Zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec. Vlastne v tomto prípade to neplatilo, zvonček pri dverách signalizoval začiatok všetkého. Otvoril som dvere a za nimi sa nachádzala dvojica mne známych tvárí. V rukách držali hokejky a tvárili sa smrteľne vážne.
Jakub Matejka - hokejista Mhk 32, jeden zo zakladatelov RedBull Street Hockey League.
Netrvalo dlho a išiel som s touto dvojicou kamarátov von. Najprv som si myslel, že si ideme zahrať vonku hokejbal, ako kedykoľvek predtým – len tak, pre zábavu. No rýchlo ma dokázali vyviesť z omylu. Naša cesta pokračovala na Horné Nábrežie, vzdialenejšie sídlisko na juhu Liptovského Mikuláša. No a tam, tam sme sa my traja zišli s niekým ďalším, v koho hlave sa skrsol nápad. „Nerealizovateľné. Ale zaujímavé,“ pomyslel som si.
Ten nápad nebolo nič menšie ako vlastná amatérska Hokejbalová liga. Dozvedel som sa o tom, ako si to celé predstavujú a ako by to malo fungovať, no a keďže o mne každý dobre vedel, ako milujem tento šport, súhlasil som, že sa budem ochotne spolupodieľať nielen na prípravách, ale že budem figurovať ako hráč v jednom z novotvoriacich sa tímov pre túto ligu.
V ten deň sme sa tam zišli asi desiati, nakoniec sa práve z tej desiatky vykľuli najdôležitejšie osoby pre ešte neexistujúcu ligu – kapitáni mužstiev, hrajúci tréneri či rozhodca. Po bojovej porade, ktorá sa uskutočnila vo februári 2008, sme si ešte zahrali hokejbal a začali naplno žiť prípravami na tento odvážny projekt.
Hneď na druhý deň začali prípravy vo veľkom. Pôvodný plán – desať mužstiev v dvoch skupinách - nevyšiel, napriek tomu sme ako zástupcovia mužstiev zháňali hráčov do svojich tímov. Obchádzal som všetkých známych o ktorých som vedel že radi hrávajú hokej, od trinásťročných šikovných chlapcov až po tých najstarších kamarátov. Nie všetci súhlasili, nie všetci to brali aspoň tak vážne, ako my, čo sme sa pilne angažovali. Do dvoch týždňov som však už mal základnú kostru môjho tímu, no a prvé tréningy či priateľské stretnutia boli na spadnutie.
Ten najdôležitejší moment pre moje mužstvo sa odohral v marci 2008, kedy sme vďaka skvelému prístupu a dobrej príprave odohrali niekoľko priateľských zápasov na rozličnej úrovni. Medzi našimi súpermi nechýbala partia zdatných chlapíkov, ktorí si po víkendoch radi zaťukajú do loptičky, no hrali sme aj zápasy s chalanmi v rôznych častiach mesta, či proti hokejistom. Nelenili ale ani iné novorodiace sa celky.
Podmienka bola, aby sa do konca marca stihlo vyzbierať dostatok peňazí – tie boli použité na nákup hlavnej ceny pre víťaza ligy, či na hradenie ostatných vecí ako boli výstroje, dresy a pod. Každý klub musel disponovať aspoň piatimi hráčmi, čo sa tiež podarilo. Hlavný organizátor zabezpečil bezproblémový beh všetkých náležitostí od rozhodcov, štatistikov či oficiálneho webu. Teraz keď si na to tak spomeniem, je to v celku úsmevné. Všetko bola práca mladých chalanov do dvadsať rokov, na báze čistého amaterizmu a predsa to všetko klapalo tak hladko a vyzeralo skutočne super.
27.4.2008 sa to všetko začalo. Ráno sa vylosovali všetky kolá základnej časti a keď som sa dozvedel, že o desiatej hrá prvý zápas práve moje mužstvo, pochytila ma síce nervozita ale zároveň som sa už nevedel dočkať. Konečne, po tak dlhej dobe plnej driny na príprave ligy a mužstiev, o necelú hodinu sa všetko malo začať.
Do ligy nastúpilo celkom päť mužstiev. Pät pozliepaných mužstiev rôznych kvalít, plných odhodlaných a pre hokejbal nadšených chalanov. Jedno z nich som viedol ako kapitán a zároveň hrajúci tréner ja sám. No ani to nebola ešte všetka zodpovednosť, ktorá spadala na moje ramená. Z novučičkou výstrojou som sa postavil na ten najdôležitejší post – do bránky.
Obloha krásne modrá, bez jediného obláčika. Ani zima, ani teplo – tak akurát. Perfektné počasie na prvý hrací deň. Ihrisko pripravené na prvý zápas, brankárkou pozdravujem svojho náprotivka na opačnej strane, ktorý len sucho preglgne keď vidí moju výstroj. Na zápas sa prišli pozrieť všetci hráči ostatných mužstiev, vrátane kopca ďalších ľudí – poväčšine kamarátov či zvedavcov, a to aj napriek tomu, že ide o amatérsky zápas ligy, ktorá je ešte stále v plienkach. Napriek tomu, že tu hrajú chalani, ktorí majú od trinásť do dvadsať rokov a niektorí nikdy poriadne nedržali hokejku, napriek tomu, že sa hrá na obyčajnom školskom ihrisku kdesi na okraji mesta.
No sú medzi nami aj takí, ktorí vedia hrať perfektne a sú už pomaly dospelí. Nájdete tu aj hokejistov, zväčša hráčov domáceho dorastu. Ale trébars aj futbalistu, ktorý nikdy nemohol hrať hokej a takto sa mu plní sen. A rovnako sa splnil aj mne. Lebo sme dokázali, že aj z ničoho sa dá utkať veľa. Ukázali sme, ako veľmi milujeme tento šport. A rovnako ako ja som nikdy nemohol a vlastne sa ani nechcel stať skutočným hokejistom, sa mi aspoň takto naplnil sen – zahrať si hokej z chuti, nie pre peniaze. Pre lásku, ktorú k nemu cítim.
S pocitom akejsi hrdosti a šťastia si to všetko obzerám, vrátane našich dresov a podarených znakov. Pozriem sa na chalanov a oni na mňa. Vtedy si začínam veriť. Verím že dnes vyhráme, lebo ak sme dokázali niečo také, ako zorganizovať takúto ligu, tak dokážeme všetko.
Rozhodca ukázal na stredový kruh. Ešte ma prišli povzbudiť spoluhráči a už vidím ako odchádzajú a očakávajú začiatok. Hokejkou sa mierne prežehnám a myknutím hlavy mi tvár zakryje brankárska maska. A na nej mám dve znamenia – číslo 16, ktoré ma zatiaľ vždy sprevádzalo životom a iniciálky človeka, ktorý tu už nie je. No ja ju budem vždy milovať a nikdy nezabudnem. Zaujímam postoj a hra konečne začína...
Znovu sa musím usmiať, keď na to spomínam. Na ten prvý zápas, po ktorom nasledovali ďalšie a liga sa naplno spustila. Ten zápas sme nakoniec vyhrali, skončil výsledkom 8:6. Šesť gólov za mojim chrbtom skončilo pomerne rýchlo, dostal som ich v jednom slede. No nevadí, aj tak sme bojovali ako tím, jedným srdcom. Tak ako počas celej ligy, až do play off. Tam môj celok rýchlo vypadol, ale krásne spomienky, tie mi ostali.
Najdôležitejšie informácie o našej Hokejbalovej lige.
Názov ligy: RedBull Street Hockey League
Rok založenia: 2008
Prvé tréningy: od februára 2008
27.4.2008 sa odohralo vôbec prvé kolo RedBull Street Hockey League.
10.5.2008 prebehol výber nominácie do All Stars mužstiev
Zápas All Stars 18.5.2008 Nábrežie Sever vs Nábrežie Juh 9:10
Pravidlá v zápasoch:
Zápasy sa hrali na tretiny po 15 minút.
Hracie dni boli sobota a nedeľa. Čas zápasov o 10:00 a 14:00.
Hralo sa vždy 3 krát každý s každým, v každom kole mal vždy jeden tím voľno.
Play off sa odohralo na 2 víťazné zápasy.
Vylúčenia sa trestali iba na 1 minútu.
Tím musí na zápas nastúpiť minimálne s troma hráčmi v poli a jedným brankárom.
Mužstvo, ktoré sa nedostavilo na zápas a nedalo vopred vedieť o svojej neúčasti, muselo zaplatiť pokutu vo výške 50 slovenských korún a výsledok bol automaticky skontumovaný.
Každý zápas, ktorý skončil nerozhodným stavom, sa predlžoval na 5 minút. Potom nasledovali samostatné nájazdy, v sériach po troch hráčov.
Tabuľka po základnej časti:
Z V Vp Pp P Score Points
Dark Angels 11 9 1 0 1 171:96 29
Hk Cigáňi 11 5 1 0 6 119:126 17
HC 08 Apríl Wild 11 5 0 0 6 84:89 15
White Face´s 11 4 0 2 5 100:119 14
Red Devil´s 11 2 1 1 7 82:123 9
Súpisky mužstiev :
White Face´s
Zaujímavosti:
Obaja brankári nemali s hokejom a ani hokejbalom nič spoločné. Jeden je futbalista, druhý sa venuje šachu. Číslo 11 a 13 hrávajú hokej aj profesionálne. Názov mužstva je odvodený od základnej myšlienky – až trojica hráčov je priaznivcom Skinheads.
88 Jurina Martin, 1 Medvec Miroslav – 7 Orolím Peter (A), 11 Kašák Filip – 13 Balažovič Erik, 6 Poulík Lukáš (C)
Dark Angels
Zaujímavosti:
Dávid Urban bol najľahším brankárom v lige. Napriek tomu patril k najlepším. Jakub Matejka bol jedným z hlavných a prvých iniciátorov ligy, ktorej bodovanie potom sám s prehľadom vyhral. Určite mu k tomu pomohlo aj to, že patril k najlepším juniorským hokejistom Liptovského Mikuláša. Mužstvo je najstaršie, pod týmto názvom ale v mierne inom zložení, nastupovali už začiatkom roku 2005 v celkom inej lige.
23 Urban Dávid – 10 Dudis Filip, 6 Pleva Ján – 7 Adamčiak Patrik (A), 18 Matejka Jakub (C)
HC 08´ Apríl Wild
Zaujímavosti:
Štyridsaťjednotka - teda vlastne ja – jeden z najaktívnejších zakladateľov ligy, brankár, tréner a príležitostne aj obranca. Bratia Lištiakovci hrávali spoločne v jednom útoku aj za žiacke mužstvo MHK 32. Útočník Čáňi rovnako hokejista – dorast.
Tím má snáď najzaujímavejšie logo – všimnite si pozornejšie, že stromy v klasickom logu Minnesoty Wild boli nahradené štvoricou panelákov, ktoré trónia nad sídliskom 4. apríl.
41 Banáš Milan (C) – 29 Lištiak Matúš, 11 Repčík Tomáš – 21 Čáňi Jerguš (A), 16 Lištiak Jakub
HK Cigáňi
Zaujímavosti:
Až na jedného hráča (8) a jedného bývalého (14) všetko amatéri. Zaujímavý je hlavne názov, obaja brankári sú Rómovia. Z toho aj vždy veľmi vyhrotené „derby“ v zápase s White Face´s.
1 Štrkáč Jakub, 2 Vybíral Vladimír – 8 Tahotný Adam (A), 18 Michal Patrik – 14 Mucha Daniel (C), 99 Beyer Michal
Red Devil´s
Zaujímavosti:
Najmladší tím – všetci pod 15 rokov. Tento celok sa skladal takmer výhradne z amatérov. Hviezdou tímu bol však hráč 18 ( tohto roku hviezdil za dorast )
4 Dolinský Viliam – 3 Orolím Miloš (A), 21 Arthur Ivan – 13 Tomčík Lukáš, 18 Jaňčuška Adrián, 7 Ivan Radoslav (C)
Možno sa to niekomu bude zdať priam neuveriteľné. Ale tento projekt sa skutočne odohral. Jeden sen sa naplnil, partia výborne odhodlaných mladých ľudí to dokázala. Je len škoda, že sme nedokázali odohrať aj ďalší ročník. Väčšina z nás sa rozutekala kade-tade, niekto nemal čas pre prácu či školu, niekto odišiel, niekomu sa už nechcelo. A pritom chýbalo tak málo, no a rok na to sa mohol organizovať ešte viac smelý plán – organizácia 3. Hokejbalovej ligy v Liptovskom Mikuláši. Tento projekt mal združovať všetkých amatérov z rozličných častí mesta. Naša RedBull liga by sa tak vlastne stala jednou z piatich divízií, po päť celkov. Tie by hrali iba základnú časť a tímy z prvých miest by si to rozdali v Play off o mestského majstra.
