Keď som prišiel do jej izby, tak sa učila. V pravej ruke držala knihu z literatúry a v ľavej plyšového medvedíka. Ľahol som si vedľa nej. Chcel som sa jej spýtať, či sa so mnou zahrá. Ale nedalo mi to. Najprv som si chcel dobre obhliadnuť toho medvedíka. Zobral som jej ho z ruky. (Samozrejme toho plyšáka som videl aj dávno predtým, ale nikdy mi nenapadlo spýtať sa naňho.) Sestra mi začala nadávať, že čo jej beriem jej „Karolka“ z ruky.
Hneď, ako toto povedala, som vedel, odkiaľ ho má. Ale radšej som sa jej spýtal. Povedala mi presne to, čo som si myslel. Povedala mi, že je to medvedík od jej frajera, ktorý dostala na Valentína. Ešte mi povedala, že ho pomenovala podľa frajera a že pre ňu je ten medvedík ako pre mňa môj vankúš „Mudínek“.
Pochopil som, prečo bola nahnevaná, keď som jej ho zobral z ruky. Ja som tiež taký háklivý na môjho „Mudínka“. O „Karolkovi“ a o „Mudínkovi“ sme sa rozprávali asi hodinu, takže som sa jej ani neopýtal, či sa so mnou zahrá spoločenskú hru. V podstate už na tom ani nezáležalo. Len mi napadlo, aký talizman má brat Marek a či mu dal aj nejaké meno. Musím sa ho spýtať.
