The Game S02E10 Život je hra

Naletela. Ako najväčšia husa na svete sa dala oklamať človekom, ktorý sa zrodil zo strachu. Človekom, ktorého milovala. Ten tu však teraz nebol. Len skupina grázlov, bažiacich skoncovať túto zvrátenú hru. Ešte chýbala jedna črepinka, aby rozbité zrkadlo bolo odpratané naveky. Marek Dunas...Peter odhodil kožené rukavice do kontajneru. Od úst mu šla para a premrznuté ruky si skryl vo vreckách. Rýchlo sa ponáhľal do Pubu, na miesto kde dúfal že ešte nájde svojich priateľov. Musel sa stratiť v dave, musel zabudnúť na to, čo práve urobil. Hneď ako vošiel dnu, ho ohlušila hlasná hudba. Pookrial keď zbadal Milana stáť pri barovom pulte a objednávať pivá. Peťo! Ale ti to trvalo, ozval sa a privítal ho s úsmevom.Peter k nemu pristúpil a pousmial sa. Daj, pomôžem ti s tými pivami. Veď dnes je môj deň. Musíme sa zabaviť, dodal a usmial sa.Ujo Žralok v jeho pohľade zbadal faloš, rovnako ako bol falošne trpký Petrov úsmev. Niečo sa stalo. A on s toho nemal vôbec dobrý pocit. Kráčal hore po schodoch, tesne za Petrom a sledoval jeho strnulú tvár. To nie je dobré, pomyslel si.Aj keď väčšina kamarátov, ktorý tu dnes oslavovali Petrove narodeniny a vytúžené zloženie maturít, odišli už dávno domov, jemu to vôbec neprekážalo a oslavovať sa mohlo aj naďalej. Objednal si pivo, schuti sa napil a rukou si utrel prepotené čelo. Vzhľadom na to aká bola von zima, bolo nanajvýš zvláštne že sa Peter tak potí a zhlboka dýcha.Čo si utekal? Spýtala sa ho Lucia. Peter ako keby ani nevnímal. Mykol hlavou, nechápavo sa na ňu pozrel ale po chvíľke sa strhol a s kyslím úsmevom odvrkol. Čo? Nie nie. Stalo sa niečo? Spýtal sa Ujo Žralok až pokrivil pritom perami. Peter len pokrútil hlavou a kyslasto sa pousmial. Nie, nič. A už ma nechaj tak alebo choď zobrať ďalšie pivo!Marek sa snažil zabudnúť. Sedel pri pive, na stole pred sebou mal zapnutý notebook a prezeral si na ňom e-mailovú schránku. Zrakom však zablúdil na fotky. Fotky z leta, na ktorých bol z Viki. Zo svojou Viki ktorá mu tak chýbala. Zmietali ním pocity. A on sa cítil taký bezradný. Znovu sa napil a pokrútil hlavou. Uvedomil si, že to čo spravil bola najväčšia chyba v jeho živote. A Dominika? Možno bol bezcitný, no vôbec sa kvôli tomu netrápil. Práve naopak bol presvedčený o tom, že dostala len to, čo si zaslúžila. Bolo to kruté. No práve krutosť zoceľovala jeho srdce. Nič iné mu neostávalo. Sklopil obrazovku notebooku, navliekol si na seba bundu a vybral sa preč...Peter nevnímal smiech priateľov. Dobre si uvedomoval, že to čo práve spravil bolo zlé, ale akosi sa pritom cítil dobre. Nevedel si vysvetliť čím to bolo, no myslel si, že je to jediná možnosť ako dať všetky veci do poriadku. Kiež by bol tušil, že to bola hlúposť. Čistá naivita vedúca len k jedinému, neodvratnému cieľu. Nebolo však cesty späť.Viki len sťažka dýchala, tobôž aby bola schopná klásť nejaký odpor. Bola zmierená s tým, čo sa stalo, nemohla sa však zmieriť z bolesťou a s čistokrvnou zlobou, ktorú pociťovala voči tomu, koho mala kedysi najradšej na celom svete. Marek bol pre ňu všetkým. Všetko sa však závratne zmenilo a ona vedela, že bol najväčšou chybou v jej živote. Napriek tomu sa však nemohla zbaviť toho najsilnejšieho pocitu, tomu čo k nemu stále cítila. K láske, tak čistej že ju ani to všetko čo sa stalo, nedokázalo zlomiť. Zhlboka sa nadýchla, už jej nestekali horké slzy po lícach, už nemala strach. Túžila len po jedinom. Ešte raz sa pozrieť do jeho očí. Priamo do nich a vedieť že to bola ona, kto sa mýlil. Zbožné prianie, sen sfúknutý studeným vetrom, beznádej v šírej tme...Marek sa ponáhľal domov. Narýchlo si pobalil všetky svoje veci, len tak ich nahádzal a zobral si len to najnutnejšie. Otvoril peňaženku a prerátal si peniaze v nej, ostávalo iba dúfať že mu to vystačí. Vedel presne čo urobí. Poslednú dobrú vec. Utiecť odtiaľto, zmiznúť naveky zo života tých, ktorí ho mali radi a on im bezcitne, no nechcene ublížil. Polovicu peňazí chcel odniesť Viki, potrebovala ich, rovnako ako jej mama a to malé, čo spolu čakali.Bola to posledná vec, posledná vec v jeho starom živote. Vložil peniaze do poštovej schránky, nadýchol sa čerstvého vzduchu a zasnene sa zahľadel na okno od Vikinej izby, ktoré zívalo tichom, tmou a prázdnotou. Možno sa zachoval ako zbabelec, ale medzi nimi by to už nikdy nebolo také ako predtým, ich láska zmizla, zomrela, tak ako práve teraz zomrel Marek Dunas.Ja som totálny pako, odrazu skríkol Peter na celý Pub a tresol rukou o drevený stôl. Lucia sa preľakla a upútala tak aj Milanovu pozornosť, ktorý sa práve vracal k stolu s pivom v rukách. Čo sa stalo? Spýtal sa.Peter zhlboka dýchal, bolo na ňom vidno všetku zlosť. Vstal a pozrel sa na Uja Žraloka.Spravil som blbosť. Niekto mi napísal a ja som súhlasil. A teraz sa možno niečo zlé stane nevinnému, dodal zo skľúčeným hlasom. Čo to trepeš? Odvrkol Milan ale Lucia ho okamžiťe prerušila. Pokrútila hlavou a chytila Petra za ruku.Ak je to pravda, no tak bež a naprav čo sa dá, odvetila.Peter vstal, nasadil si čiapku na hlavu a tiež pokrútil hlavou. Tu už niet čo naprávať, odvetil stroho a rýchlo odišiel preč.Marek ťažko kráčal po topiacom sa snehu. V letných topánkach sa mu šmýkalo, s plným batohom na chrbte unavene fučal. Musel stihnúť na vlak, musel odtiaľto vypadnúť. Vedel že uteká pred temným oparom samého seba, vedel že sa správa ako najväčší zbabelec na svete. No dobre si uvedomoval, že pokiaľ tu ostane, bude to ešte horšie. A práve vtedy ho z toho číreho zúfalstva vyrušil vibrujúci mobil. Odhodlal sa a predsa sa na neho pozrel. A telefónne číslo ktoré zbadal na žiariacom displeji ho prekvapilo. Viki mu volala! Dvakrát sa zhlboka nadýchol, prišlo mu zle, no rozhodol sa dvihnúť.Áno?...Peter rýchlo kráčal domov. Musel si prečítať ten dopis od Marka. Čo som to spravil, čo som to spravil? Opakoval si naštvane dookola. A odrazu aj jemu zazvonil mobil. Neváhal ani chvíľu a bleskovo ho vytiahol, až mu takmer vykĺzol z ruky a spadol na zem. Pozrel sa naň a zbadal sms správu. Zastal, aby si ju mohol v kľude prečítať a trochu sa vydýchal. Bola to MMSka. A fotografia ktorá mu práve prišla, ho doslova šokovala. Od hrôzy zbledol. A mobil predsa len padol na zem...