Volám sa Milan a mám 15 rokov. Mám rád dobré jedlo, šport (hokej, futbal, tenis) a rád lovím ryby. Zoznam autorových rubrík: Moja rodina, O mne, Čo vidím a počujem, Súkromné, Nezaradené
Pár dní dozadu otriasla celým svetom informácia, že „kráľ popu“ Michael Jackson je mŕtvy. Priznám sa, že z jeho náhlej smrti som zostal zaskočený aj ja, keďže niektoré jeho skladby sa mi naozaj veľmi páčili. No musím povedať, že to, čo som videl a počul vo včerajších televíznych novinách ma zaskočilo a nemilo prekvapilo omnoho viac, ako jeho samotná smrť.
Nie, neuhádli ste. Tento článok nebude o relácii, ktorá chodila počas školského roka každú nedeľu na televízii Markíza. Tento článok bude o mojej skvele prežitej sobote, ktorá sa nedá ohodnotiť nijako inak ako „skvelý deň“.
Tohto ročné letné prázdniny boli proste super. Určite ich zaraďujem medzi moje najlepšie. Možno aj boli najlepšie. Obsahovali všetko čo mali a videl som všetko čo som chcel.
Od tohto ročného Valentína ubehol týždeň a ja som až teraz pochopil o čom vlastne Valentín je. Už pár dní mam chrípku, ciže nechodím do školy. V škole som nebol ani na Valentína. Práve vtedy začala moja choroba. Zobudil som sa o 6:00 na to, že sa celý trasiem a je mi zle. Zmeral som si teplotu a ručička teplomera sa zastavila na 39,3 °C. Bolo mi hrozne a tak som si ľahol a zapol telku.
Na začiatok tohto článku sa chcem všetkým ospravedlniť za to, že som štyri mesiace nenapísal žiadny článok. Ako už niektorí viete, som veľký rybár a bola rybárska sezóna, takže som nemal na blog veľa času... Ale teraz už prejdime k tomuto článku.
Pred dvomi týždňami v sobotu sa u nás na neďalekom jazere uskutočnili detské rybárske preteky. Keďže som veľký rybár, tak som tam samozrejme nemohol chýbať.
Asi pred mesiacom som bol doma iba ja so sestrou. Nemal som, čo robiť, nudil som sa. A tak som sa vybral za sestrou, že sa jej spýtam, či si so mnou nezahrá nejakú spoločenskú hru.
Keď som chorý, ako práve teraz, stále vyplazujem jazyk. Podľa toho mama zistí, že mám zdravotné ťažkosti.
Presne pred týždňom, v utorok 8. mája, som oslavoval moje trináste narodeniny. Zišli sme sa celá rodina. A ja som zasa o rok starší.
Keď dostanem v škole zlú známku, som veľmi nahnevaný, nervózny, smutný a sklamaný. Ale veď to je normálne. To prežíva asi každý školák, keď dostane zlú známku. Ešte donedávna som si myslel, že zlá známka patrí k tým najhorším veciam, ktoré ma môžu v živote postretnúť. Mýlil som sa. Svoj názor som zmenil v sobotu poobede.
Prečo som rád, keď brat nemá frajerku? Preto, lebo je to pre mňa oveľa výhodnejšie, ako keď frajerku má.
Určite má veľa ľudí rado horory. Ja mám k nim veľmi zvláštny vzťah: bavia ma, ale zároveň sa ich aj bojím.
Môj vankúš, ktorý mám od narodenia, má svoje vlastné meno. Doma máme fotky, ktoré boli nafotené hneď po mojom narodení a príchode z nemocnice. Už vtedy som s ním zaspával a zaspávam s ním dodnes.
Môj brat je pre mňa veľmi dôležitý z dvoch dôvodov. Je mojim bratom a zároveň aj najlepším kamarátom. Mám ho rád z celého môjho srdca. Keď ho o niečo poprosím, vždy sa mi snaží vyhovieť.
Ľudia majú na mobilných telefónoch rôzne pozadia a zvonenia, podľa ktorých sa dá zistiť o aký typ človeka ide. Väčšinou každý človek má obrázok a zvonenie také, ktoré ho najlepšie vystihuje a charakterizuje. Výnimkou nie je ani moja rodina.
