Pre tých, ktorí nečítali môj predchádzajúci blog, toto je pokračovanie.
http://milanroman.blog.sme.sk/c/440212/kuba-ako-je-to-tam-naozaj.html
Vidíte veľké domy postavené vedľa kedysi súkromných hotelov, natruc postavené tak, aby z hotela nebol výhľad, tesne pri ich oknách.
Autá ľudia veľmi nemajú, na diaľniciach je prázdno, dokonca občas vidíte po nich ísť koč s koňom. Kubánci stopujú tak, že skáču až do tretieho pruhu, vládne autá majú prikaz brať stopárov, lebo pravdepodobne idú do práce. Síce by podľa mňa v tej práci nikomu nechýbali, no ale.. plná zamestnanosť.
Stopárov pribúda, lebo keďže v Havane bývajú v dvojizbovom byte aj tri generácie spolu, tak vláda im ponúka staré chatrče mimo Havany, aby bývali tam. Majú potom problém dostať sa do práce.
Pri cestách sú veľké budovy ako u nás kedysi colnice, vraj kvôli kontrole. Nikdy nás nezastavili, a keď sa pýtam čo kontrolujú, delegátka už zjavne naštvaná odpovedá, že oni vedia, čo majú kontrolovať. Žena mi hovorí, aby som sa už radšej nič nepýtal.
Ked prechádzate Havanou, každých desať metrov vám niekto ponúkne cigary na predaj. Jednému sme povedali, že ok. Vtiahol nás do svojej chatrče bez dverí, izby oddelené závesom, v dvoch izbách osem ľudí. Poslal ostatných preč a vyťahuje rôzne druhý cigár, vraj 4e kus. U nas stoja 25e. Zo zvyku sa jednám a dostanem ich za 2e a ešte krabičku ako bonus. Igelitku tam nepoznajú, zabalí mi ich do novín. Ked kráčam Havanou s nákladom v novinách, chlapi sa na mňa chápavo usmievajú a nikto už cigary neponúka. Zjavne miestny štandard.
Delegátka hovorí, že sú u nich dva druhy kubánskych pesos, jedny zarábajú domáci, ostatnými platia turisti, niečo ako kedysi u nás bony. Vraj sa spomína menová reforma, ale v tv hovorili, že nebude. Radšej som ticho. V každom prípade delegatka nám ponúkne lepší kurz a pre istotu má v Čechách tajný účet v eurách. Snáď sa to tam niekto nedočíta a nepokazil som jej život.
Na cestách autobusom bolo super, že sa nastupovalo s fľašami rumu. Delegátka vždy mala rum, akurát nevedela nikde zohnať colu, tak nosila k tomu džús alebo citronádu.
Atmosféra sa na Kube uvoľňuje, spomína delegátka. Napríklad, keď sa chce niekto vysťahovať do USA tak môže, ale deti musí nechať tu... Sloboda po kubánsky. Hovorí, že médiá nafukujú veci, keď spomínajú tých, čo na člnoch a pltiach utekajú na Floridu. Moja otázka, že prečo nikto nevesluje opačne z Floridy na Kubu, je zjavne opäť nevhodná. Vraj sa dokonca niektorí potom z USA vrátia, keď zistia, že deti im Kuba nevydá. No ale toto...(???) Kúšem si do jazyka.
Slávna Zátoka svíň vyzerala ako bagrovisko v Adamove pri Gbeloch pred 20rokmi. Také slávne miesto a nikde nič.
Najkrajšia stavba na Kube je podľa mňa slávny Al Caponeho hotel. Zjavne mal vkus a peniaze. Domáci sem majú vstup zakázaný, my tam vchádzame bez problémov. Hotel stojí na kopci nad mestom a kvôli polohe tam mali kubánci kedysi namierené rakety na USA. Teraz ich tam už nevidím, ale ako som to tu spoznal, tipol by som, že ich ukradli a predali.
Na silvestra sme sa zastavili v bare pomenovanom po Beatles, vonku je ich socha obkolesená reťazou, čašník nám hovorí, že sa jej nesmieme dotýkať. No určite, trepem sa 13 hodín v lietadle, aby mi čašník zakázal dotknúť sa Lenonovej sochy...
Je super prísť ako kapitalista do socializmu, je dobré to opäť zažiť. Ale najlepší je pocit, že viete kedy to skončí, a že môžete odísť.
