Predseda SNS sa zjavne stále nepreniesol cez politickú potupu, ktorú mu priniesla rekonštrukcia vlády. Prišiel o všetky ministerstvá, najmä o vytúžené Ministerstvo športu. To mu — aspoň v jeho očiach — vyfúkol „zradca“ z Očovej, Rudolf Huliak.
Nepomohla ani umiernená verejná komunikácia smerom k Ficovi, pri ktorej zjavne nebolo zachované listové tajomstvo.
A tak Andrej Danko posledné týždne neúnavne torpéduje vlastnú koalíciu. Veď keď už nemôže vládnuť, aspoň nech je trochu humbug. Najnovšie boduje zrušením transakčnej dane a návrhmi na tvrdší postoj voči opozícii.
Teraz ho hnevá, že Smer podľa neho už koaličných partnerov vlastne nepotrebuje. Vládna strana je vraj opitá mocou — čo musí byť pre dlhoročného abstinenta mimoriadne provokatívne. Danko opäť zopakoval, že Fico je politicky izolovaný.
Rozohnil sa natoľko, že vyhlásil: pri Ficovi politicky zomierať nebude.
Dokonca posiela Roberta Fica z politiky a naznačuje, že raz bude lídrom on sám. Nuž, fantázii sa medze nekladú a slovenská politika už prežila aj väčšie absurdity.
Postoj Andreja Danka pripomína malého chlapca, ktorému jeho „veľký a mocný brat“ zobral obľúbenú hračku. Teraz netrpezlivo čaká, kým brat odíde z izby — a on sa konečne stane pánom sveta.
Pragmaticky uvažujúci čitateľ však zrejme tuší, že Danko túto abstinenciu (od moci) bude musieť znášať ešte dlho. Možno desiatky mesiacov. Alebo aj celé volebné obdobie. Dúfajme, že mu dovtedy vydrží trpezlivosť. A fantázia.
