Na láske, čo muža ženie k žene, čo na srdce povýši sa v poníženie.
Na láske, čo v svete nie je, čo na póze zaľúbi sa v odsúdenie.
Ó, žena, byť tajuplná krása, byť nepochopená.
Ó, žena, byť stále zaľúbená, zrádza samú seba.
Ó, žena, byť po láske prahnúca, stráca pravé mená.
Ó, žena, byť večne túžiaca, stále sa zapiera.
Ó, žena, byť nehou vnútri tečúca, telom sa zadúša.
Ó, žena, byť spasiť chce, byť nezachránená.
Ó, žena, byť slabšou nádobou, byť slávou muža?
Ó, žena, byť svojhlavou, byť majestát?
Ó, žena, kto ťa nájde, kto zažehná tvoj mat?
Ó, svet, kde sa podeješ?, biť bok mužovi si odlúčil, biť hlavu žene sa vysmeješ!
Ó, svet, sám si rozlúčil, sám seba rozmelieš!
Ó, mužena, ty však pamätaj, On je láska, večný dar!
Ó, svet, ty vieš, Ten dar lásky, súd k víťazstvu privedie!
