Oproti iným ZOO má značné výhody. Zvieratá tu nie sú zavreté ako vo väzení, voľne sa pohybujú a netreba ich pravidelne kŕmiť. Stačí sa len tíško pozerať a vychutnávať si to.
Zvedavý svišť. Niektoré svište už nie sú to čo bývali. Tie, ktoré sú navyknuté na ľudí pri turistických chodníkoch, vám dovolia pozorovať ich už z pár metrov. Nezneužívajte to, buďte k nim ohľaduplní. Už som sa stretol aj s tým, že ľudia v snahe uvidieť svišťa, im hádzali horiace noviny do nory. Svišť je stále zriedkavosťou a treba ho chrániť. Pre nich samotných je možno i dobre, že si už čiastočne zvykli na prítomnosť človeka a nemajú z neho až taký strach. Pretože pri množstve turistov, ktorí často prechádzajú v okolí ich obydlí, by neustálym vyrušovaním a stresom trpeli omnoho viac.
Podobne to platí i o kamzíkoch. Tento konkrétne bol zvedavý na to čierne čudo, čo držím v rukách (fotoaparát). Zrejme už sa mu v minulosti ušla nejaká potrava od turistov. A myslel si, že aj ja mám pre neho niečo dobré. Bohužiaľ nie, s tým som nerátal. Keď videl, že mu nič chutné neponúkam, rýchlo sa vzdialil.
Vidieť kamzíka na horách už nie je takou vzácnosťou, ale vždy je to veľmi pekný zážitok.
Líšky vidím pri svojich potulkách pomerne často. Táto konkrétne mala zrejme na blízku mladé. Vídaval som ju na tom istom mieste po viac večerov. Vždy bola na love. Raz dokonca predo mnou vyhnala na lúku zajaca a bežala za ním. Bohužiaľ v ten večer zajačina nebola. Zajac bol rýchlejší. Aj som sa ich pokúsil odfotografovať, ale boli príliš ďaleko.
Prvý večer, ako sme sa na tejto lúke spolu stretli, na mňa začala nervózne brechať. Zjavne sa jej nepozdávalo, že má v revíre votrelca. Pretože žije pomerne blízko ľudských obydlí, je už tiež čiastočne zvyknutá na ľudskú prítomnosť. Ale na menej ako 100-150m si ma aj tak nepustila.
Niekedy sa mi stane, že idem lesom a nechtiac vyplaším zviera, ktoré som predtým nevidel. Tak to bolo i v prípade tohoto srnca.
Už som sa vracal domov, keď tu zrazu na lúku vyšla srnka. Videla ma, ale vôbec si ma nevšímala. Zrejme voňajúca pastva bola väčším lákadlom. Darmo hlad je hlad. Zrejme usúdila, že som neškodný.
Keď uvidíte zviera, zostaňte ticho nehybne stáť. Niekedy vás zvieratá prestanú registrovať i keď ste im priamo na očiach. Raz sa mi stalo, že som sa takto nehybne stojaci ocitol priamo uprostred stáda vysokej. Boli tak blízko, že som ich mohol pohladiť. Vetrili, zjavne ma cítili, ale nevedeli, kde som, pretože som bol trošku priclonený stromom, pôsobil som na ne možno ako ďalší kmeň.
Je dobré, že ešte u nás žijú zvieratá. Aj keď mám pocit, že ich z roka na rok ubúda. Už nevidím veľké stáda vysokej, tak ako to bolo pred rokmi, keď ma otec začal vodievať do lesa. V dnešnej dobe sa na týchto územiach preháňajú stáda motorkárov, skútrov a štvorkoliek. Po večeroch počujem výstrely pytliakov - niekedy i s poľovným lístkom. Fotografie týchto "zvierat" ale nie sú vhodné na publikovanie... Kto by sa aj na ne pozeral?
