Dinosaury fascinovali ľudstvo, odkedy sa podarilo v roku 1841 anglickému vedcovi Richardovi Owenovi, podrobnejšie preskúmať množstvo „nových“ nálezov, zahrňujúcich množstvo skamenených kostier veľkých živočíchov.
Bol to práve Owen, ktorý ako prvý navrhol spoločné používanie názvu „Dinosauria“, pre všetky podobné nájdené kosti a fragmenty. Názov „Dinosauria“ hovorí za všetko – v doslovnom preklade značí Strašné jaštery.
A čo dinosaury vlastne sú? Predstavujeme si ich ako strašidelných, nemotorných jašterov, mnohokrát skutočne gigantických rozmerov.
V roku 1993 sa do kín dostal film jedného z najväčších režisérov dnešnej doby – Stevena Spielberga. Práve v snímku „Jurassic Park“ ( Jurský park – natočený podla celosvetového bestselleru Michaela Crichtona ) môžeme vidieť „živých“ dinosaurov ako nikdy predtým. Dokonalá počítačová animácia trikových mágov z Lucasových štúdií ILM sa v mnohom asi nelíši od skutočnej pravdy, tú však treba hľadať na úplne inom mieste...
A čo sú vlastne Dinosaury? Ako by sa dali najlepšie charakterizovať? Sú to živočíchy, teda skôr boli to živočíchy, keďže posledné veľké skupinky z nich vymreli pred približne 65 miliónmi rokov. Ich zánik podobne ako život nie je do dnes dostatočne vysvetlený a preskúmaný, každým rokom však vieme o týchto vládcoch časov dávno minulých viac.
Doteraz bolo zaznamenaných 605 rodov dinosaurov. Ich celkové rozčlenenie do rôznych poddruhov a vývojových línii však číta niečo okolo 679 rodov, čo už je celkom pekné číslo. Ak sa vám to zdá trochu priveľa, ste na omyle. Dinosaury sa objavili približne pred 225 až 193 miliónmi rokov, s čoho obdobie 136 až 65 miliónov rokov sa dá označiť ako ich rozkvet. Je teda viac než pochopiteľné že práve v tomto období sa mohlo vyvinúť nespočetne veľa živočíšnych druhov, vrátane dinosaurov. Ako správny príklad sa dá zobrať dnešná doba, len v ktorej žije neskutočne veľa rôznych druhov v jednom geologickom období.
Dinosaurom určite do karát hral aj fakt, že v čase ich prvého výskytu, boli všetky svetadiely spojené v jeden celok nazývaný Pangea. Mohli sa tak hojne rozšíriť do všetkých kútov sveta ešte pred rozdelením na viaceré kontinenty, no a ďalej sa hojne vyvíjať. Dinosaury sa delia ešte do dvoch skupín, na plazoidné tvory ( zväčša to čo si pod pojmom dinosaurus predstaví čistý laik) a vtáčie druhy. Práve s nich sa vyvinuli prapredkovia dnešných vtákov.
Najväčšie omyly ktoré sa viažu k Dinosaurom vznikali v 19.storočí, keď najme na Severoamerickom kontinente vypukla takzvaná „Dinosauria horúčka“. Množstvo začínajúcich paleontológov, archeológov a kopáčov, sa v tých časoch vybralo hľadať kosti týchto tvorov. A bolo to skutočne úspešné obdobie, keď sa objavilo najviac kostier dinosaurov. Je však treba poznamenať že práve USA patria zo svojimi 140 druhmi dinosaurov k svetovej jednotke čo sa týka ich výskumu.
1. Brontosaurus
Asi najznámejšia „legenda“ i omyl zároveň, sa viažu k druhu ktorý bol pomenovaný ako Brontosaurus. ( Hromový jašter ) Pri prvotných objavoch tohto obrovského zvieraťa, patriaceho do skupiny mierumilovných dlhokrkých bylinožravcov, došlo k pomiešaniu nájdených kostí z iným podobným druhom Camarasaura. Následne bol pri prieskume označený tento tvor ako Brontosaurus, obrovské ťažkopádne zviera, ktoré väčšinu svojho času strávilo pojedaním všetkého zeleného ( nehovorím o mariške, tú asi mali vtedajší vedci keď pomiešali kosti ) a brodením sa v stojacej vode. Skutočnosť bola ale celkom inde, no a kým sa na to prišlo, druh bol označený ako skutočný tvor a irónia spočíva v tom, že dodnes si mnohý ľudia myslia že toto zviera žilo. V skutočnosti kostra patrila zvieraťu druhu Apatosaurus , ktorý dorastal do dĺžky asi 21 metrov. Napriek tomu sa stal nedopatrením Brontosaurus najznámejším druhom Dinosaura, pritom nikdy neexistoval.
2. Všetky tvory praveku patrili k Dinosaurom.
Nie všetky zvieratá z obdobia pred 65 miliónmi a viac rokov patrili k Dinosaurom, hoci tie boli najdominantnejším druhom. Ešte pred nimi sa vyvinuli prvé plazy. ( pred 300 miliónmi rokov ) Tie sa pred obdobím dinosaurov vyvinuli do tých najrozličnejších a najneuveriteľnejších foriem života, ktoré si len ťažko dokážeme predstaviť. Niektoré z týchto živočíchov dokonca neboli ani predchodcovia Dinosaurov, skôr majú bližšie k vývojovej skupine ktorá o niekoľko miliónov rokov viedla k vývoju cicavcov. Podobné prípady ale nájdeme aj počas éry dinosaurov, keď sa v hojnej miere vyvinuli jaštery žijúce v moriach aj poletujúce na oblohe. Ani tieto tvory nepatrili k dinosaurom, hoci sú tak neraz mylne označované.
3. Cicavci sa vyvinuli až po páde Dinosaurov.
Áno, ani v tomto bode nejde o pravdu, hoci mnoho ľudí si to myslí. Keďže sú cicavce označované ako „dokonalejšie“ tvory, stvorené na obraz boží nie ako jašterie monštrá z praveku. Svet prešiel akousi očistou, aby dal priestor životaschopnejším druhom. Nie, nie je to pravda. Cicavce boli takmer určite súčasníkmi dinosaurov a žili s nimi v akejsi nerušenej symbióze. Samozrejme reč je o prvotných cicavcoch, ktorý sa veľkosťou blížili k dnešnej mačke či malému psovi, vyvinutých z tvorov plazo - cicavcovitých predkov. Tieto tvory sa ukrývali v podzemných norách, kde sa skrývali pred rôznym nebezpečím číhajúcim na pevnine. Napriek tomu boli úspešné, veď prežili celých 150 miliónov rokov popri dinosauroch a prežili až do dnešných čias, keď sú práve oni dominantným druhom na našej malej modrej planéte.
4. Praveký človek a dinosaury.
Medzi ďalšie obrovské omyly patrí stretnutie a súboje pravekých ľudí s dinosaurami. Tento obraz nešťastne načrtli mnohé vedecko – fantastické knihy a rovnako tak prvé filmy venované tejto tématike. Toto je však čistá fantázia, keďže posledné dinosaury vymreli zrejme pred 65 miliónmi rokov a naopak prvé fosilné nálezy človeka, sa datujú do obdobia približne pred 7 miliónmi rokov. V období našej planéty je to zanedbateľne „krátka“ doba, no pre životné formy ju obývajúcu, je to neskutočne dlhý čas. Človek si čas často krát nedokáže vyložiť správnym spôsobom. Tak dlhé obdobia si nedokážeme ani predstaviť. Preto je táto možnosť úplne vylúčená, predsa len 60 miliónov rokov deliacich tieto druhy je priveľká priepasť.
5. Prežili niekde dinosaury?
Trochu sa vraciame k predošlému bodu. Táto otázka trápila a aj trápi mnohých vedcov či výskumníkov po celom svete odkedy sa slovo Dinosaurus používa. Existujú legendy mnohých domorodých kmeňov žijúcich prevažne na Africkom kontinente, rody Čipekwe, Mokeele-Mbembe a ďalšie. Práve tieto legendy rozprávajú o obrovských jašteroch žijúcich v hustých lesoch či na celkom opustených miestach. Práve týmto miestam pripadol odborný názov „Stratený svet“, často používaný termín pre bohom zabudnuté miesta, celkom neprebádané oblasti na našej planéte ( ktorých je aj v 21.storočí stále veľa ). Najlepší opis takéhoto miesta vidíme v rovnomennom románe The Lost World od klasika žánru Arthura Conana Doyla. Za legendami domorodých kmeňov sa najme v minulom storočí vybralo mnoho odvážnych dobrodruhov, ktorý viacmenej nič neobjavili. Niektorý však popisujú tvory podobné na druhy Triceratops, či menej priateľské ako Velociraptor ( kolujú legendy o tzv. Húpiach, jašteroch prichádzajúcich v noci ktoré unášajú baťolatá a zvieratá. Viď kniha Jurassic Park – pzn.autora ) Tieto historky sa však viažu k mnohým spoločným motívom z celého sveta. V Karibskej oblasti je to stále hojne sa vyskytujúci Chupacabras, tajomné zviera ktoré zabíja dobytok – vyciciava ho z krvi ako upír. Práve tento tvor je jednými opisovaný ako praveký jašter, inými dokonca ako upír, zhmotnený démon, prerastený netopier alebo dokonca mimozemský Predátor. Na iných miestach je to napríklad tajomný „drak“ z Ázie, alebo najznámejšia Nessie zo škótskeho jazera Loch Ness. Podobné prípady ale nájdeme aj v našej minulosti. Legendy o drakoch, vraždiacich jašteroch sú dodnes veľmi známou a vďačnou témou. Skutočná pravda ale čaká stále na svoje odhalenie.
Sir Arthur Conan Doyle
6. Dinosaury sú len omyl evolúcie.
Áno, možno to v dnešnej dobe vyznieva smiešne, mnoho laikov je o tom stále presvedčených. Tento názor sa tak isto zaužíval na začiatku 20.storočia, kedy silno katolícky založená spoločnosť, šírila rôzne podobné nezmysli len aby potvrdila svoje teórie. Hoci za posledné dva desaťročia sme o Dinosauroch zistili strašné množstvo nových informácií, niektoré staré nezmysli sa dokonca dodnes objavujú v školských osnovách základných a stredných škôl. Mladým sa tak doslova do hláv vtĺkajú nezmyselné informácie, ako napríklad že dinosaury boli strašne hlúpe a nemotorné tvory, že mali všetky studenú krv a slizké šupiny, že veľké dinosaury trávili svoj čas vo vode alebo necítili takmer žiadnu bolesť. Dinosaury rozhodne nepatria k „omylu“ v evolúcii na našej planéte. Práve naopak, boli to práve oni, kto sa dá označiť ako najúspešnejšia skupina živočíchov. Veď ich podskupina, ktorá žije dodnes a nazývame ju „vtáky“ patrí k najrozšírenejším druhom. A keď oba rody dáme dokopy, existujú neuveriteľných 230 miliónov rokov! A to nedokázal zatiaľ žiadny iný druh, cicavce a človek vonkoncom nie.
7. Dinosaury boli všetky obrovské tvory.
Mnoho druhov dinosaurov, hlavne na začiatku obdobia Kriedy sa vyvinulo do skutočne obdivuhodných rozmerov. Tie najväčšie dinosaury z rodu Sauropoda boli skutočné giganty svojej doby. Diplodocus dorastal do dĺžky až 21 metrov, pričom vážil ohromných 10 ton. Supersaurus, príbuzný Brachiosaura dorastal do skutočne mega rozmerov – 30 metrov a 50 ton, dlho bol pokladaný za najväčšieho suchozemského tvora. Napriek tomu v posledných rokoch boli objavené v Argentíne skutočné „monštrá“ - Sauropod Puertasaurus vážil dokonca až 100 ton! Práve Sauropodom vďačia dinosaury za svoje nálepku hrôzostrašne veľkých tvorov. Opak je však pravdou, väčšina dinosaurov bola menšia. Niektoré druhy dokonca nepresahovali veľkosť dnešnej sliepky – najznámejší je mäsožravý Prococompsognatus, dlhý asi 60 centimetrov a vážiaci niečo cez 2.5 kilogramu. Dlho si vedci mysleli že ide o mláďatá väčších tvorov, až napokon našli závratný objav – skamenené vajcia týchto tvorov, čo definitívne potvrdilo existenciu tzv.trpasličích dinosaurov.
8. Tyrannosaurus Rex – najväčší dravec aký kedy kráčal po zemskom povrchu.
Áno, slávny T-Rex patril k tým najväčším predátorom aké kedy spatrili svetlo sveta a vo svojej dobe bol skutočne neohrozeným dravcom severoamerických lávovitých plání. T-Rex je zároveň najslávnejším dravcom všetkých čias, kedysi dokonca slúžil ako znázornenia zla ktoré sa skrýva v každom jašterovi. Ako dne už vieme, T-Rex bol nebezpečný dravec dorastajúci do dĺžky niekedy až úctyhodných 14 metrov a výšky šiestich metrov. Jeho zuby boli dlhé ako ľudská ruka, oči mal posunuté smerom dopredu narozdiel od iných karnivorov. Teda, dalo by sa povedať, bol to dokonalý stroj na zabíjanie. Ale aj o ňom sa kolujú rôzne nekonečné diskusie, či bol skutočne takým zabijakom, ako rýchlo dokázal behať a akú mal výdrž, načo slúžili jeho malé, na prvý pohľad zbytočné predné končatiny a pod. T-Rex však zďaleka nebol najväčším dravcom všetkých čias. Oveľa väčšie predátory žili v tom istom čase v morských hladinách, po zemi však kráčali aj väčšie dravé dinosaury, ktoré boli preskúmané len v poslednej dekáde paleontologického výskumu. Už pred 2.svetovou vojnou boli nájdené kosti dvojice obrovských teropodov – Carcharodontosaurus a Spinosaurus. Obidva druhy pochádzali zo severnej Afriky, žili na prelome jury a kriedy. Nikdy sa však presne neopísala ich veľkosť, keďže posledné kosti sa stratili v priebehu 2.svetovej vojny, no a zachovali sa len skutočné fragmenty. V roku 1996 sa však veci pohli vpred, boli objavené ďalšie úlomky kostí týchto tvorov. Podľa niektorých štúdii sa dospelý Spinosaurus mohol dorásť do obrovských rozmerov – meral 22 metrov na dĺžku a aj s kostenou plachtou na chrbte do výšky niečo cez osem metrov. Je oficiálne uznaný za pravdepodobne najväčšieho mäsožravého dinosaura aký kedy žil. Podobné objavy boli spravené aj na Juhoamerickom kontinente, kde boli opísané rody Tyranotitan a Giganotosaurus. Obidva presahovali veľkosť T-Rexa, mali približne 14 metrov na dĺžku ale boli ťažší a príbuzný z iným najčastejšie sa vyskytujúcim dravým dinosaurom – Allosaurom.
9. Dinosaury žili všetky v jednej dobe.
A znovu sa môžeme vrátiť k problematike zobrazovania dinosaurov. V tomto prípade ide hlavne o ich vyobrazenie na ilustráciách, ale aj v starších filmoch, kde často vidíme bojovať medzi sebou druhy dinosaurov, ktorých evolučná priepasť neraz delí aj na milióny rokov. Medzi najslávnejšie scény patrí boj Stegosaura proti T-Rexovi v slávnom českom filme Cesta do pravěku. Je to presný príklad nevedomosti autora, ale aj chýb vo výkladoch vtedajších vedcov či zaužívaných zvykoch tej spoločnosti. V mnohých prípadoch ale vidíme aj celkom iné druhy, ktoré rovnako delia nielen roky ale aj rozdielne geografické zaradenie.
10. Dinosaury žili pred pár tisíc rokmi.
Ďalší z omylov, ktorému verte – neverte stále verí mnoho ľudí. Ide skôr o veriacich, podobné nezmysli sa kedysi pokúšala šíriť aj cirkev, ktorá najprv nechcela priznať existenciu podobných tvorov, neskôr sa k nej priklonila ale nemohlo byť reči o žiadnych miliónoch rokov, veď Zem predsa nemá viac ako 10 tisíc rokov. Tieto nezmysly netreba nijak viac rozpitvávať, ale rozhodne patria do môjho rebríčku.
No tak to by bolo asi všetko. O dinosauroch sa najme v poslednom desaťročí zistilo množstvo zaujímavých vecí. „Šialené“ teórie o ich príbuzenstve z vtákmi zo začiatku 90.rokov minulého storočia svedčia o tom, ako sa veda môže neraz mýliť. Dnes vieme že vtáky sú priamy príbuzný dinosaurov, ktorý majú dokonca viac príbuzného práve zo svojim lietajúcim potomstvom, ako z nemotornými a chladnými jaštermi. Rovnako boli vyvrátené podobné nezmysli ako som spomenul hore, zistilo sa že niektoré dinosaury mali teplú krv a najme teropodné dinosaury boli dokonca operené! Pohľad na dinosaury sa za posledných 50 rokov rapídne menil, zmena akú zaznamenal v posledných pár rokoch je ale ohromujúca. Znovu sme bližšie k pravde, znovu sa dotýkame minulosti za kľúčom poznania samotnej existencie. Len niekedy sa treba zbaviť úzkeho, dogmatického pohľadu spoločnosti.
