pt.1

Áno, do sektoru A 11, odvetil Peter hľadiac na obrazovku monitora skrytú za malým okienkom plným rôznych suvenírov. Bol na železničnej stanici a kupoval si prostredníctvom Ticketportal lístok na hokej. Keď mu ho paní konečne podala usmial sa a pozdravil a potom sa vybral smerom k automatom. Vhodil doň pár mincí a napil sa kávy. Cítil sa akýsi nevyspatý, po prebdenej hroznej noci to nebolo vôbec čudné. Myšlienky na Moniku mu nedali spať, potom čo videl posledne vo fotoalbume už vôbec nie. Pozrel sa na informačnú tabulu, vlak do Košíc našťastie nemeškal. Dopil kávu a kelímok zahodil do koša. Vyšiel von na perón, predral sa cez dav čakajúcich ľudí až ku nástupištu a o chvíľu na to prifrčal vlak...Slnko bolo takmer za obzorom, zapadalo a vonku fúkal nepríjemný vietor. Ostávalo len zopár dní do jeho osemnástky a aj napriek zlým udalostiam ktoré viseli vo vetre sa cítil fajn. Vystúpil z autobusu, na Hrádockej železničnej stanici. Marek sa mal stretnúť s Dominikou a dnes sa na ňu celý deň veľmi tešil. No aj napriek tomu si bol akýsi neistý. V ten deň mu nenapísala, vôbec sa neozvala. Bolo to akési zvláštne. Čakal na stanici asi dvadsať minút, mimo to ho napadlo že by skočil pozrieť Ježka, ktorý býval skutočne neďaleko, ale rýchlo si to rozmyslel keď zbadal prichádzať autobus. Vystúpila z neho malá čiernovláska, kto iný ako usmievavá Dominika. Zoširoka sa usmial keď ju zbadal, silno ju objal a pobozkali sa. Znovu ju objal a letmo jej pošepkal do uška aký je rád že sú znova spolu. Ona ho však rýchlo prerušila, priložila mu prsty na pery a nevinne sa na neho pozrela. Deje sa niečo? Spýtal sa jej prekvapene. Len sa záhadne pousmiala, schmatla ho za ruku a viedla podchodom preč.Cesta vlakom bola zdĺhavá. Peter mal na ušiach sluchátka, počúval hudbu a sledoval ubiehajúcu krajinu. Dvere kupéčka sa ale odrazu otvorili a v nich sa objavili dve mladé, veľmi príťažlivé ženy. Jedna bola dlhonohá blondínka a druhá sexi červenovláska. Máte volné? Spýtala sa blondínka a zvodne sa usmiala. Samozrejme, odvetil Peter a usmial sa na ne. Prisadli si hneď naproti nemu a Peter sa cítil trochu trápne. Cesta mu začala ubiehať akosi pomaličky. Hanbil sa ako malý, obidve boli na zjedenie. Petrovi sa proste ženy páčili, no akosi nemal odvahu. Práve Monika bola zlomom v jeho živote. Prvá pri ktorej sa cítil isto. Ale bolo to niečo iné. Také city k nikomu nikdy nemal. Bola jeho najlepšou kamarátkou, no v hĺbke duše veril že raz sa s toho vyvinie niečo viac. Bola krásna a mali všetky spoločné záľuby. Dokonale si rozumeli, bolo to tak silné, nemohol sa nezamilovať. Vďaka hokeju som spoznal toľko ľudí ktorý pre mňa niečo znamenajú alebo znamenali, až sa mi s toho krúti hlava, odvetil Marek. Stále ležal pripútaný k nemocničnému lôžku, no cítil sa už oveľa lepšie ako predtým. Zajtra by ho mali pustiť domov, dnes ho ale prišiel pozrieť Peter. Vďaka za ten rožok, odvetil Marek a zo studeným obkladom na čele prežúval konečne normálne jedlo. Vedel som že sa dáš dokopy, povedal Peter. Všetkých si nás vystrašil, dodal.Marek sa pousmial. Vážne?Peter len súhlasne prikývol.Takto som si oslavu svojích narodenín vôbec nepredstavoval, odvetil Marek.Peter sa zamračil. Čo sa vlastne stalo? Pamätáš si niečo?Marek len mykol plecom a odvetil. No mal som už dosť vypité a tak som šiel na vzduch, trochu sa nadýchať veď vieš. No a čo nasledovalo potom si už vôbec nepamätám, zaklamal Marek.No dobre, dúfam že ti bude lepšie, ja už pôjdem pomaličky domov, povedal Peter a opustil izbu.Marek pokrčil ramenami a s úsmevom sa zahryzol do rožku. Peter pomaly kráčal dlhou chodbou von z nemocnice, prehodil si bunde cez plece a otvoril dvere. Nadýchol sa čerstvého vzduchu a pokračoval cez park preč.Peter sa rýchlo predieral cez dav ľudí, aby bol čím skôr preč zo stanice. Aj keď rád cestoval vlakom, dokým si neprisadli tie pekné slečny bolo to v pohode. Do začiatku zápasu ostávala ešte jedna hodina a na stanicu ho mal prísť čakať kamarát Kubo Dagon. Pred stanicou sa Peter poobzeral po okolí, na park a odchádzajúce električky ale Kuba nikde nevidel. Vytiahol teda mobil a prezvonil mu.Práve v tej chvíli sa spoza jeho chrbta vynoril štíhly mladík s briadkou. Nazdáár, vitaj! Privítal Petra, ten mu pozdrav opätoval rovnako vrelo. Aká bola cesta? Opýtal sa Kubo a obaja sa už vybrali smerom do centra Košíc.V pohode, trochu sa to vlieklo ale hlavné je to, že som už tu, povedal vysmiaty Peter.Cestou do centra veľa pokecali a Peťo sa často obzeral za peknými babami, ktorých najme v takýchto veľkých mestách bolo vždy veľmi veľa. Pôjdeme ešte sadnúť na jedno niekde, nie? Spýtal sa Peter.Samozréjmé, prízvukoval Kubo. Stará mama je tuším najbližší podnik, dodal.Keď už boli tam, kozatá barmanka priniesla dva vychladené pivká a Kubo navyše vytiahol mentolové cigarety. Peter sa cítil fajn, presne toto už potreboval. No zároveň si uvedomoval ako blízko dnes bude pri nej.Marek mal hlavu opretú o okno v autobuse, na ktoré dopadali daždové kvapky. Cítil sa akýsi rozhádzaný, neistý, dotknutý.Ubehla polhodina odvtedy, ako Dominika odišla na autobuse domov. On potom ešte musel čakať sám na ten svoj, našťastie si stihol v obchode tesne pred tým ako zatvorili niečo na zjedenie kúpiť, no teraz nemal na to vôbec chuť. Hlava plná myšlienok. Nevnímal hluk autobusu a okolitej premávky, nevnímal ubiehajúcu cestu a ani ľudí ktorý tam s ním boli.Bude mi chýbať, vyslovil svoje myšlienky pošepky. Po chvíľke ho však z nostalgie vytrhol vibrujúci mobil. Mal novú správu, jasne že bola od Dominiky. Otvoril ju a očami na rýchlo prezrel.Dúfam že si dnešný deň nepochopil zle. Stále pre mňa vela znamenáš a teším sa na teba. Len potrebujem trochu času na premyslenie si všetkého. Odpíš mi keď budeš môcť. Ahoj...Štadión zaburácal radosťou. Domáci tým Košíc práve strelil gól a nad Liptákmi už viedol hladko 5:1. Horšie to však už byť nemohlo, lebo časomiera ukrajovala posledné minútky. Peter si vychutnával výborný hokej, parádnu atmosféru a celý tento výlet, ktorý bol však skôr útekom pred realitou. Čo sa dá robiť, potľapkal Petra po pleci jeden z domácich fanúšikov. Peter sa pousmial a v duchu si o Košických fans pomyslel svoje. Cítil akúsi nenávisť voči tunajšiemu hokeju aj fanúšikom. Možno to všetko bolo spojené hlavne s Monikou. Iné dôvody na to nemohol mať. Vedel že Monika je niekde na blízku, chcel na ňu počkať a v kľude sa s ňou osamote porozprávať. No o chvíľu na to tam bol Kubko s jeho partiou, rýchlo sa ponáhľali von a za zábavou niekam do mesta. Celou cestou sa Peter neraz obzeral, či nebude mať šťastie aby ju aspoň zbadal, no nič. Marek si odomkol dvere, zhodil zo seba bundu a vošiel do svojej izby. Prudko hupol na posteľ, zhlboka si vydýchol a premýšľal. Nad dnešným dňom, nad Dominikou a jej slovami.Aj nad tým čo jej povedal on sám. Asi len fakt potrebovala viac času, aby si to všetko mohla dobre premyslieť. Bola pravda že na to išli moc rýchlo, no teraz by sa nečudoval ani keby sa mu nepozdravila. No bola to jeho mama kto ho od ignoroval keď vošla do izby a Marek len zahanbene sklopil zrak.Cítil sa zle. Na dni sa veľmi tešil, no bol čoraz viac nervózy. Vedel že jedného dňa, skorého dňa sa toto všetko môže skončiť. Dobre alebo zle. Dúfal že to tak bude. No a Dominika? Pretože vedel ako ju má rád, dal jej bez problémov viac času. Pritom si poriadne neuvedomil to, že len o pár dní bude mať narodeniny. Aj keď bolo ešte skoro, zatvoril svoje začervenané oči a rýchlo zaspal.Hudba hrala naplno, pivo tieklo prúdom, niektorý sa rozprávali, druhý sa zabávali hraním stolného futbalu či biliardu.Peter stál úplne sám vzadu na terase, vopchal si do úst cigaretu a práve vo chvíľi keď si chcel pripáliť, znovu ju vybral z úst ktoré mal zoširoka otvorené. Do baru práve vchádzala Monika!Nebola sama, boli s ňou tí dvaja tupci, ktorých odporné tváre dobre rozpoznal z fotoalbumu. Konečne mal tú česť dobre ich vidieť na živo. Vyzerali naozaj takto spolu zvláštne a do Petra vchádzal srd keď sledoval ako dobre sa bavia. No a práve vtedy ju jeden z nich objal. Peter vložil cigaretu naspäť do krabičky a vošiel dnu do baru. Kývol na Kuba a ešte jedného kamaráta. Pristúpili k nemu a Kubo s úsmevom odvetil.Ideme si zahrať futbálek? Nie, nie, povedal Peter. Už je čas aby som išiel, vlak mi ide o necelú hodku. Ale no, nastojčil Kubo.Nie, nie. Zdržal by som sa dlhšie ale mám ráno ešte nejaké povinnosti, odvetil rázne Peter. Reakcia kamarátov bola negatívna, napriek tomu ich tešilo že dnes Peťo došiel. Kubo sa mu okamžiťe ponúkol že ho pôjde odprevadiť na stanicu, Petrovi to moc nevoňalo ale nakoniec súhlasil. Hlavne aby čo najskôr odtiaľ vypadli a nevšimla si ho Monika alebo jeden z tých čudákov.Petrovi sa domov nechcelo, teraz mal však úplne iné priority. Ktorý z chalanov vo fotoalbume sa ti páči najviac? Napísal Ježko do správy a stlačením klávesy enter ju odoslal. Na druhej strane ju s úsmevom prečítalo to dievča, s ktorým si teraz dopisoval. Nemusela ani prezerať fotky a bez váhania mu napísala meno. Ježko sa usmial keď dostal odpoveď. Vybrala Mareka. A to ani zďaleka netušil ako sa to všetko vyvinie.Dano sa konečne dostal domov. Pozdravil svoju mamu a rýchlo vošiel do izby. Schmatol zrkadielko a pozrel sa či nemá žiadne monokle. Naštastie tvár vyzerala byť v pohode. Horšie to ale bolo s jeho bokom. Odhrnul tričko a pravý bok mal celý červený a opuchnutý. Na dotyk ho v ňom pichalo. Ťažko zadychčal a v mysli sa hneval práve na Marka. Kvôli nemu. Zase kvôli nemu. Prestával veriť svojmu kamarátovi čoraz viac. Oni ho zastávajú a čo on? Radšej zdrhne tak rýchlo ako len môže a jeho tam nechá samého s tými zvieratami. Aj ich však teraz chápal viac ako Marka. A nebolo sa mu ani čo diviť. Keď Kubko konečne nastúpil na električku a tá ufujazdila preč zo stanice, mal Peter stále dobré dve hodiny ako mal ísť druhý vlak. Od začiatku vedel že pôjde až na ten ďalší, no nechcel aby to ktokoľvek s kamarátov vedel. Potreboval byť na to všetko sám.V staničnom bufete si kúpil balenú bagetu, okamžiťe ju zjedol aký bol hladný. Potom si do úst napchal ešte zopár žuvačiek, lebo piviek a cigariet mal dnes požehnane. Aj keď si myslel že nie je opitý, hlava sa mu po ceste točila čoraz viac. A tým pádom nevedomky pridával do kroku. Musel čím skôr stihnúť tú električku...