Už v sobotu pristúpime k volebným urnám, aby sme v prvom kole odovzdali hlas svojmu kandidátovi na prezidenta. Hoci je pravdepodobné, že nového prezidenta SR spoznáme až po druhom kole volieb 6. apríla, už najbližší víkend veľa napovie.
Za hlavných kandidátov na účasť v druhom kole sa dlhodobo považujú predseda strany Hlas Peter Pellegrini a Ivan Korčok, nezávislý kandidát s podporou opozičných strán.
Podľa februárového prieskumu agentúry AKO by v prvom kole získal Pellegrini rovných 39 % a Korčok 37,2 %. Tretí by skončil Štefan Harabín s 8,1 %. V marci namerala agentúra Focus Pellegrinimu 34,4 %, Korčokovi 33,1 % a Harabinovi 12,7 %. Oba prieskumy zverejnil aj portál SME.
Kariérny politik Pellegrini
Prezidentská kandidatúra predsedu Hlasu je pochopiteľnou snahou o zavŕšenie jeho politickej kariéry. Rodák z Banskej Bystrice je kariérnym politikom. Ako uvádza vo svojom životopise, členom Smeru-SD bol od roku 2000. V roku 2006 sa prvý raz stal poslancom NR SR. Predtým pôsobil ako asistent poslanca Ľubomíra Vážneho.
Po roku 2012 nabrala jeho kariéra na obrátkach. Postupne vystriedal rôzne posty. Stal sa štátnym tajomníkom na Ministerstve financií SR, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR, či predsedom NR SR.
Po vražde Jána Kuciaka krátko viedol Ministerstvo kultúry SR a nakoniec vystriedal Roberta Fica na poste premiéra. Môžeme, teda povedať, že „do zbierky“ mu chýba už len funkcia hlavy štátu.
Obavy voličov o osud strany Hlas
Voliči Hlasu však môžu celú situáciu chápať odlišne. Strana je do značnej miery budovaná okolo osoby Petra Pellegriniho. Ako jeho prípadní nástupcovia na čele strany sa spomínajú najmä Richard Raši, Erik Tomáš či Denisa Saková. Pri všetkej úcte k menovaným, aj keď ide o úradujúcich ministrov, ich politická váha nie je taká významná.
Priaznivci strany Hlas by tak neochotou voliť Pellegriniho mohli vyjadriť svoju obavu o budúcnosť strany. Navyše od posledných volieb do NR SR uplynulo sotva pol roka. Volič právom môže cítiť sklamanie. Legitímna je aj otázka, čo by po prípadnom nástupe predsedu Hlasu do Prezidentského paláca, bránilo opätovnému spojeniu Smeru a Hlasu.
Svoje o neúspešnej prezidentskej kampani vie aj premiér Robert Fico. Toho voliči v roku 2014 síce posunuli do druhého kola, no tam ho porazil nestraník, prichádzajúci z podnikateľského prostredia, Andrej Kiska. Nechcem znevažovať prácu Kiskovho volebného tímu, odviedli kus dobrej roboty, rovnako nemalou mierou prispeli voliči z opozičného spektra. Rozhodujúcou však podľa mňa bola neochota elektorátu Smeru, vzdať sa svojho predsedu. Podobnému problému môže teraz čeliť aj Pellegrini.
Aj štvrtá Ficova vláda potrebuje svojho Kisku alebo Čaputovú
Robert Fico sa bez ohľadu na výsledok prezidentských volieb môže cítiť komfortne. Pokiaľ vyhrá Pellegrini, vláda môže mať relatívnu istotu, že zákony bude ako prezident podpisovať bez väčších problémov. Na druhej strane by tak Fico prišiel o svojho politického súpera, na ktorého by v prípade potreby mohol odvracať pozornosť. Tak, ako to robil pri Kiskovi a Čaputovej.
Ak by zvíťazil Korčok, mohol by ho Fico označiť za liberálneho prezidenta „progresívcov“ či za ďalšiu Sorosovu bábku. Presne to je totiž rétorika, na ktorú voliči Smeru počujú. Preto sa môže zdať, že pre štvrtú Ficovu vládu, by mohlo byť dokonca výhodnejšie, aby sa prezidentom stal Ivan Korčok. A vzhľadom k tomu, akú osobnú kampaň viedol voči svojmu koaličnému partnerovi Pellegrinimu, predseda SNS Danko, nie je vylúčené, že sa to nakoniec podarí.
