Ich zmýšľanie je z časti pochopiteľné. Ale len z časti. Bolo by na mieste 5 dní pred voľbami. Nie vyše dvoch mesiacov.
Zároveň sa však vynárajú ďaľšie otázky. Priebežne sledujem rôzne články týkajúce sa volieb. Mnohé opisujú skutky viacerých súčasných politikov. Pochopiteľne sa niektoré týkajú (nie vždy) úspešného spájania síl.
Ak to myslíte s krajinou úprimne v dobrom, je ťažké sa spájať a spolupracovať s niekým, kto vás podvedie v principiálnych veciach. Takisto sa ťažko robí s ľuďmi, kde je pocit vlastnej jedinečnosti a bohorovnosti veľmi výrazný.
Naším hnacím motorom je spolupráca a chuť vrátiť našu krajinu na cestu prosperity. Kvôli nám, naším rodičom i naším deťom. 8. marca sme začali zbierať podpisy a o tri mesiace neskôr sme mali zaregistrovanú stranu, 149-člennú kandidátku a o pár týždňov nám prieskumy i napriek antikampani ukazujú podporu v rozpätí 1,5 - 2,5%. Chodíme medzi vás, počet odberateľov nášho newsletteru veľmi rýchlo rastie, píšete nám podporné správy.
Čo ma však možno zaráža, je fakt, že výzvu na vzdanie sa v prospech iného politického subjektu stále vidím iba na Modrí, Most-Híd. Nečítal som, že by pán Kostelný, alebo Samo Marec túto výzvu adresovali napríklad Pirátom, ODS, či Demokratom.
Nerozumiem celkovej démonizácií toho, aby sa strany vzdali svojho práva na voľby. A keď už teda mnohí, najmä novinári, vytvárajú pocit, že sa máme vzdať, tak skúsme si pozrieť, že v prospech koho? Hlavne novinári a bratislavská "kaviareň" si myslí, že našou budúcnosťou je Progresívne Slovensko. Rozumiem tomu, že strana nie je zaťažená žiadnou vládou, ale v dnešnom svete môžu naraziť na svoju takmer 100% neskúsenosť s riadením štátu. Treba si pripomínať, že riadenie firmy nie je to isté ako riadenie štátu. Toto je jeden z dôvodou prečo sa s nimi nemôžeme spojiť, keďže naivita s ktorou idú do volieb sa im môže škaredo vypomstiť. Síce v prieskumoch sú pomerne vysoko, ich jadro je však na úrovni cca 8 percent. Ten zvyšok sú väčšinou pravicoví voliči, ktorí sa boja prepadnutia hlasu aj vďaka podobne ladeným článkom, ktoré som opísal a ako menšie zlo to hodia progresívcom. A práve na podobnú démonizáciu PS pred tromi rokmi doplatilo, keď im chýbalo 926 hlasov a ostali pred bránami parlamentu.
SMER 1 a 2? Alebo nedajbože SNS či Republika? Devalvácia štátneho aparátu a politickej kultúry za roky ich vládnutia sa bude naprávať ešte dlhé roky. Alebo SASKA, ktorá má žiaľ povesť povaľača vlád, či OĽANO, ktorého vládnutie sa dá označiť pojmom “Amaterizmus”? Okolo Sme Rodina sa šíri puch populizmu a Milan Majerský nás označil za liberálov.
Sme jedinou stranou, ktorá už dokázala vyviesť Slovensko z marazmu, ktorý tu vznikol po roku 1993. O 30 rokov neskôr sme opäť postavení k realite, ktorá nevyzerá pre nás úplne najlepšie. A ako jediní máme už skúsenosti a schopnosti na to, aby sme opätovne dokázali vrátiť nášmu Slovensku označenie Tigra.
Preto by som mal návrh. Skúsme sa všetci rozhodnúť pre subjekt, ktorý má dobrý a reálne splniteľný program a zároveň je vám sympatický. Komunikujte ho verejne, v prieskumoch, v diskusiách. No kľudne si len pre seba určite aj “Plán B”, čiže subjekt, pre ktorý sa rozhodnete 3 dni pred voľbami, pokiaľ Vaša hlavná voľba bude stále v prieskumoch nízko. Držme si palce …
