The Game S01E10 Šrouby do hlavy pt.2

Trochu si odhryzla z dobošky a pozeral von z okna Gymnázia, s takejto výšky mala parádny výhľad na všetko čo sa dialo vonku, na jednej z najfrekventovanejších ulíc v tomto meste. Dnes si nejaká zamyslená, ozval sa odrazu hlas Michaely, ktorá sa prisadla k nejTo až tak moc na mne vidno ako som v piči? Odvrkla cynicky Dominika a sklonila hlavu.Miška sa pousmiala a pozrela sa von oknom. Chalanov je veľa, veď sa pozri vonku. Myslela som si že ty ma pochopíš, sklamane odvetila Dominika a zišla z lavice. Miša pokrútila hlavou, potom sa otočila a chytila kamarátku za plece. V piatok si niekam vyrazíme, vyrozprávaš sa mi a odreaguješ sa. Hneď ti bude lepšie, uvidíš. Dominika sa konečne usmiala a obaja kamarátku. Bude fajn, odvetila Michaela.Do čertovej matere, kedy ide ten autobus? Skríkol Peter lebo pred malou chvíľou zmeškal električku. Na informačnej tabuľke stálo celkom jasne 22:17. Pozrel sa na mobil, bolo práve 22:17. A o moment na to zbadal prichádzajúci autobus na ktorom jasne svietil nápis Kaufland. Paráda, usmial sa Peter a nastúpil si. Došlaka, kde som si dal ten mobil? Nahlas sa spýtal samého seba. Aha, tu ho mám, podarene pokračoval keď ho našiel vo vrecku. Oprel sa o sedačku a zavrel oči...O chvíľu na to, teda aspoň pre Petra to bola chvíľa, otvoril oči a uvedomil si že zaspal. Pozrel sa von oknom a zbadal budovu Kauflandu. Autobus zastal a Peter radšej vybehol von. Cítil sa odrazu akýsi dezorientovaný, ani sa nepozrel koľko je vlastne hodín, no bo rád že vystúpil správne. O chvíľu zbadal chodník ktorým sa išlo od Kauflandu až na sídlisko kde býva Monika. Dočerta, veď tu mala byť odbočka! Zanadával. Nemal som toľko piť, zahundral. Vo veľkom meste býva logicky veľa obchodov. Obzeral sa vôkol no nič povedomé nevidel. Hodiny ubiehali a tak nemal na výber. Rozbehol sa vpred a utekal proti vetru čo mu nohy stačili...Ubehol už takmer týždeň odvtedy, ako Marek naposledy videl svoju Dominiku. Ani sa neozvala, vôbec neboli v kontakte a on začal chápať, že toto bude pravdepodobne koniec ich krátkeho vzťahu. Chýbala mu a nevedel čo si má počať. Nechcel sa jej ozývať prvý, ved to ona všetko navrhla, nie on a tak vyčkával, vyčkával, aj keď to všetko čakanie bolo kruté. Bol piatok, zajtra mal narodeniny. Osemnásť rokov. Konečne bude na papiere dospelý, pomyslel si. No aj tak sa takým cítil už dlhú dobu. Potom čo zomrela jeho starká, problémy sa začali kopiť a bezstarostný život nahradil ten, v ktorom prechádzal jednou skúškou ohňom za druhou. Tá najväčšia mala prísť, no aj malé ranky, ako bol už pravdepodobný rozchod s Dominikou, nehojili jeho ranu, naopak ju čoraz viac trhali. A krvavé slzy stekali po jeho lícach v temnote naďalej. Beznádej ktorú kedysi cítil, znovu a znovu prepukala čoraz viac. Nevedel si dať rady. No dnešok musel osláviť. Jeho kamaráti, tí mu dávali teraz energiu na to, aby aspoň troška nemyslel na to zlé. A on sa im za to musel odvďačiť dobrou oslavou. Mal predsa osemnásť, tak sa ide piť. A vo veľkom! Tešil sa na večer, aspoň na niečo. A v kútiku duše dúfal, že dnes bude aj s Dominikou. Hádam nezabudla na to, že zajtra má narodeniny.Peter konečne dobehol k starému, dobre známemu Kauflandu a vybral sa dole chodníčkom k potemneným panelákom. Len zopár okienok svietilo do tmy, bolo už veľmi neskoro, mal čo robiť aby stihol aj vlak domov. No nad tým teraz vôbec nepremýšľal. Oveľa viac ho zaujímala Monika. Hádam sa už stihla vrátiť domov a on sa s ňou bude môcť porozprávať. Musel si spolu vyjasniť veľa vecí. Aj keď sám netušil či nájde v sebe tú odvahu sa jej na to spýtať. Túžil ju znova vidieť. Aspoň na chvíľku držať svoju maličkú v náručí. Aspoň tú chvíľu a cítiť sa znovu šťastný. Vydýchal sa keď dorazil k starej kotolni. Oprel sa o stenu, odpľul si a skontroloval čas. Už sa cítil trošku lepšie, ten ostrý vietor a behanie mu pomohli ako tak vytriezvieť. V duchu si však vravel aký je blázon, mohol tak kľudne blúdiť po Košiciach celú noc. No cestu k bytovke kde bývala jeho milovaná si pamätal veľmi dobre. Konečne bol tu a začul niečí smiech. Zbadal trojicu mladých ľudí ako sa blížia k jej vchodu. A keď rozpoznal že je to Monika a tí dvaja blbci čo sa jej neustále vtierajú, rýchlo sa utekal skryť. Z blízka ale skrytý za kotolnou ich nenápadne sledoval. Na jeho počudovanie jeden z nich nasadol do auta, naštartoval ho a už ho nebolo. Ako môže mať taký sedliak auto? Premýšľal rozčúlene. Monika s tým druhým vošli do vchodu a po necelej minúte zbadal, ako sa v jej izbe rozsvietili svetlá. Čo to má dočerta byť? Spytoval sa samého seba.Do úst si vopchal žuvačku a od zlosti prežúval. Pozorne sledoval okno a čakal že ten vtierač od nej čoskoro odíde. Ubehlo takmer desať minút a on tam ďalej stál na zime a čakal a čakal...Škoda že tu nie je Peter, pomyslel si Marek pri pohľade na skupinku svojich kamarátov. Zišla sa vskutku zaujímavá partia. Bol tu vlaso, jeho dlhoročný kamarát a spolužiak ešte zo základnej. S ním zopár jeho kamarátov na čele s Elánom, veľkým a moc tučným chlapcom. Okrem nich tu bol aj Ježko a tiež Paťo Kuna a Andrej Vlk. Všetko staré, známe tváre. Stáli neďaleko pošty, vedľa ktorej bol malý obchodík kde bol Marek kúpiť ako oslávenec dve fľašky tvrdého alkoholu. Keďže nič lacnejšie nemali, musel zobrať vodku. Bola skutočne silná až z nej pálilo hrdlo a hlava sa človeku točila len keď si k nej trochu pričuchol. No a tak troška života, zvolal Vlaso a podal oslávencovi fľašku. Marek sa poriadne napil, zo zlosti hltal jedna radosť. Ťahal, ťahal až kým ním celým poriadne nestriaslo a netrvalo dlho a alkohol mu začal prúdiť v krvi. Fúha, zvolal Andrej keď videl koľko toho Marek vypil. Ja to nemôžem ani cítiť a ty to piješ ako čistú vodu. Však nech žije a pije, oslávenec jeden! Skríkol Vlaso.O chvíľku sa celá skupina presunula do parku za mestskú tržnicu. Tam odrazu Vlasov bratranec vybral z nákupnej tašky Kaufland akési sáčky.Marek zaostril zrak a zbadal že ide o trávu. Vlaso to začal hneď pripravovať. Pre oslávenca, ten pôjde ako prvý, odvetil Vlaso.Marek najprv dostal strach, v živote nechcel žiadnu drogu, no situácia v akej bol ho k tomu napokon dotlačila. Mobil zadrnčal, prišla Smska. Mobil to bol Petrov a písala mu Monika. Len teraz som došla domov, vlak ti ide čoskoro.Tak moc mu to pripomínalo minulosť. Len teraz hej, zašomral. Odrazu sa zapálilo svetlo vo vchode a on sa znovu rýchlo skryl. No a v tej chvíľi zbadal že ten druhý chalan odchádza. Na rozlúčku sa s Monikou objali. Do Petra vošiel srd. Ten chalan odišiel a Monika sa vrátila domov, do svojej izby. Keby jej tak mohol zaklopať na okno ako kedysi. Musel len chvíľu počkať. A potom sa jej rozhodol zavolať. Zdvihla mu. Ahoj moje, mohol by som ta prísť na chvíľu pozrieť? Času ešte dosť, dodal Peter.Odpoveď bola našťastie pre neho pozitívna a konečne sa úprimne usmieval. Vyšiel spoza kotolne a zamieril k jej vchodu. Cez matné sklo zbadal ako sa blíži. Keď konečne otvorila, usmial sa na ňu a silno ju objal. Bola to číra nostalgia. Už dávno nebol taký štastný.Na tvári jej ostal len prekvapený výraz.Ty si pil? Spýtala sa ho prv než sa mu stihla pozdraviť. Aróma ktorá sa šinula von z jeho úst nebola najpríjemnejšia.Len po hokeji, jedno pivko a tak, zaklamal jej s úsmevom. Aj ona sa na neho usmiala a tak krásne sa pozerala. Ako sa máš? A čo si dnes robila? Zas ste boli lepší, dočerta, zasypal ju množstvom slov.Z jej odpovedí cítil veľkú úprimnosť aj keď vedel, že mu nepovedala všetko. Čo ten kamarát u teba? Spýtal sa.U mňa? Spýtala sa a očividne znervóznela, no dokázala sa rýchlo vynájsť. Bol si u mňa len pre mikinu, odložil si ju tu po hokeji. Peter vedel že mu nehovorí pravdu. Dobre ho videl v tej mikine pred hokejom, na ňom aj v meste. Za celý čas si ju nedal dole. Nedovážil sa jej oponovať. Znovu pohlcoval zázrak okamihu. Bol hrozne rád že je s ňou, aj keď to bude trvať už len chvíľu. Ešte chvíľu sa rozprávali a potom sa znovu pevne objali. Na krajíčku oka mu vybehla slzička šťastia. Monika odišla, vrátila sa domov a celá bytovka s ňou potemnela. Len jej okno ďalej svietilo do tmy, keď sa kráčajúci Peter neraz obzeral späť...Parket bol takmer poloprázdny, no aj tak na ňom tancovalo zopár veľmi príťažlivých dievčat.Marek sedel opretý o malý stolík, vedľa neho stál Ježko a popod nos si pospevoval. Marek bol rád že po dlhšej dobe dobre pokecal zo známymi, dobre sa bavil. Ale akosi naň nepôsobil alkohol, len s tej marišky sa mu motala hlava. Odpil si s piva a zbadal, ako dnu vchádza dvojica dievčat.Spoznal v nich Vlasove kamarátky. Teda tá menšia a tiež krajšia z nich, tej Vlaso neustále dvoril a vyzeralo to tak, že nakoniec sa predsa len dajú dokopy. Doprial by to obom. Veronika, ako sa to dievča volalo, hodilo najprv svojím pekným kukučom pohľad na Marka a potom sa ho opýtala:Je tu Vlaso?Marek ju privítal a potom odvetil. Išiel s Andrejom do BabyLandu.Čo, prekvapene sa spýtala Veronika a zasmiala sa. Potom sa šibalsky pozrel na Markove pivo. Podal jej ho a ona sa s chuti napila. Bože, ja som takmer zabudla, zvolala odrazu a silno Marka objala. Všetko najlepšie, potom mu vtisla jednu pusu na líce. Bola veľmi príjemná a bol rád že sem došla. Ale čo si taký smutnučký? Spýtala sa ho.Prednedávnom som sa rozišiel s jedným dievčaťom, odvetil sucho. Hm, no a na mňa ten môj kašle, odvrkla ona a chytila ho za ruku.Začala hrať pomalá hudba a oni spolu tancovali. Ježko si to samozrejme hneď vyložil tak, že Marek začal riešiť nejakú babu a pokrikoval na neho že je Casanova. Po chvíľke ho však toto besnenie prešlo, zbadal skupinku dievčat stojacích pri toalete a tak nabral odvahu a vybral sa za nimi...Vlak uháňal nocou. Peter mal hlavu opretú, natlačil obal z bagety do malého koša. Keďže sedel v kupéčku sám, vyložil si nohy a pozeral sa von oknom na temnú krajinu a blikajúce svetielka v ďialke. Boli to vzďialujúce sa Košice. Mesto, ktoré posledný rok navštevoval veľmi často. No nie vždy bola jeho nálada taká dobrá, ako bolo tomu najme tie prvé mesiace. Monika sa mu tak moc vzdialila, tak ako teraz v ďialke mizlo celé mesto, za tmavými kopcami. Znovu zavrel oči a premýšľal. Do slúchatiek mu začala hrať pomalá, zamilovaná pieseň, no a s kútika oka mu pomaličky stekala čoraz nižšie prvá slza...Od oslavy narodenín ubehol celý týždeň. Marek mal ešte živo v pamäti, ako ho takmer dobodala skupinka rozzúrených Rómov. Ježko ktorý sa vtedy príšerne opil, si totiž začal dovoľovať do mladých cigániek a jeho dvorenie nezniesli ich mužský súkmeňovci. Nakoniec Marek ktorý sa Ježka zastal, čelil veľkej hrozbe, našťastie sa to vďaka starému vajdovi vyriešilo dobre a obaja s toho vyviazli povedzme bez ujmy. No vystrašený s toho boli ešte dlho. Marek sa nakoniec odpovede od Dominiky nedočkal, hoci tá neraz sedela doma po tme a myslela na neho. Ľúbila ho, no vedela že ešte nie je pripravená a nechce ho zraniť. Marek kráčal dole ulicou s nákupnou taškou v ruke. Slnko bolo vysoko nad obzorom a poriadne pálilo. Zastal za ambulanciou detskej lekárky na nábreží, neďaleko od obchodíku kde práve nakúpil, oprel tašku o stenu a z vrecka vytiahol postláčanú cigaretu. Zapálil si cigaretu a zhlboka vyfúkol dym pred seba. V druhej ruke držal dopis. Dopis z prokuratúry, dopis ktorého znenie bolo až moc strašné. Vedel že ho čakajú ešte krušné časy. Potiahol si a v kútiku červeného oka sa mu zjavila prvá slzička. Pokrčil dopis a hodil ho k zemi. Pozrel sa na slnko a vyfúkol dym...Peter ležal na posteli a počúval hudbu. Ale len čo zatvoril oči, uvidel jasné svetlo známeho okna. Znovu bol neďaleko paneláku, v ktorom bývala Monika. Medzi stovkami okien svietilo len to jej, medzi stovkami ba čo nekonečne veľa dušami, bola ona jediná, jediná ktorú miloval. No a teraz medzi nich niekto musel vstúpiť. Podobne tak ako osud zahral svoje karty s Marekom a Dominikou. Všetko sa práve malo iba začať.V řádce temnej domú jen tví okno svíti, celý město šlo už dávno spát...