Preteky sa mali začať v sobotu o 7:00 a mali trvať do 12:00. Ja som tam išiel s otcom už deň vopred. Takže v piatok okolo 14:00 hodiny sme vyrazili. Samozrejme ešte predtým sme si pobalili všetky potrebné veci. Bolo toho plné auto.
Keď sme tam prišli bolo mi hrozné teplo a tak som sa ihneď išiel okúpať do jazera. Otec zatiaľ povibaloval veci a spravil nám pohodlie. Už v piatok som skúšal na čo ryby berú, aby som cez preteky vedel čo mám dať na háčik. V piatok som chytil 7 karasov ale to nebolo až také podstatné, lebo pre mňa bolo dôležité až to, čo chytím cez preteky v sobotu. Podvečer za nami prišli kamoši, mama, brat, sestra. Dobre sme sa všetci bavili.
Môj brat nie je rybár, ale keď občas príde za mnou na ryby tak si tiež rád zachytá. Viem, že ho poteší, keď mu dám vytiahnuť nejakú rybu a tak som mu požičal moju udicu a on chytil krásneho karasa. Najväčšieho zo všetkých. Bol z toho veľmi šťastný. Keď všetci poodchádzali, tak sme sa s otcom rozhodli, že pôjdeme spať. Ale zistili sme, že sme doma zabudli stan a tak sme si museli pripraviť veci na spanie v aute. Ľahli sme si asi o 23:00. Otec bol veľmi unavený z práce a tak zaspal hneď, ale ja som nijako nevedel zaspať. Stále som rozmýšlal na čo budem ráno chytať, či niečo chytím a ako dopadnem. Nakoniec som konečne zaspal.
Ráno som sa zobudil o pol piatej, lebo sa mi veľmi nepohodlne spalo. Ešte som si podkŕmil na to miesto kam som hádzal, aby som tam nalákal ryby. Jazero bolo plné detí. Presne o siedmej organizátori vystrelili s pištole a dali signál, že sa to môže začať. Prvé tri hodiny sa mi vôbec nedarilo. Mohol som chytať na všetko možné, stále nič. Už som sa začal báť, že nechytím nič. Potom to prišlo. Na háčik som napichol kukuricu a hneď som mal prvého karasa. Za tým hneď ďalšieho a ďalšieho a ďalšieho. Organizátori vždy chodili a zapisovali koľko ryba meria. Ten kto bude mať najväčší súčet centimetrov vyhráva. Napokon som chytil štyroch karasov. Spolu merali 126 cm. Stále som nevedel koľký som skončil.
Išlo sa vyhodnocovať. Všetci súťažiaci sa mali postaviť do radu. Spolu nás bolo sedemnásť.Na stôl vyložili ceny. Ten kto bol prvý si mohol vybrať akú chcel cenu. Hlavný organizátor vyhlásil: 1. miesto vyhráva Milan Kopča. Ja som ostal úplne zháčený, lebo som mal stres ísť si po cenu. Napokon ma jeden kamoš postrčil, aby som tam išiel. Vybral som si udicu, silóny, štuple, šrot, bliskáče, háčiky, olova a ešte všeličo iné. Bol som strááášne šťastný, že som to vyhral.
V júli mám ísť reprezentovať našu dedinu na preteky do Skalice. Už sa teším.
