Zdravotné sestry! Čo si ešte nevymyslia?

Zoberie kartu, niečo zapíše a čakáte. Kto je objednaný a kto zasa nie? Akútne prípady? Žiadne? Alebo iba jeden? Samý otáznik, tak ako je pre väčšinu z nás otáznikom práca zdravotnej sestry. Som chorý, a prvý koho stretnem, samozrejme, okrem húfu mne podobných, je zdravotná sestra. Prísna! Milá! Usmiata! Vážna! Jednoducho človek!

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (30)

Stretol som jednu v domove dôchodcov. Tam je ich už pomenej, veď kto už by potreboval zdravotnú či ošetrovateľskú starostlivosť v sedemdesiatke? Zasa ten otáznik. Čo už... Vraj na to stačia opatrovateľky, povedali mi.
Skončila službu, je strhaná a nespokojná... Rozmýšľa či dobre vypísala všetky papiere. (Aj by som ich pomenoval, no nespomínam si.) Rozmýšľa tiež či na niečo nezabudla. Prichystať lieky, objednať pacientov, a tak ďalej.
Beriem ju domov – kde už, veď je to moja manželka a mám ju rád. Aj s jej problémami. Aj so slzami, ktoré si z práce domov neraz doniesla.
Som zaujatý. Iný nebudem.
Ten domov dôchodcov je už minulosťou. Odišla. S veternými mlynmi nekonečnej byrokracie, kde sa klient stále viac a viac dostával do úzadia, už nedokázala bojovať. V zdravotníctve ostala, no horkosť v ústach pri pripomenutí postavenia zdravotnej sestry v domove dôchodcov jej ostala.
Dnes mi doniesla petíciu a ja som hneď vedel, že ju podporím. A podporil by som ju už dávno.
A čo si zdravotné sestry ešte nevymyslia? Nemusia nič vymýšľať. Stačí, keď nám viac otvoria oči. Stačí, keď zodvihnú hlavy a pomenujú svoje problémy. Nikto iný to za ne neurobí. Aj keď sú to v podstate NAŠE problémy.