Som nenarazil na motív tohto článku. Moje plány boli následovné - klasicky sa prebrúzdať najnovšími článkami na blog.sme.sk a potom si pustiť nejaký dobrý filmík pred spaním (nakoniec som sa rozhodol pre nesmrteľnú klasiku Prelet nad kukučím hniezdom a hneď som mal krajší večer).
Niektoré články mi utkvejú v mysli ešte dlho potom, ako ich prečítam. A práve tie pokladám za najkvalitnejšie, aj keď ich obsah nemusí práve byť mojou obľúbenou témou. Presne taký článok som našiel pod názvom " Keď budeme bohatí, budeme aj šťastní?"
(http://krajmerova.blog.sme.sk/c/242458/Ked-budeme-bohati-budeme-aj-stastni.html#ixzz10cdIjyTV)
So stopercentnou istotou viem povedať, že každý jeden človek, ktorý mi je blízky, by chcel byť raz bohatým. Áno, priznám sa, aj ja sám som si neraz sníval sen o tom, že budem mať poriadny balík peňazí, budem si môcť dovoliť takmer všetko na čo si pomyslím, navštívim rôzne miesta, splním si svoje veľké aj najmenšie sny. Všetko to však muselo ostať iba v rámci snívania, vždy som sa musel vrátiť do reality, kde žiaľ a bohužiaľ, niektoré sny ostanú nesplniteľnými, nikdy sa nám ich nepodarí naplniť. Ale snívať je pekné, však?
Na tomto článku ma však zaujali hneď prvé vety a samotná myšlienka. Autorka spomína príhodu z cesty do školy, kde si chtiac-nechtiac vypočuje rozhovor matky, ktorá vedie svoju dcéru do školy. Obe sú vyparádené až, až, no dcérka aj napriek tomu položí svojej mame poriadne citlivú otázku: „Mami prosím ťa, kedy už konečne budeme bohatí?"
Matka samozrejme nevedela zareagovať, ostala poriadne zaskočená. Veď koľkí z vás by vedeli svojmu dieťaťu odpovedať na takú nečakanú a pritom poriadne záludnú otázku. Mne samému by odpoveď napadla, nie len jedna, no ako ju správne interpretovať malému dieťaťu by už bol závažný problém. Mamička sa napokon ako - tak dokázala vymotať a dcérku aspoň čiastočne upokojiť (odporúčam prečítať si článok), no otázne je, či dokázala uspokojiť aj samú seba. Určite nie, takéto otázky, nanajvýš od vlastného dietaťa, v hlave vždy zakorenia poriadneho červíka.
Za najväčšie bohatstvo pokladáme rozhodne pevné zdravie. V mojom prípade je to rovnako, ďalej by som zaradil len lásku, pokoj a hlavne to, aby sa mali ľudia na ktorých mi záleží dobre. Samozrejme, že v dnešnej dobe sa bez peňazí žiť nedá, človek musí mať aspoň ten základ, aby sa mohol cítiť dobre, inak môže byť zdravý a milovaný koľko chce, aj tak nebude so svojím životom spokojný.
Sám o tom môžem hovoriť veľa, aj napriek tomu, že som mladý človek. Moja najväčšia kríza je už dávno za mnou, od čias, kedy som nemal chuť žiť ubehlo už veľa (z môjho pohľadu) rokov. Boli to časy, keď bola moja mladá psychika skúšaná azda najviac, odbobie, ktoré neprajem nikomu a ak vás aj postretne, dúfam že budete mať nakoniec aspoň toľko šťastia, aby ste to zvládli ako ja.
Napriek tomu všetkému, aj keď som teraz, vďaka bohu zdravý, mám lásku ktorej sa darí, a ostatní ľudia ktorých mám rád sú zdraví a majú aspoň ten kúsok svojho šťastíčka, ja ostávam v hĺbke svojej duše stále nešťastným. Možno to znie ako sebaľútosť, no to, že sa nedokážem zatiaľ stále postaviť na vlastné nohy, dosiahnuť na to jediné čo mi ku šťastiu chýba, nie je vôbec moja chyba. Preto mi toto vnútorné nešťastie zväzuje ruky, a nech sa budem snažiť ako chcem, nikdy nebudem skutočne "bohatý". Nehovorím o peniazoch, ktoré tiež nemám, ale hovorím hlavne o najväčších ľudských pokladoch - o pravom rozdávaní lásky, pohody a nájdeniu svojho jediného, pravého životného cieľa. O pokladoch, ktoré sa skrývajú v našich spomienkach, lebo aj to je našim bohatstvom, ktoré si každý so sebou zoberie do hrobu, rovnako ako pocit, že spravil niekedy v živote niečo správne, niečo skutočne dobré.
Chudobný človek môže byť šťastným, aj napriek svojim problémom s financiami. Bohatý človek môže byť rovnako šťastný, no zároveň vo svojom vnútri môže dusiť nešťastie prameniace z prázdnoty. Všetci sme v podstate rovnakí, aspoň čo sa citov týka. Nikdy sa však nestanete bohatým, nielen čo sa týka financií, ale hlavne vnútornej pohody, ak ostanete stále pre niečo mrzutý. Hovorím z vlastných slov, lebo viem, že keď človek dlho ostane na jednom mieste (a vôbec nemusí ísť o to pravé, fyzické) sám sa tým miestom stáva. A je len na nás, či to miesto bude plné tmy a chladu, alebo naopak stane sa našim rajom a až tak sa budete skutočne cítiť bohatými.
