Víkendové voľby do EP na Slovensku naznačili viacero vecí, o ktorých by sa v kaviarenskom zariadení dalo pojednávať s primeranou vážnosťou celé hodiny. Obmedzím sa na konštatovanie, že Smeru nevyšla mobilizačná kampaň proti triednemu nepriateľovi, Progresívnemu Slovensku. Nepomohlo ani hádzanie viny, za nechutný útok na premiéra, na opozíciu.
Iste, voľby do EP nie sú z hľadiska domácej politiky také dôležité ako voľby do NR SR alebo tie prezidentské. Ale pokiaľ vládna koalícia tlmočila Pellegriniho víťazstvo, ako potvrdenie od voličov, že súhlasia s ich politikou, tak i teraz dostali odpoveď. Nie všetci občania oceňujú kroky vládneho trojlístka. Zároveň nikto výsledky volieb nespochybňuje a všetci ich berú na vedomie.
Dve strany, ktoré zaostali za očakávaniami, sú Sas a SNS. Pri liberáloch ma to obzvlášť mrzí. Volil som ich v septembri 2023. Mali kvalitnú kandidátku a ako vždy, dobrý program. „SASKA” nakoniec získala 6,32 % hlasov a 11 poslaneckých mandátov v slovenskom parlamente. Horšia bola už len Dankova SNS.
Žonglovanie s mandátmi sa nevypláca
Keď však liberáli predstavili kandidátku do eurovolieb, bol som z nej natoľko rozčarovaný, že som si založil tento blog a môj prvý článok s názvom „Liberálny volič píše: NR SR nie je holubník," som venoval práve sulíkovcom. Traja zo štyroch poslancov, ktorých som krúžkoval, menovite Marcinková, Bitó-Ciganiková a Krúpa, chceli pol roka od národných volieb „utiecť“ zo slovenských opozičných lavíc do Bruselu.
Nevedno či je za tým frustrácia z pobytu Sas v opozícii alebo, len ako sa hovorí, „nejsou lidi“ a strana donekonečna recykluje tie isté popredné tváre. Opozičný volič však takéto žonglovanie s mandátmi nemá rád. To, čo akceptuje elektorát Smeru, SNS alebo Oľano, nemusí byt prijateľné pre voliča Sas. A neobstojí ani argument, že chceli pomôcť svojmu čestnému predsedovi Sulíkovi k mandátu europoslanca, pred tým, ako odíde na politicky dôchodok do Austrálie.
Pre Sulíka ide o prvý výrazný neúspech po rokoch. Chýbalo mu len okolo tisícky hlasov. Ukazuje sa, že kvalitný volebný program nestačí. Strana by mala zapracovať mladších členov, aby sa pri voľbách na nás z billboardov nepozerali tie isté tváre. Zároveň by mali voličom ukázať, ako si vážia svoj aktuálny mandát v NR SR, keď sa ho ani nie po roku, snažia opustiť. Politika sa totiž robí aj z opozície.
Pre Sasku je toto užitočná facka. Ak sa strane nepodarí zbaviť nálepky Richarda Sulíka a nerozšíri svoj ľudský kapitál, môže sa im stať, že po najbližších voľbách zostanú po prvý raz pred bránami parlamentu. To by bola pre slovenskú politickú scénu nepochybne strata.
Nedocenený predseda
Ani druhý z bývalých predsedov NR SR sa do Bruselu baliť nemusí. SNS získala len 1,9 %. Andrej Danko považoval europarlament za vhodnú exit-stratégiu pre seba samého. V koalícii nemá najsilnejšiu pozíciu. Aj, keď aktuálne bojuje o to, aby získal post predsedu NR SR, nemá nič isté. Danko je politický obchodník, a cíti sa nedocenený po tom, ako podporil Petra Pellegriniho v druhom kole prezidentských volieb. Predseda SNS, teda bude musieť svoj politický boj viesť na domácej pôde. Výsledok národniarov v eurovoľbách je jednoznačným neúspechom.
Zároveň, je to dobrá odpoveď pánovi ministrovi Tarabovi. Ten sa “onehdá” arogantným spôsobom ohradil voči poslankyni PS Zore Jaurovej, keď v diskusii na TA3 kritizovala zámer vlády robiť zmeny v RTVS. “Kto ste vy? My sme vyhrali voľby, vy ste opozícia,”
Nuž pán minister, my sme voliči. Strana SNS, ktorej nie ste ani členom, získala vo voľbách od voličov 5,62 %. Výsledok na úrovni štatistickej chyby. Ako by povedal istý Béla Bugár, človek môže vyskakovať len do výšky svojho volebného výsledku. Nie ste feudál, ktorý rozdeľuje a panuje.
Ste ministerský úradník z vôle voličov. Máte možnosť spravovať rezort životného prostredia, navrhovať legislatívne zmeny, ktoré uznáte za správne. Ste príslušníkom najmenšej koaličnej strany, vo vláde s tesnou väčšinou. Pocit nadradenosti, preto nie je na mieste. História si pamätá množstvo poslancov alebo ministrov, ktorí prepadli pocitu nenahraditeľnosti. Väčšinou nakoniec skončili pred bránami parlamentu.
