reklama

Z kaluže do blata

Alebo ako naznačuje už nadpis tohto článku, zo zlého do ešte horšieho. Pre koho? Alebo pre koho? Opis mojich aktuálnych pocitov a nahliadnutie bez servítky, na dianie v „hokejovom klube“ 32 Liptovský Mikuláš.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

A – mužstvo hokejového klubu MHK 32 Liptovský Mikuláš začalo svoju letnú prípravu 10.5.2010 pod vedením novej trénerskej dvojice v zložení Marián Horváth – hlavný tréner a jeho asistent Pavol Paukovček. Obaja už v minulosti v klube pôsobili, z toho Pavol Paukovček na pozícii asistenta hlavného trénera A – mužstva po dobu dvoch rokov.

Obrázok blogu


Do letnej prípravy sa zapojili títo hráči:

Brankári:

Michal Šiarnik, Adam Mišura, Rasťo Uličný

Obrázok blogu

Obrancovia:

Juraj Kledrowetz, Peter Lištiak, Juraj Kadlubiak, Michal Hyben, Marcel Petran, Jakub Bača, Martin Bača, Tomáš Devečka, Richard Fiala, Jaroslav Kokavec, Michal Klepáč, Lukáš Rec

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Útočníci:

Michal Durdiak, Ján Pleva, Juraj Kuric, Branislav Pohanka, Denis Legerský, Lukáš Blaščík, Ivan Roháč, Lukáš Paukovček, Andrej Staroň, Dominik Kadura, Róbert Budaj, Michal Ďurný, Ján Pajong, Martin Kovaľ, Maroš Piatka, Radoslav Macík, Miroslav Oravec

No a teraz si poviete, celkom nestranne aj tí, ktorí nepatria k fanúšikom hokejového klubu z Liptova, koľko čo i len trochu známych mien ste napočítali. Stáli extraligisti určite budú poznať obrancov Kledrowetza či Lištiaka, alebo útočníka Plevu. Tí lepšie okukaní si akiste spomenú aj na ďalších – známeho brankára Šiarnika, bojovných dríčov zo zadných radov Kadlubiaka, Hybena, Petrana a Baču, či neustále preťažovaných útočníkov Durdiaka, Kurica, Pohanku, Roháča, Ďurného a Oravca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Zvyšok? Ten vám asi veľa nehovorí, pravdu povediac ani mne, a to som Mikulášan a nefalšovaný dlhoročný priaznivec nášho hokeja. No viem, že ide o hráčov, ktorí hokej doteraz hrávali v juniorke a s tým mužským majú minimálne skúsenosti.

Čo tí čo ostali?

K trénerskej dvojici nemôžem mať námietky. Myslím si, že práve títo dvaja sa hodia za kormidlo nášho novotvoriaceho sa celku ideálne. Horváth trénoval dlhšie u Spišiakov, je dostatočne ostrieľaný v prvoligových pomeroch. Jeho asistent Paukovček už pri A – mužstve ako asistent pôsobil, aj keď spomienka práve na toto pôsobenie je bolestivá. Prečo?

Odpoveď je jednoduchá!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa hokejová revolúcia rázom zmení na zhubný nádor.

Obrázok blogu

Obrázok blogu


Tuším sú tomu tri roky (čo zas nie je tak dávno), čo všetci ľudia v Liptovskom Mikuláši motajúci sa aspoň čiastočne okolo hokeja mali plné huby rečí a nasadené ružové okuliare, ktoré by im mohol závidieť aj Paviel Rochnyak.

Pôvodný plán hrať len s mladými perspektívnymi hráčmi kým sa klub aspoň čiastočne dostane z finančných problémov vyšiel, risk stál za to – hlavne keď sa v tom období nemohlo vypadávať z hlavnej súťaže.

Predminulá sezóna mala byť konečne odrazovým mostíkom k lepším časom. Dlhy boli „aspoň čiastočne vyrovnané“, prišli sponzori, vrátili sa odchovanci vhodne doplnení o kvalitných hráčov na každom poste, viedol ich ambiciózny mladý tréner. Sezóna bola ako jeden nádherný sen, ten najkrajší darček aký mohol mikulášský fanúšik po dlhých rokoch čakania dostať. Červená mašina valcovala súperov, nakoniec sme skončili historicky piaty a len málo chýbalo k ešte väčším úspechom. Každý veril, sen sa stával skutočnosťou. Mesto znovu naplno žilo svojim prirodzeným športom – hokejom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom však prišiel ďalší ročník a už od jeho začiatku sa začala písať ďalšia éra nášho hokeja – avšak tá najhoršia možná. Slovenský hokej by mal stavať základne na vlastnej pôde – to však u nás neplatí ani pred blížiacim sa našim svetovým šampionátom. Kvalita domácich líg šla rapídne dole – akoby odrazu nebola žiadna motivácia a už úplne o všetkom rozhodovali iba financie. Menšie mestá ako je práve Liptovský Mikuláš nemôžu uživiť viacero športov na vrcholovej úrovni – to je celkom pochopiteľné. V meste sa odrazu začalo dariť futbalu, miestny klub prekvital a cítil podporu aj z radnice. Pomaly začal odtláčať hokej na druhú koľaj, ale každý správny Lipták musel v ten moment vystrieť varovný ukazovák.

Obrázok blogu


Minulá sezóna skončila ako začala. Jednoducho čierno, bez nádeje, nápadov, chutí či plnenia snov. Otrasná realita toho, ako niekto zabúda na to, že Liptovský Mikuláš nie je len mestom olympijských víťazov, ale hlavne mesto, ktoré žije hokejom viac ako 7 dekád. Mesto, v ktorom vyrástli celé generácie kvalitných hráčov, trénerov a iných odborníkov. Mesto, v ktorom žijú stovky, možno tisíce ľudí, pre ktorých stačilo aj to málo – radosť z víťazstva, aby sa vlna záujmu o hokej zdvihla. Pribúdali noví hokejisti, rodili sa talenty.

Kde sú časy, keď som stál hore na „ochozech“ nášho zimáku, našej staručkej kôlničky a „hmmm-kal“ si Goal Horn melódiu po práve vstrelenom góle? Kde je všetká tá atmosféra, tá neskutočná atmosféra z klasického hokeja, ktorú zažijete len na zopár ďalších štadiónoch. Kde sú časy, keď sme sa radovali nad tým, ako sme v piatok sfúkli Slovan 5:1, hoci sme aj tak potom prehrali v Trenčíne? Kde to len je?

Obrázok blogu

Potom prišla tá prelomová sezóna a odrazu celé mesto žilo hokejom. Ľudia bežne na námestí zastavili toho, či oného hokejistu, len aby ho pozdravili a popriali mu všetko dobré. Štadión praskal vo švíkoch, atmosféra bola neskutočná nielen doma ale aj na výjazdoch, naša červená Eška zbierala body s nami, ale aj bez nás a žili sme jeden veľký, pre nás „skromných“ nepredstaviteľný sen.

A pýtam sa znovu. Kde to len všetko je?

Športová tragédia ktorá sa nemala nikdy stať. Liptovský Mikuláš na konci minulej sezóny skončil beznádejne utopený na čiernom dne, vypadol z ligy čím nezávideniahodne prepísal ako stabilný účastník extraligovej súťaže vlastnú históriu, od ďalšej sezóny bude účinkovať len v prvej lige, označovanej ako dedinská, zabijak talentov alebo rezervná farma.

Obrázok blogu

Smutná rozlúčka, ktorú najlepšie vystihli členovia fanklubu, z ktorých tiež ostala len posledná hŕstka verných – aby pod sebou zapálili sviečky v tvare nápisu Mhk 32. Aby sa zúčastnili hokejového pohrebu. Pohrebu klubu, ktorý kedysi niečo znamenal. Klubu, ktorý hoci nikdy nedosiahol na vysnené priečky a nedočkal sa slávy, šíril s hrdosťou svoje meno ďalej do sveta. Klubu, v ktorom už možno nikdy nevyrastú ďalší Jurčinovci, Lacovci, Križanovci, Kledrowci, Halajovci, Cibuľovci, Hunovci, Školiakovci, Cibákovci, Sejnovci, Plevovci, Droppovci, Uramovci či iní kvalitní hráči, ktorí nám robili skvelé meno nielen v našich farbách. Záujem ľudí o hokej klesá, rovnako ako počet mladých hráčov. No a tí sa nebudú mať už od koho učiť. Nebudú mať skutočné vzory – ktoré hľadáme a nájdeme len v reálnych oporách.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

A tak na koniec ešte jednu otázočku. Kto za to môže, páni z vedenia klubu a nášho úúúúžasného mestečka?

Milan Banáš

Milan Banáš

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ak chceš vedieť aký som - spoznaj ma. Ak chceš vedieť ako píšem - čítaj ma :) Čo viac dodať? Som začínajúci autor z Liptovského Mikuláša. Zoznam autorových rubrík:  Liptovský MikulášÚvahaThe GameFilmyHokejVyjednávačZáhadyLegendyPoviedkaSpektrumSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu