Dnes zomrel pápež František – hlava katolíckej cirkvi, počas pôsobenia ktorej pre mnohých konečne začala fungovať ľudskejšie. Pápež, ktorý do Vatikánu priniesol moderné zmýšľanie, odvahu pomenovať zlo a súcit, ktorý nebol rezervovaný len pre „svojich“. A hoci bol terčom kritiky aj zvnútra cirkvi, nepoddal sa a bojoval s predsudkami. .
Aj pre mňa – niekoho, kto sa už dávno od cirkvi odvrátil, sklamaný jej zatuchnutosťou a neochotou otvárať sa svetu – bol František sympatickou postavou. Jeho slová a skutky ukazovali, že viera nemusí byť synonymom dogmy, že evanjelium možno žiť bez politických manipulácií a rigidného moralizovania.
Na Slovensku sa katolícka cirkev v posledných rokoch často spájala skôr s politikou než s evanjeliom. Pastierske listy odporúčajúce „tých správnych kandidátov“, kázne plné kultúrno-vojnových výkrikov… Mnohých to odradilo. Práve pre týchto ľudí bol pápež František symbolom nádeje – že cirkev môže byť aj iná, ľudskejšia, pokornejšia.
Ospravedlnil sa obetiam sexuálneho násilia zo strany duchovných, zastával sa menšín, a často radšej počúval, než kázal. Nech je jeho odkaz silnejší než odpor tých, ktorí ho počas života brzdili.
Nech odpočíva v pokoji…
