Robert Fico sa rozhodol zúčastniť na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve. Hoci si výročie porážky nacizmu zaslúži úctu, spôsob, akým sa premiér rozhodol reprezentovať Slovensko, vyvoláva vážne otázky. Zo všetkých krajín Európskej únie sa na tieto oslavy do Ruska nechystá žiadny významný štátnik – dokonca ani Viktor Orbán, známy svojimi blízkymi vzťahmi s Moskvou. Fico tak bude v spoločnosti štátov ako Abcházia, Bielorusko, Kazachstan, Venezuela, Kuba či Turkmenistan. Je to spoločnosť, do ktorej Slovensko nepatrí.
Pre Slovenskú republiku je to hanba – a dôsledok Ficovej zahraničnej politiky „na všetky svetové strany“, ako to výstižne kritizoval aj prezident Peter Pellegrini. Fico tvrdí, že ho od cesty do Moskvy nikto neodradí, čím ignoruje varovania viacerých európskych lídrov vrátane šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallas. Tá vyzvala štáty únie, aby sa týchto osláv nezúčastnili, pretože v súčasnom kontexte ide o politické gesto, nie historickú spomienku.
Prezident Pellegrini vyjadril znepokojenie nad tým, že Fico pri svojej „všesmerovej“ politike čoraz častejšie zabúda na Západ. A ten si to všíma. Fico mal nedávno odcestovať do Veľkej Británie, no cestu náhle zrušil pre údajné pracovné vyťaženie. Možno len špekulovať, či za tým nebola neochota britského premiéra Starmera stretnúť sa so slovenským partnerom, ktorý ide o niekoľko dní neskôr do Moskvy po boku autoritárskych režimov.
Kým Fico doma hrá rolu sebavedomého lídra, ktorý sa nebojí konfrontovať EÚ, v praxi sa ukazuje, že Slovensko pod jeho vedením stráca svojich západných spojencov. Keď však potrebuje praktickú pomoc – napríklad pri epidémiách ako slintačka a krívačka – obracia sa späť na Európsku úniu. Pomoc z Moskvy totiž nepríde.
Cesta do Moskvy na oslavy víťazstva nad fašizmom by nebola sama o sebe problémom – nebyť kontextu. Fico tam nejde len položiť veniec padlým. Ide sa tam postaviť po boku Vladimira Putina a jeho režimu, ktorý dnes vedie vojnu proti Ukrajine, porušuje medzinárodné právo a ohrozuje bezpečnosť Európy. A to už nie je pietna spomienka – to je gesto legitimizácie agresora v mene celej krajiny.
