Pre väčšinu divákov nielen v Kanade, ale aj tu u nás na Slovensku, je hlavným magnetom priťahujúcim pozornosť najmä hokejový turnaj. Po nie práve najvydarenejších vystúpeniach našich ženských reprezentantiek sme sa mohli radovať počas zápasov mužov v základnej skupine. Prvý krok nám nevyšiel, takzvaný český komplex sa nám nepodarilo zlomiť, s našimi západnými bratmi sme prehrali 1:3. Už tento prvý zápas však ukázal aký útočný potenciál sa skrýva v našej hre, čo sme následne potvrdili v zápase s Ruskom, super favoritom celého turnaja. Zápas sa niesol v zbesilom tempe, založenom na útočných kreáciách oboch celkov, napriek tomu vďaka fantastickým výkonom oboch gólmanov skončil nerozhodnou remízou 1:1.
V záverečnej lotérii samostatných nájazdov, ktoré museli rozhodnúť o konečnom víťazovi tohto zápasu, sa ukázalo, že Slovensko konečne má gólmana, na ktorého sa môže spoľahnúť. Jaroslav Halák dokonale vymazal všetky najväčšie ruské útočné esá, no a my sme sa mohli po geniálnom nájazde Pavla Demitru radovať z prvého víťazstva na olympijskom turnaji.
Posledný zápas mal byť papierovo jasnou záležitosťou našich – proti Lotyšsku nastúpil už aj dovtedy zranený Miroslav Šatan a konečne sa zlomila naša strelecká neefektivita – po jednoznačnom priebehu sme hráčov z Pobaltia doslova rozbili 6:0.
Posledné zápasy v základných skupinách rozhodli o tom, kto si miestenku vo štvrťfinále vybojoval priamo a ktoré tímy museli ísť do nadstavbovej časti.
V osemfinále sme narazili na Nórov. Znovu nám prischla nálepka jasného favorita, nikto nečakal nič iné ako postup. Ako to nakoniec dopadlo, to v tejto chvíľe vieme už všetci. Náš súper v zajtrajšom semifinále (predpokladám že nám Nóri moc problémov nenarobili) je určite lákavý.
Posledný víťaz turnaja na Zimných olympijských hrách z roku 2006 v talianskom Turíne, dlhodobo jedna z najlepšie postavených krajín v rebríčku Medzinárodnej hokejovej federácie. Zápas s reprezentáciou „Troch koruniek“ je obrovskou výzvou pre slovenských hokejistov. Štvrťfinálové prekliatie sa nám na poslednej Olympiáde a rovnako tak aj na svetových šampionátoch nepodarilo zlomiť už poriadne dlho. Pre túto generáciu je to možno posledná šanca na veľký úspech – a my pevne veríme, že ju len tak nezahodia. Prípadné vyradenie Švédska z hry by bolo prekvapením a zároveň obrovskou, opakujem obrovskou šancou spraviť krôčik k ďalšiemu úspechu hokejového Slovenska na najvyššom svetovom fóre.
Tu je vzájomná bilancia oboch krajín:
Slovensko vs Švédsko
27-krát s bilanciou 7 víťazstiev, 3 remízy a 17 prehier so skóre 60:82.
Čísla hovoria jasne, no netreba zabúdať, že všetko sú to len štatistiky. Tie sa už neraz ukázali ako v konečnom dôsledku nedôležité – veď každý zápas je iný, každý rok sa sila reprezentačných výberov preskupuje, prídu iní hráči. Švédsko je určite zdolateľný súper, výsledky severanov na vancouverskom turnaji sú len o čosi lepšie než tie naše.
Výsledky Slovenska a Švédska na XXI. Zimných olympijských hrách vo Vancouveri.
Švédsko vs Nemecko 2:0
vs Bielorusko 4:2
vs Fínsko 3:0
Slovensko vs Česko 1:3
vs Rusko 2:1 pt
vs Lotyšsko 6:0
Čo dodať na záver?
Šance oboch mužstiev na postup do bojov o medaile sú vyrovnané. V konečnom dôsledku rozhodne asi to najpodstatnejšie – kus toho pravého hokejového šťastia. Netreba sa odvolávať na minulosť, treba žiť momentálnou situáciou aj tým, akú silu má momentálne náš výber. Až nadíde ten čas a hokejisti si skrížia hokejky v tomto rozhodne najdôležitejšom zápase celého turnaja, musia všetci myslieť pozitívne a hrať naplno šesťdesiat minút. Každopádne je to len na hráčoch samotných, ako sa k tomuto stretnutiu postavia. Veľké mužstvá dokážu prehrávať zdanlivo stratené zápasy. Víťazstvo si každý musí nosiť v sebe – a k tomu skutočne veľkému nám zostáva už len krôčik. Na záver ešte spomeniem pár slov nášho útočníka Miroslava Šatana, ktoré povedal tesne po skončení šampionátu v ľadovom hokeji 2003, hranom vo Fínsku:
„ Väčšmi než medaily zo šampionátov si vždy cením cestu k nim, spôsob, akým sa tvoril úspešný tím v Petrohrade, Göteborgu či v Helsinkách. Väčšina chalanov prišla s tým, že si chcú zahrať za Slovensko. Niečo také sa nedá odmerať nijakým víťazstvom, pretože v športe nemusí vždy vyhrať lepší tím a už vôbec nie ten s vyšším počtom hviezd na súpiske. Ani my nemusíme mať vždy najlepší deň, ale keď sa nám podarí udržiavať v slovenskej kabíne ducha, ktorý sa zrodil niekde medzi Petrohradom a Helsinkami, budeme môcť ľuďom doma prinášať radosť i v ďalších rokoch.
Na športe je krásne, že kolektív môže byť úspešný jedine vtedy, keď priloží ruku k dielu každý. Ak sme vždy neskončili najvyššie, bude to tým, že druhý mali v rozhodujúcich okamihoch na svojej strane viac pozitív.“
A ja ešte dodám. Ak sa nám aj nepodarí poraziť štvrťfinálové prekliatie a prejsť cez húževnatých Švédov, ak znovu skončíme tesne pred bránami bojov o najvyššie pozície, nevadí. Najpodstatnejšie je, že naši chlapci ukázali že hrať za Slovensko je stále česť. Že aj malé víťazstvá dokážu znovu oživiť v národe záujem o tento krásny šport, že znovu priniesli do našich obývačiek, barov či hocikde inde, kde ste zápasy sledovali, kus napätia, ale hlavne šťastných okamihov.
Tak a teraz už môžeme pokojne odpočítavať posledné hodiny do zápasu zápasov – aspoň pre nás Slovákov bude mať neskutočný náboj. Môžeme snívať o postupe, môžeme sa hnevať po prehre. Všetko sa ukáže až zajtra v skorých ranných hodinách. A nech bude záver akýkoľvek, bude to rozhodne jedno nezabudnuteľné hokejové ráno.
