Celý týždeň som po škole chodil s otcom na ryby, lebo sa začala sezóna. Chodili sme, či pršalo, či fúkal vietor, no jednoducho stále. A z toho som zrejme ochorel. V sobotu som sa ráno zobudil a mal som upchatý nos, bolelo ma v hrdle, nebolo mi dobre. Zišiel som po schodoch do kuchyne. Mama hneď vedela, že som chorý. Povedala mi: „Milan ty si opäť chorý.“
Hneď som vedel, že to vie podľa toho, že vyplazujem jazyk, ale radšej som sa jej spýtal, že odkiaľ to vie. Ona odvetila: „Veď vyplazuješ jazyk a to robíš iba vtedy, keď si chorý.“
Ja fakt neviem, prečo to s tým jazykom robím. Je to môj osobný zvyk? Nie. Jednoducho to je už niečo, čo robím automaticky bez toho, aby som si to uvedomoval. Dnes som navštívil lekárku. Povedala mi, že je to angína, že musím byť celý týždeň doma zo školy.
Tento školský rok som v škole dosť vymeškal kvôli chorobe. Keď som to povedal mame, tá len prevrátila očami a začala mi vyčítať, že som bol na rybách. Teraz už viem, že celý týždeň budem počúvať od mamy len samé výčitky, že som chodil na ryby a že v škole veľa vymeškám.
P.S. Okrem vyplazovania jazyka aj škrípem zubami.
