The Game S02E08 Ordinary World

Sedel doma v kuchyni, len pred malou chvíľou odišiel jeho starý otec do práce, tesne predtým do neho ešte stihol nakričať. Že kde sa vlastne celú noc túlal. Marek však mlčal. Nevšímal si urážky toho starého alkoholika, všetko mu unikalo. Nemo sedel, už celkom sám a hľadel do prázdnoty pred sebou. Oči mal začervenané, spuchnuté, nemohol ich ani zažmúriť. Len tíško sedel a premýšľal. Nad včerajškom, nocou nad ktorou sa vznášal hrôzostrašný tieň, nad všetkým čo tomu predchádzalo, nad svojim trpkým životom...Není nad krásne probuzení, len ten osud nám prisúdený... Petrovou izbou sa rozliehal jeho vlastný spev, aj keď mierne falošný ale precítený skutočne od srdca. Už dávno sa do ďalšieho rána neprebudil s tak dobrou náladou, akú mal dnes. Len čo vstal sa zoširoka usmial, posadil sa na posteli a zamyslene sa poobzeral vôkol seba. Včerajšok ho konečne urobil spokojným. Bol si istý že to puto, ktoré s Monikou mali, sa takto ešte viac posilní. Navyše Šmoli sa mu pozdával, a tá zlosť ktorú voči nemu ešte prednedávnom cítil, bola akosi odrazu preč. Sám to celkom nechápal. Možno to bol len dôkaz toho, že mu na Monike skutočne záleží. Skutočne viac ako na sebe samotnom. Znovu sa na chvíľu zamyslel, rukou sa oprel o kuchynskú linku. Potom sa zoširoka usmial a zalial si kávu.Jiří sa len mierne pousmial a nadvihol obočie. Nikdy som nepochyboval že to dokážeš, odvetil a odkašlal si.Oleg sedel naproti neho, obaja sa nachádzali v nejakom miestnom pohostinstve, popíjali vodku, ale medzi klasickými „corgoňmi“ pôsobili ako tŕň v oku. Šlo to jednoduchšie ako som si predstavoval. Tá Dominika bola veľmi naivná...Oleg, prosím ťa. Ak hovoríš o tom, či a ako nám niekto naletel, tak rozhodne Dunas. Dal sa zvábiť starou láskou a bolo to. Aspoň že sú obaja mŕtvy.Oleg sa trochu napil a mierne ním striaslo. Nemyslím si, pokrútil hlavou.Čo? Hádam to len niekto z nich neprežil! Vyhŕklo z Jiřího až sa za ním obzrela celá krčma. Nie, nie. Mal som na mysli Dunasove motívy. Študoval som. Zistil som si o oboch čo najviac. A jeho minulosť tomu len nasvedčovala, dokončil Oleg.Minulosť? To je zaujímavé, rozprávaj, odvetil Jiří a mávol pritom rukou. Tak dobre. Marek Dunas. Narodil sa 16 apríla 1987. Študoval na obchodnej škole, vychovávali ho starý rodičia, ešte vieme že naposledy pracoval ako H-Junior v Hypermarkete, čo vás viedlo práve k tomu, aby to bol on kto pre nás vykoná tú prácu...Nevidím na tom nič zvláštne, pokrútil hlavou Jiří.Počkajte, ešte som neskončil, namietol Oleg a pokračoval. Mal niečo s tou Dominikou, pravdepodobne taká detská láska, určite sa však poznali dlhšiu dobu. Bol to prevažne samotár, mal veľa známych ale von moc nevychádzal. Vieme prečo? Spýtal sa Jiří.Uhm. Pred troma rokmi bol v lochu. V tom období mal viacero problémov. Pravdepodobne ho to poznačilo. Z jeho lekárskej správy som vyčítal že trpel depresiami, bola u neho pozorovaná náchylnosť na ochorenie...Len žiadne latinské názvy, prosím ťa! Dobre, odvetil Oleg a usmial sa. Tie depresie u neho vyvolali zákernú chorobu, mohol na ňu kľudne zomrieť. Praskla mu žilka v hlave, hrozilo mu, že ak mu praskne ďalšia pri najlepšom ochrnie, v horšom prípade by už dávno nebol s nami, dokončil Oleg.Kedy sa mu to stalo? Spýtal sa Jiří.Nie tak dávno, je tomu necelý pol rok, zamyslene povedal Oleg. Každopádne, stačí nejaká väčšia stresová situácia alebo vysoké, fyzické napätie a je po ňom.Už je po ňom, odvetil Jiří a dopil vodku. Je čas ísť.Marek si zúrivo drhol ruky. Rýchlo sa poutieral, pritom nechtiac zhodil šampón z poličky. Zjavne bol veľmi nervózny. Vošiel do izby, natiahol si na seba sveter a schmatol pero, položené na stole. Čosi sa pokúšal napísať na zdrap papiera, ale ruka sa mu triasla tak že nevládal. Privrel oči a snažil sa zhlboka dýchať, aby sa dokázal aspoň trochu koncentrovať. Ako tak mal zatvorené oči, začali sa mu vynárať obrazy spomienok. Nielen tie hrozné zo včera, ale najme spomienky na ľudí, ktorých mal rád, na minulosť, ktorá mu tak chýbala. A na konci toho všetkého bola Viki a to dieťatko, ktoré v sebe nosila. Markovi stekali slzy po lícach, uvedomil si, že to nemohlo skončiť inak. Posledné tri roky sa stupňovalo zlo v jeho živote, všetko sa začalo nakoniec predsa v dobré obracať, no Marek teraz dobre vedel, že si to len hlúpo nahováral. Že to bol len jeden sen, na ktorý nikdy nemohol dočiahnuť. Zhlboka sa nadýchol, až tak že znovu natiahlo a takmer sa povracal priamo vo svojej izbe, potom sa poobzeral vôkol seba a začal písať. Bolo jasné že je to dopis. Myslel na všetko, aj na to najhoršie. Možno mal tak málo času, cítil že je ho málo.Oleg postával neďaleko bufetu z rýchlym občerstvením, fajčil a listoval v dnešných novinách. Už titulka bola viac ako alarmujúca. Vražda! Kto hodil mŕtvolu mladého dievčaťa do kanalizácie?Oleg sa zamračil a nalistoval si článok. Netrvalo dlho a pocítil ako mu po čele steká pot. Zahodil cigaretu a vytrhol si ten článok. Pridal do chôdze a pritom znechutene pokrútil hlavou.Marek otvoril bráničku a zazvonil. Stál pred Petrovým domom, tvár mal kamenne chladnú a zhlboka dýchal. O chvíľu zbadal cez matné sklo prichádzať Petra a sklopil zrak. To aby sa ukludnil..Peter otvoril dvere a keď zbadal Marka, ostal maximálne prekvapený. Čau, ty aj žiješ? Spýtal sa ho.Marek zodvihol zrak a usmial sa na kamaráta. Do ruky mu vložil ten dopis, ktorý sa mu doma podarilo nejako dokončiť. Nič nepovedal, iba mu ho podal. Čo sa stalo? Spýtal sa Peter potichu.Marek len pokrútil hlavou a odišiel. Čo sa deje? Skríkol za ním Peter. Marek!Peter ostal sám. Zabuchol dvere a pozrel sa na bielu pokrčenú obálku, ktorú mu Marek práve dal. Nechápavo pokrútil hlavou a šmaril ju na nočný stolík, bez toho, aby sa zaujímal o čo ide. Nazrel sa cez okno na ulicu, už ho nevidel. Niekedy mu riadne šibe, pomyslel si Peter a pokrútil hlavou. Ani nič nepovedal, načo sem liezol? To nemyslíš vážne! Skríkol naštvane Jiří a tresol noviny o stôl. Mŕtva je len Dominika, Dunas to musel prežiť, odvetil nesmelo Oleg a sklopil zrak. Jiří sa prechádzal po miestnosti, ruky mal založené za chrbtom a znechutene krútil hlavou. Vieš čo to môže znamenať?!Mám plán, sebavedomo odvetil Oleg a neprekvapil tak len svojho pána ale aj samého seba. Odrazu si spomenul na ďalšiu vec, ktorá priamo viedla k Markovi Dunasovi.Hovor. Je to tvoja posledná šanca, chladne povedal Jiří.Bol večer. Marek odomkol vchodové dvere, no zastal aby sa pozrel hore, na okno v ktorom sa svietilo. Tam hore bola Viki a čakala ho. Vôbec nič netuší, pošepky odvetil Marek ale hlas sa mu zatriasol. Pocítil nepríjemný pocit v krku aoči sa mu znova zaslzili. Dočerta, odvetil a vydýchal sa. Potom za sebou zatvoril dvere a vyšiel hore po schodisku. O chvíľu na to bol dnu. Viki sedela za počítačom a keď ho začula prichádzať, otočila sa a zoširoka sa usmiala. Ahoooj! Konečne si tu, povedala s neskrývanou radosťou. Marek zatvoril za sebou dvere a silno ju objal. Ahoj srdiečko, tak moc ste mi chýbali, povedal a zatvoril oči.Viki sa usmiala. Už dávno nebola taká šťastná, že bol Marek pri nej. Jej hrdina, ten ktorý jej vrátil úsmev v časoch trápenia. Tak moc ho milovala. A nič pritom netušila...Oleg sa usmial pri pohľade na e-mail, ktorý práve dostal. Boli ste vybratý na príjmací pohovor do nášho hypermarketu na vami žiadanú pracovnú pozíciu. Prosím dostavte sa zajtra o 10:00. Musí to vyjsť, pomyslel si. Bola to jediná cesta ako získať Dunasa. Alebo sa ho zbaviť nadobro.Tak tomu by som neveril, odvetil Ujo Žralok, pokrútil pritom hlavou a na celý svet ceril svoje bielunké čeľuste. Ani ja sám, no vidíš, povedal Peter a pousmial sa. Ľudia sa menia.A Kubo čo na to? Kuba mi nespomínaj, keď sa uráža, nech sa uráža. Ja tam nebývam, nemám toľko času na všetko ako trébars on, osočil sa Peter a napil sa piva.Rýchlo sa míňa, asi si dám ešte jedno, dodal.Milan sa zamračil. Peťo nie, nabudúce. Bus mi pôjde každú chvíľku, dopijem „črevo-hrdz“ a padám.Tak dobre. Ozaj, Marnymu asi preskočilo, spomenul si odrazu Peter.Marekovi? Prečo? Spýtal sa Žralok.Dnes ráno bol za mnou, nič nepovedal, tváril sa ako mŕtvola a nechal mu nejakú obálku.No a prečítal si si ju? Niéé, načo? Tak si ju prečítaj a možno prídeš na to, prečo mu zase „šibe“. Veď si vravel že v poslednej dobe je voľaký čudný. Možno tam máš odpoveď, dokončil Žralok, dopil kofolu a prehodil si cez seba bundu. Peter nič nepovedal, len sa zamyslene poobzeral po Pube. Tak sa maj a nezabudni si to prečítať. Potom mi napíš alebo čo. Musíme ho vytiahnúť na pivo ako kedysi. Dobre Ujco, povedal Peter a podal mu ruku. Žralok odišiel a Peter pomaly dopil svoje pivo. Ešte si jednu zapálil a premýšľal. Marek kráčal pomaly domov. Dnes prežil pekný, pohodový večer. Už teraz mu Viki chýbala, mal však zmiešané pocity. Odrazu sa pri ňom zastavilo policajné auto a svetlami ho oslepilo. Marek znervóznel a nohy mu akosi zmeraveli. Napriek tomu kráčal ďalej a snažil sa nevšímať si ich.Zbytočne bol nervózny. Policajt ktorý vystúpil z auta sa na neho ani nepozrel, len zamkol podchod na noc. Marek pridal na chôdzi a doslova sa náhlil domov. Prvýkrát za celý tento deň si uvedomil, ako si potrebuje pospať. Aj keď si nebol istý tým, či sa mu to podarí. Peter sa vrátil domov. Našiel otca spať v obývačke, vypol televízor a zhasol svetlá. Určite sa opil a zabudol na všetko okolo seba. Peter len sklamane pokrútil hlavou a vošiel do svojej izby.Zapol počítač a stiahol zo seba rifle. Pozrel sa na hodinky a popritom sa prezliekal. Bol unavený, minulú noc strávil vo vlaku a ráno potom skoro vstával. Zohol sa aby si vymenil tričko a keď sa znovu pozrel hore, priamo oproti sebe zbadal obálku, ktorú mu ráno doniesol Marek. A hneď nato pocítil taký nepríjemný pocit v žalúdku. Spomenul si na Markovu tvár ale aj na slová, ktoré mu povedal Milan. Posadil sa za počítač ale nespustil zrak z tej obálky. Mal však strach. Strach otvoriť ju.Na druhý deň skoro ráno sa Viki vybrala do práce. Kráčala po chodníku, smerovala k Hypermarketu v ktorom pracovala ako kontrolórka dát. Vedela, že dnes alebo zajtra by mal prísť nový, ktorého bude musieť zaučiť. Mala trochu obavy, keďže ani ona tam nepracovala moc dlho, no zároveň sa tešila. Hádam všetko dopadne dobre, pomyslela si. Keď konečne dorazila do práce a prezliekla sa do pracovného oblečenia, zamierila si to do kancelárie. Tam bola jej vedúca a rozprávala sa s vysokým, dlhovlasým mužom. Viki zbystrila pozornosť, vedela že to môže byť jedine ten nový. Pozrela sa na neho a vtedy sa ich pohľady stretli. Usmial sa na ňu a kývol pritom hlavou. Viki sediaca na stoličke sa zahanbila a rýchlo otočila. Bol to celkom fešák, pomyslela si. No napriek tomu z neho vyžarovalo čosi zvláštne. Ale stále sa tešila na to, kedy ho konečne bude zaúčať. Milovala pocit, keď bola pre niekoho potrebná. Toho sa jej doma nikdy moc nedostávalo. A keď prišla o svoju najlepšiu kamarátku, tak dlho, predlho nebol v jej živote nikto, kto by ju mal úprimne rád a veril jej. Až kým neprišiel Marek. Bože, ako jej už chýbal. Pozrela sa na mobil, na tapete mala jeho fotku. Usmiala sa, lebo stačil jediný pohľad na ňu a zlepšila sa jej nálada. Ahoj, ozvalo sa odrazu spoza jej chrbta. Otočila sa a zbadala toho nováčika stáť priamo pred sebou. Ahoj, pozdravila sa mu mierne nervózne. Usmial sa na ňu a podal jej ruku.Nebol to nikto iný ako Oleg. Bola síce trochu iná, ako na tej fotke, ale bol si istý že ide o Dunasovu priateľku. Aj jemu sa náhle zlepšila nálada. Ale z celkom iných dôvodov, ako pred malou chvíľou Viki.Peter si hlasne zívol. Bol síce hore už nejakú tú hodinku, ale v noci sa moc nevyspal. Znovu mal také bláznivé sny, len sa prehadzoval z boka na bok. Nevedel si vysvetliť čím to bolo, nikdy predtým sa mu to nestávalo. A prvé, čo ráno po prebudení zbadal, bola obálka od Marka. Nahneval sa a šmaril ju do stolíka. Nechcel ju ani vidieť. Určite to bola nejaká hlúposť a Peter nemal na to aj tak náladu. Stlačením klávesy zapol počítač a pustil si Winamp. Troška hudby na ráno neuškodí, pomyslel si a medzitým v kuchyni zháňal niečo na zjedenie. Vytiahol z chladničky tácku zo salámou a položil ju na stôl. Odrazu začala hrať skladba, ktorá mu pripomenula isté obdobie. Bolo to v čase posledného ročníka, vtedy keď spoznal Moniku a skamarátil sa zo Žralokom. Peter si sadol k pootvorenému oknu. Zamyslene sedel za stolom, počúval slová a usmieval sa. Konečne bude lepšie, pomyslel si. A znovu si tak spomenul na Marka. Ako mu kedysi pri železnici povedal, že raz sa bude mať lepšie. Vychutnával si pesničku, jej slová aj pokojné ráno. Žil si svoj obyčajný svet a veril tomu, že Marek mal vtedy pravdu.