Ak by som bol tento rok Američanom, s najväčšou pravdepodobnosťou by som sa zaradil do kategórie nevoličov. V týchto týždňoch sa debatuje o neľahkej situácii amerických voličov. No ak by boli voľby u nás, neboli by sme na tom rovnako? Aký výber by mal slovenský pravicový volič, ak by sa voľby u nás konali v rovnakom čase ako v USA?
Na jednej strane by sa mohol rozhodnúť medzi subjektami, ktoré sú dnes súčasťou vládnej koalície. Argument, že oklamali svojich voličov tým, že išli do vládneho zväzku so Smerom Roberta Fica neobstojí. Ani jedna z "pravicových strán" totiž pred voľbami koalíciu s Ficom neodmietla. Stačí si spomenúť na slová ich lídrov na plese v Spišskej Novej Vsi (Ľudia si to zaslúžia) či na mítingu v Galante (Kvôli programu je to psia povinnosť).
V druhom prípade by mal v prípade predčasných volieb pravicový volič dnes na výber dve strany z opačného politického tábora. Lenže, ponúkajú mu svetlo na konci tunela? Áno, prestať kradnúť je dôležité a nevyhnutné. Ale stačí to? Jedna z nich vlastne ani nechce na svoje plecia zobrať exekutívnu zodpovednosť. O druhej vieme len to, že jej líder nechce migrantov a Merkelovú, časť z jeho poslancov by tých migrantov aj chcela, a že ucelenú predstavu problémoch a riešeniach pre sociálny systém má jeden z jej poslancov. Ktorý je mimochodom v politickej opozícii so svojim šéfom.
Možno niektorí z vás teraz budú krútiť hlavou nad tým, kto tieto riadky vôbec píše. Samozrejme, volebný výsledok každého jedného z vás k tomuto oprávňuje.
Lenže práve vyššie uvedené riadky sú dôvodom, pre ktorý sa sa ešte raz pokúsime vrátiť SDKÚ-DS na politickú mapu. Začíname úplne od nuly (resp. od 0,26%). Som totiž presvedčený, že na slovenskú politickú scénu sa musia vrátiť ľudia, ktorí okrem zastavenia kradnutia dokážu ponúknuť aj reálnu, zmysluplnú a potrebnú víziu ďalšieho fungovania našej krajiny. Najbližšie mesiace ukážu, či sa nám to podarí. Verím však, že áno.
Milan Roman, prvý podpredseda SDKÚ-DS
