The Game ( seriál )

THE GAME S01E01Sám a sám, ty tvoje ústa proklínám, tvoje oči ledový...pohárik v ruke, takmer vypití fernet, citrón už dávno vyžmýkaný a pohodený kdesi v jednom zo špinavých popolníkov položených na tmavom stole. Hudba hrala, ľudia sa dobre zabávali. Bol to presne jeden z tých ďalších piatkových večerov, keď sa všetci stretli, dobre sa bavili v meste, bol to práve taký večer, tá dlhá noc keď bol znovu sám.Sedel len tak pri stole, očami letmo sledoval priateľov ktorý si išli zatancovať na tanečný parket. No on zostal tichúčko sedieť pri stole a dopíjal svoj pohárik. Mal niečo pár dní po svojej dvadsiatke, no aj za tých málo rokov života, toho prežil viac než ktorýkoľvek z jeho známych. Teraz keď mal konečne nový, lepší život na dosah, spomienky sa znovu vracali.Dvihol pohárik a dopil aj poslednú kvapku tej horkastej tekutiny. Na tvári mu nabehla znechutená grimasa, rýchlo ju však vystriedal úsmev na priateľov, ktorý ho nadšene volali k sebe.Len malým gestom naznačil že ešte chvíľu ostane. Sám zo svojimi spomienkami...Hlasné rinčanie budíku prebudilo zo sna mladého chlapca. Mohol mať niečo okolo šestnásť, sedemnásť a s tým spojený elán do života. Posadil sa na posteli a hlasne si zívol. Aj keď bolo ešte veľmi skoro, tradične zamračený raňajší výraz vystriedal hrejivý úsmev. Práve začali zimné prázdniny!Odtiahol závesy a hoci ho jasné svetlo na moment oslepilo, následný obraz bol vystrihnutý ako z rozprávky. Vonku bol mráz a z oblohy pomaličky padali obrovské snehové vločky. Aj napriek tomu že od podlahy ťahala veľká zima, na boso prebehol cez celý byt až do kuchyne, našťastie v chladničke našiel ešte trochu mlieka a tak ho prelial do malého hrnca, aby si zohrial teplé kakao. Skutočne bolo ešte veľmi skoro, možno niečo kolo pol siedmej, všetci doma ešte spokojne spali. Až na jednu osobu, ktorá Marekovi, ako sa tento tmavovlasý chlapec volal, bude tieto Vianoce neskutočne chýbať. Rana v jeho mladom srdci bola ešte čerstvá. Toto mali byť prvé sviatky bez jeho milovanej babky, ženy ktorá ho vychovala a celú dobu zahŕňala láskou. S pohárom teplého kakaa si sadol do obývačky, položil ho na stôl a zapol telku. Typické rodinné filmy a animované rozprávky ho však nezaujímali, teletext bol dôvod prečo tak urobil. Keď sa načítala stránka 241 s pokojným úsmevom študoval sumár výsledkov minulého kola hokejovej extraligy. Týmu ktorého bol veľkým fanúšikom sa aj napriek obrovskej náročnosti tohto ročníka darilo, nemal dôvod byť nespokojný. Napriek tomu bol najväčším úspechom hlavne ten, že v tomto maličkom meste vôbec hokej na profesionálnej úrovni existoval. Liptovský Mikuláš však mal svoju históriu a dlhoročnú hokejovú tradíciu na ktorej staval. Marka dostal hokej už dávnejšie, no cestu naspäť na tribúny si našiel až tento rok. V NHL prebiehal lockout, kvalita Európskych líg a konkurencia v nich sa teda zvýšila. Aj tunajšiemu týmu sa darilo, nemohol teda toho vôbec ľutovať. Konečne si našiel nejakú záľubu, niečo čo mu pomáhalo zabúdať na trápenia, navyše to zo sebou prinieslo kopec nových a zaujímavých kamarátov. Nie však je vždy všetko tak ako si človek želá. A taký je aj Markov príbeh...Ty si vypil všetko mlieko? Ozvalo sa odrazu z kuchyne. Hlas patril Markovej mame, nebol hrubý ale znel akosi zachrípnute, smutno.Veď tam bolo len máličko, bránil sa Marek. Je mi zima a mal som chuť na kakao. Zodvihol zrak a zbadal vchádzať svoju mamu. Bola to mladá žena, no napriek tomu na nej bolo vidno všetko trápenie za posledné obdobie. Smrť matky ju zničila, doslova sa jej začal rúcať svet a zanedbávala sa. Rovnako tak aj mladého Mareka. Nehnevám sa, odvetila, vlastne skôr precedila pomedzi zuby a posadila sa. Pusť tam radšej nejaký film, nechápem čo furt núraš na tom teletexte. Marek bol citlivý chlapec. Mama sa na neho nikdy nezvykla hnevať, preto nebol zvyknutý na jej zvýšený hlas a vždy sa ho to hrozne dotklo. Zobral si pohár kakaa a vošiel do svojej izby. Zabuchol dvere a ostal tam sám, vo svojej vlastnej pevnosti osamenia, kde bol len on a jeho myšlienky. Prečo sa všetko takto zmenilo? Pýtal sa samého seba. Posadil sa na postel, ruky si vyložil na kolená a poobzeral sa po svojej detskej izbe. Dokopy tam nemal nič, snáď len zopár skriní. Jeho sen bolo mať vlastný televízor, potom by mal pokoj od takýchto zbytočných hádok. Vstal a pozrel sa von oknom. Počasie sa hrdo mohlo pýšiť prívlastkom zimné. Do Vianoc ostávalo len niekoľko dní, no on sa vôbec netešil ako iný jeho rovesníci. Aké to budú bez nej Vianoce? Kládol si otázky vo svojom vnútri. No zároveň sa snažil s tým plno bojovať, nechcel dopadnúť ako mama. Jednou možnosťou bolo ísť von, medzi kamarátov a zabávať sa s nimi. Nemyslieť na ťažkosti. O pol desiatej vyšiel von, prebehol cez sídlisko až na opustené čerstvo zasnežené ihrisko. Museli by sme mať pluh, zašomral keď sa obzeral. Mal na mysli že by si znovu mohli zahrať hokejbal, v poslednej dobe jeho najväčšiu záľubu a jedinú aktivitu, pri ktorej sa dokázal dostatočne vybúriť a zabudnúť. Prešiel na druhú stranu sídliska, vybehol po schodoch a zazvonil. O chvíľu na to začul zachrapčanie a hlas staršej ženy. Prosím?Dobrý, je Dano doma? Opýtal sa Marek.Počkaj chvíľu, odpovedala mu.Áno? Kto je tam? Len moment trvalo kým sa ozval Daniel, ktorý bol od Mareka mladší o tri roky. Čavko, tu je Marek. Ja len či si nepôjdeme vonku trochu zahrať hokejbal, dokončil Marek a vysmrkal sa do papierovej vreckovky. O pár minút bol už Dano dole, z nadšeným úsmevom a novou hokejkou v ruke. Chlapci sa pozdravili a pomaly sa vybrali krížom cez sídlisko.No len teraz pozháňať zopár chalanov ktorý si zahrajú a môžeme ísť na to, povedal Marek. Dúfam že zoženieme, hokejbal mi už chýbal, doplnil ho Dano.Marek sa pousmial. To hej.Zatiaľ čo Dano smeroval vpred k druhej bytovke, Marek sa zastavil pri smetnom kontajnery a vhodil do neho zopár použitých vreckoviek. Kurník, to je ale zima, zahundral pri ľadovom dotyku. Ja blbec, mal som si zobrať rukavice. Dano? Dano! Idem si ešte pre rukavice, tak na ihrisku o desať minút, skríkol Marek po Danovi.Ok, znela jeho odpoveď a chlapci sa rozdelili.Marek, čo ti je? Ozval sa zachrípnutý hlas približne rovnako starého kamaráta. Marek mal čelo pritisnuté k poháriku. Zodvihol zrak a zbadal vysokého mladého muža v okuliaroch Petra, jeho najlepšieho priateľa. Nemáš cigaretu prosím ťa? Potrebujem si trochu skrotiť nervy. Nič ma nebaví, Peťo, vôbec nič.Peter sa na kamaráta smutne pozrel, kyslo sa pousmial a prisadol si. Ešte jednu rundu a desiatky lightky poprosím, zvolal Peter na barmana Oďa. Potom si dal dole šál a skontroloval či bude mať čím platiť. Vedel že Marek nemá v poslednej dobe na ružiach ustlaté, nebol taký sebec aby mu nezaplatil keď on sám má a vidí že to jeho blízky nutne potrebuje.Marek sa na Petra zahanbene pozrel. Nemal rád ten pocit že on nemá nič a druhý mu musia brať. Stále mal svoju hrdosť, ťažko sa krotila aj napriek tomu v akom stave bol. Nerob si starosťi, kamarát. Táto noc je predsa tvoja, máš narodeniny a to musíme osláviť, no nie? Dodal s Peter s úsmevom na tvári. Marek sa konečne pousmial, prisunul k sebe pohárik a štrngol si s kamarátom. Na nás, odvetil Marek.Nech sa už máme lepšie Majo, dodal Peter a hodil do seba obsah pohárika. Mierne ho striaslo a obaja sa schuti zasmiali.Z Jukeboxu hrala veselá a tvrdá hudba a priateľom nič nechýbalo. Hlavne že boli spolu a cítili sa v túto chvíľu dobre. Aj Marek.Ak vás zaujíma pokračovanie príbehu tak napíšte svoje reakcie. Toto je len začiatok jedného veľkého príbehu.