Ste v šoku, Milan? ... akoby ste nemohli uveriť tomu,čo sa stalo!
Plakal som! No ako dní idú za sebou, ukázalo sa,že nie je to tak strašné,...
Zistil som z rozhovorov, ze kto naozaj som! Ti najviac chudobní, najviac zranitelní mi zrazu ukázali cestu. Nie je to ani psychiater a ani lekár. Naučil som sa nepodliehat panike ci stresu...,táto situácia ma naučila o hodnote priateľstva. Pracujem ako osobný asistent pre nemecky hovoriaci trh už asi 11 rok. Pre známych lekárov,dnes farmaceutičku či zubárku, či nemeckého právnika. Nie som z ľudí, ktorí závidí. Vyrastal som v detskom domove, hračky sme nemali ako iné deti a jedla nebolo ako dnes u pani farmaceutičky. Nechcem tým nikomu na Slovensku krivdit, pretože ľudia nemôžu za správanie môjho otca. Myslím tým, že mi okolie viac pomáhalo bez rodiny fungovať a stať sa tým, čím som dnes. Píšem blog pre SME.sk, články pre 3 najväčšie mesto na Slovensku a precestoval som celé Nemecko,Rakúsko či Holandsko. Pracoval a pracujem pre bohatších Rakúšanov, Nemcov. Bavilo ma od detstva zdravotníctvo a otázka zdravia. Takisto písanie slohových prác. Dnes článkov, blogov. Odišiel som trochu od témy závisť. Myslím si, že nás správne vychovali. Závisť mi nič nevraví. Ja som spokojný s tým,čo mám... Viem si vážiť to, čo mám. A ostatní ma nikdy nezaujímali. Ano, možno som arogantný ale každý sme nejaký...no nezaujíma ma kto, čo robí a kto ,s kým chodí a podobné dristy. Takže je to len otázka priateľstva.
Dnes som hrdý na seba, pretože tá zlá situácia ma naučila komu som veril a ...že sa učíme celý život spoznávať ľudí. Povedať poznám niekoho je dosť silné slovo,pretože v priebehu zlej sekundy Vás vie zradiť každý! Zdravie nás vie zradiť v priebehu nanosekundy.
